V pražskej Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha sa
5. marca 2011 konala rozlúčka so zomrelým teológom, politickým väzňom a kľúčovou osobnosťou českého náboženského života, Dr. Otom Mádrom. Mons. Oto Mádr sa dožil 94 rokov. Bohoslužbe predsedal arcibiskup Dominik Duka, biskupi Ratkovský, Hrdlička a desiatky kňazov. Smútočnú svätú omšu sprevádzal veľký chrámový zbor pražskej katedrály. Na vyšehradskom cintoríne sa s ním lúčil dekan Královskej kolegiálnej kapituly na Vyšehrade Anton Otte a kardinál Miloslav Vlk.
.svedectvo o dobe
Oto Mádr sa narodil 15. februára 1917 v Prahe. V roku 1936 vstúpil do pražského seminára a v roku 1942 bol vysvätený za kňaza. V roku 1945 sa v Prahe stretol s chorvátskym jezuitom Tomislavom Kolakovičom a spolu s Josefom Zvěřinom a ďalšími sa stávajú členmi jeho Rodiny. V rokoch 1948-49 študoval morálnu teológiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme. V máji 1951 napísal jeden zo svojich zásadných textov, s názvom Slovo o této době, kde pripravoval veriacich na prenasledovanie. Pomýšľal na odchod za hranice, ale 31. mája 1951 ho zatkli a v procese s názvom Mádr a spol. bol za náboženskú činnosť odsúdený na doživotie. V tom istom súdnom procese bol na 25 rokov odsúdený aj slovenský disident Vladimír Jukl. Na slobodu sa vrátil v roku 1966.
.muž v pozadí
Počas Pražskej jari v roku 1968 bol Mádr hybnou silou obnovy cirkvi v Československu. Vrátil sa na teologickú fakultu, písal texty a angažoval sa zvlášť v hnutí Dielo koncilovej obnovy.
Po invázii vojsk do Československa ho preložili na miesto farára do českého pohraničia, v roku 1978 odchádza do dôchodku a zároveň mu odobrali štátny súhlas na kňazskú službu.
Až do novembra 1989 bol ústrednou postavou neoficiálneho života cirkvi v Československu. Vydával a redigoval samizdaty, Teologické texty, knižnú edíciu Duch a život. Viedol tajné teologické semináre v Čechách a na Morave, spolupracoval s Chartou 77, viedol tajné poradné grémium kardinála Tomáška. Bol pri organizovaní všetkých významných akcií v 80. rokoch: československej podpisovej akcie za pozvanie pápeža Jána Pavla II., púti na Velehrad v roku 1985, aj veľkej československej podpisovej akcii za 31 požiadaviek, ktorú iniciovali moravskí katolíci. Bol aj autorom prvého vyhlásenia kardinála Tomáška v novembrových dňoch roku 1989 k udalostiam 17. novembra.
Po páde komunizmu ďalej pokračoval vo vydávaní už oficiálnych Teologických textov, ale inak žil až do smrti v ústraní, mimo života oficiálnej cirkvi.
.česi a Slovensko
Český katolicizmus! Koľko krásnych osobností v ňom v 20. storočí vyrástlo a stalo sa súčasťou aj našich slovenských dejín. Kardinál Beran, kardinál Tomášek, Josef Zvěřina, Oto Mádr, Václav Benda, Václav Malý...
Koľko spoločných udalostí nás spája! Celoštátny Eucharistický kongres v Prahe v predvečer druhej svetovej vojny v roku 1935, spoločný zápas i utrpenie v období komunizmu, samizdaty, podpisové akcie, púť na Velehrad v roku 1985, svätorečenie blahoslavenej Anežky v novembri 1989, pád komunizmu...
Moderné dejiny Slovenska a cirkvi na Slovensku boli súčasťou tejto dramatickej a hrdinskej spoločnej éry. Spolu sme v nich zápasili, spolu trpeli a dopĺňali sa.
.božie tajomstvo
Známy francúzsky cirkevný historik Jean Daniélou v jednej eseji o dejinách napísal aj tieto slová: „Je to tajomstvo. V dejinách je skrytý obsah (...) totiž tajomstvo Božích diel, ktoré tvoria v čase autentickú skutočnosť, skrytú za vonkajšími javmi. Avšak tieto dejiny, ktoré Boh uskutočňuje pre človeka, nerealizuje nikdy bez človeka. Zostať len pri kontemplácii veľkých vecí Božích by znamenalo vidieť len jeden aspekt vecí. Oproti nim stojí odpoveď ľudí.“
Tieto slová sa rovnako týkajú dejín Čechov a Slovákov v 20. storočí. Všetko to prenasledovanie, utrpenie či zlyhanie zostáva v konečnom dôsledku tajomstvom. Odpoveď mnohých ľudí v tejto dobe však odkrýva Boží zámer s nimi, ich cirkvou a ich krajinou. Oto Mádr patril k týmto veľkým svedkom a vyznávačom vo vrchovatej miere.
Autor je bývalý disident a politik.
5. marca 2011 konala rozlúčka so zomrelým teológom, politickým väzňom a kľúčovou osobnosťou českého náboženského života, Dr. Otom Mádrom. Mons. Oto Mádr sa dožil 94 rokov. Bohoslužbe predsedal arcibiskup Dominik Duka, biskupi Ratkovský, Hrdlička a desiatky kňazov. Smútočnú svätú omšu sprevádzal veľký chrámový zbor pražskej katedrály. Na vyšehradskom cintoríne sa s ním lúčil dekan Královskej kolegiálnej kapituly na Vyšehrade Anton Otte a kardinál Miloslav Vlk.
.svedectvo o dobe
Oto Mádr sa narodil 15. februára 1917 v Prahe. V roku 1936 vstúpil do pražského seminára a v roku 1942 bol vysvätený za kňaza. V roku 1945 sa v Prahe stretol s chorvátskym jezuitom Tomislavom Kolakovičom a spolu s Josefom Zvěřinom a ďalšími sa stávajú členmi jeho Rodiny. V rokoch 1948-49 študoval morálnu teológiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme. V máji 1951 napísal jeden zo svojich zásadných textov, s názvom Slovo o této době, kde pripravoval veriacich na prenasledovanie. Pomýšľal na odchod za hranice, ale 31. mája 1951 ho zatkli a v procese s názvom Mádr a spol. bol za náboženskú činnosť odsúdený na doživotie. V tom istom súdnom procese bol na 25 rokov odsúdený aj slovenský disident Vladimír Jukl. Na slobodu sa vrátil v roku 1966.
.muž v pozadí
Počas Pražskej jari v roku 1968 bol Mádr hybnou silou obnovy cirkvi v Československu. Vrátil sa na teologickú fakultu, písal texty a angažoval sa zvlášť v hnutí Dielo koncilovej obnovy.
Po invázii vojsk do Československa ho preložili na miesto farára do českého pohraničia, v roku 1978 odchádza do dôchodku a zároveň mu odobrali štátny súhlas na kňazskú službu.
Až do novembra 1989 bol ústrednou postavou neoficiálneho života cirkvi v Československu. Vydával a redigoval samizdaty, Teologické texty, knižnú edíciu Duch a život. Viedol tajné teologické semináre v Čechách a na Morave, spolupracoval s Chartou 77, viedol tajné poradné grémium kardinála Tomáška. Bol pri organizovaní všetkých významných akcií v 80. rokoch: československej podpisovej akcie za pozvanie pápeža Jána Pavla II., púti na Velehrad v roku 1985, aj veľkej československej podpisovej akcii za 31 požiadaviek, ktorú iniciovali moravskí katolíci. Bol aj autorom prvého vyhlásenia kardinála Tomáška v novembrových dňoch roku 1989 k udalostiam 17. novembra.
Po páde komunizmu ďalej pokračoval vo vydávaní už oficiálnych Teologických textov, ale inak žil až do smrti v ústraní, mimo života oficiálnej cirkvi.
.česi a Slovensko
Český katolicizmus! Koľko krásnych osobností v ňom v 20. storočí vyrástlo a stalo sa súčasťou aj našich slovenských dejín. Kardinál Beran, kardinál Tomášek, Josef Zvěřina, Oto Mádr, Václav Benda, Václav Malý...
Koľko spoločných udalostí nás spája! Celoštátny Eucharistický kongres v Prahe v predvečer druhej svetovej vojny v roku 1935, spoločný zápas i utrpenie v období komunizmu, samizdaty, podpisové akcie, púť na Velehrad v roku 1985, svätorečenie blahoslavenej Anežky v novembri 1989, pád komunizmu...
Moderné dejiny Slovenska a cirkvi na Slovensku boli súčasťou tejto dramatickej a hrdinskej spoločnej éry. Spolu sme v nich zápasili, spolu trpeli a dopĺňali sa.
.božie tajomstvo
Známy francúzsky cirkevný historik Jean Daniélou v jednej eseji o dejinách napísal aj tieto slová: „Je to tajomstvo. V dejinách je skrytý obsah (...) totiž tajomstvo Božích diel, ktoré tvoria v čase autentickú skutočnosť, skrytú za vonkajšími javmi. Avšak tieto dejiny, ktoré Boh uskutočňuje pre človeka, nerealizuje nikdy bez človeka. Zostať len pri kontemplácii veľkých vecí Božích by znamenalo vidieť len jeden aspekt vecí. Oproti nim stojí odpoveď ľudí.“
Tieto slová sa rovnako týkajú dejín Čechov a Slovákov v 20. storočí. Všetko to prenasledovanie, utrpenie či zlyhanie zostáva v konečnom dôsledku tajomstvom. Odpoveď mnohých ľudí v tejto dobe však odkrýva Boží zámer s nimi, ich cirkvou a ich krajinou. Oto Mádr patril k týmto veľkým svedkom a vyznávačom vo vrchovatej miere.
Autor je bývalý disident a politik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.