.hoci František Blanárik je dostatočne skúsený, aby vedel, ako to v politike chodí, odchod z funkcie riaditeľa NBÚ mnohých zaskočil. Jeho minulosť spolupracovníka ŠtB bola totiž témou pred dvoma rokmi, takže keď ju teraz pripomenul denník SME, málokto by stavil na možnosť, že tento šéf NBÚ vo funkcii neprežije.
Nominant HZDS Blanárik mal navyše v posledných mesiacoch nečakaného spojenca – predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS), ktorý ho v prvej reakcii označil za odborníka. „Pokiaľ si konkrétni ľudia robia svoju prácu náležite, nevidíme dôvod tlačiť na ich výmenu,“ povedal Sulík, hoci o Blanárikovi je známe, že rozdával bezpečnostné previerky kamarátom z HZDS aj bývalým eštebákom.
.arogantný a hrubý
Riaditeľ NBÚ však rýchlo pochopil, že jeho pozícia je napriek Sulíkovmu postoju dlhodobo neudržateľná, takže radšej vycúval sám. „Nemá význam, aby si zo mňa koaličné strany robili buldozér, respektíve štít pred riešením problémov, ktoré ich trápia,“ povedal .týždňu Blanárik.
Jeho rezignáciu prijala značná časť zamestnancov s potešením, hovorí bývalý pracovník NBÚ. ãKeď sa stal Blanárik riaditeľom, ľudia začali mať strach, pretože je nevypočítateľný. K podriadeným sa správal arogantne a hrubo, úrad riadil spôsobom rozdeľuj a panuj. Snažil sa, aby nikto nikomu neveril a každý každého upodozrieval a kontroloval.”
Od Blanárikovho nástupu do funkcie v roku 2006 odišlo z úradu okolo dvadsať ľudí, čo je trikrát viac ako za jeho predchodcu. ãV rokoch 2008 a 2009 boli odvolaní dlhoroční riaditelia odboru personalistiky, legislatívy a práva a vnútornej bezpečnosti, pričom boli nahradení mladšími, ale neskúsenými zamestnancami,” tvrdí zdroj z NBÚ.
.mečiarovci v NBÚ
Blanárik bol vždy Mečiarov človek, pred nástupom do funkcie šéfa NBÚ pôsobil aj ako ústredný tajomník HZDS. A tomu zodpovedal aj spôsob, akým obsadzoval jednotlivé pozície v NBÚ. Na úrad si napríklad priviedol bývalé zamestnankyne HZDS Anettu Marušicovú a Tatianu Rudú.
ãJa sa s vami nemám o čom rozprávať. Dovidenia,” povedala .týždňu Marušicová, ktorá bola v minulom volebnom období aj asistentkou poslanca Mečiara. S Rudou sa nám spojiť nepodarilo, Blanárik však tvrdí, že si nevyberal ľudí podľa politického kľúča. ãJediným kritériom bolo, či vedia pracovať. Tieto dievčatá vedeli robiť 10 až 12 hodín denne.”
Na úrade pôsobí aj Jana Lukáčová, ktorá pracovala pre Mečiarovu stranu vo volebnom roku 1998. Tvrdí však, že do NBÚ prišla ešte pred Blanárikom. HZDS bola nálepka, ktorá nemá nič spoločné s mojím súčasným pôsobením v NBÚ.”
.sporné previerky
Pochybnosti však vyvoláva najmä to, akí ľudia dostali za Blanárika bezpečnostné previerky. Jedným z nich je aj Peter Tančibok, ktorý bol za Ficovej vlády riaditeľom odboru ochrany utajovaných skutočností na ministerstve vnútra. Do tejto funkcie ho mal presadzovať poslanec Smeru Viliam Jasaň. ãPoznáme sa, ale prečo by mi mal niečo vybaviť? Na to, či sa za mňa prihovoril, sa musíte spýtať jeho,” reagoval Tančibok.
Jasaň priznal, že sa pozná s Tančibokom aj s jeho manželkou, ãale určite som zaňho nebol orodovať”. Tančibok, ktorý pôsobil za komunizmu v straníckych štruktúrach na ministerstve vnútra, pričom mal nadštandardné vzťahy aj s bývalým ministrom v rokoch 1973 – 1989 Štefanom Lazarom, dostal za Blanárika bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné.
A to napriek tomu, že v roku 2005, keď pracoval ako hlavný radca Bezpečnostného úradu v rezorte vnútra, bol na výjazdovom pracovnom rokovaní v Senci pod vplyvom alkoholu. „Svoje konanie ľutujem,“ napísal Tančibok disciplinárnej komisii ministerstva. Podľa informácií .týždňa navyše zneužíval služobné auto na súkromné účely.
„Peter Tančibok od nástupu ministra vnútra Daniela Lipšica nepoužíva služobné motorové vozidlo,“ povedal hovorca ministerstva Gábor Grendel. Lipšic ho odvolal z funkcie riaditeľa odboru ochrany utajovaných skutočností, momentálne pôsobí na odbore parlamentnej a vládnej agendy.
„Viete, koho všetkého riešila inšpekcia? Nikdy som nezneužil svoju funkciu, previerku som dostal v súlade so zákonom," povedal Tančibok. Blanárik tvrdí, že si jeho prípad nepamätá. „Bezpečnostné previerky a vydané osvedčenia boli v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností,” povedala hovorkyňa NBÚ Blažena Zimanová.
.rokovanie bez papiera
Otázna je aj previerka Ivana Bucha, pracovníka odboru šifrovej ochrany a elektronického podpisu na ministerstve vnútra. Podľa informácií .týždňa mal totiž v minulosti rokovať o utajovaných skutočnostiach v priestoroch NBÚ, hoci v tom čase nemal platné osvedčenie. Napriek tomu mu úrad následne vystavil previerku na stupeň tajné. „Na NBÚ môžu ísť so sprievodom rokovať aj civilné osoby,” reagoval najskôr zaskočený Buch.
Po chvíľkovej odmlke však dodal: „Vždy som rokoval s platnou previerkou, išlo len o stupeň utajenia.” Akékoľvek pochybnosti odmieta aj NBÚ. „Ing. Ivan Buch sa zúčastnil na rokovaní na NBÚ v roku 2008 a bol oprávnenou osobou na požadovaný stupeň utajenia, o ktorom sa rokovanie uskutočnilo,” tvrdí hovorkyňa Zimanová.
Buch mal v minulosti nadriadeným vysvetľovať aj viacero sporných tendrov vrátane predraženej zákazky s názvom Remus I. Projekt sa týkal spracovania a ukladania utajovaných skutočností na policajnom prezídiu. Buch to však odmieta: „Nemám nič spoločné s verejným obstarávaním, ani ma to nezaujíma.”
.eštebáci vo funkciách
Za Blanárika dostali previerky aj viacerí ľudia, ktorí pôsobili pred rokom 1989 v štruktúrach ŠtB alebo s ňou spolupracovali. Jednou z nich je aj Drahoslava Jakubíková, ktorá pracuje na odbore ochrany utajovaných skutočností na ministerstve vnútra. Napriek tomu, že je evidovaná ako príslušníčka ŠtB, disponuje previerkou na stupeň dôverné.
„Neviem, o čom hovoríte,” povedala nahnevane Jakubíková a zložila telefón. V NBÚ pritom pracuje jej sesternica Daniela Jakubíková – ako vedúca odboru v sekcii informačnej bezpečnosti a elektronického podpisu. Tá však odmieta, že by svojej príbuznej vybavila previerku. „Nijako som sa v tejto veci neangažovala.“
Drahoslava Jakubíková pôsobila na odbore boja proti vnútornému nepriateľovi XII. správy ZNB. Ak tam však vykonávala len „obslužné alebo zabezpečovacie činnosti“, podľa zákona môže dostať previerku. „S otázkou, či činnosti, ktoré vykonávala, patria medzi obslužné, alebo zabezpečovacie, sa musíte obrátiť na NBÚ,“ povedal hovorca ministerstva Grendel.
NBÚ na otázky o Jakubíkovej priamo neodpovedal, takže nie je možné overiť, aká bola jej skutočná pracovná náplň v štruktúrach ŠtB. „Bezpečnostné spisy preverovaných osôb sú v utajenom režime. Ak máte pochybnosti, tieto záležitosti sú v kompetencii Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ,” odporučila nám hovorkyňa Zimanová.
.kamarát alkohol
Previerku na stupeň dôverné má aj Svätopluk Ratuský, ktorý bol za komunizmu príslušníkom Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže. Táto zložka pracovala podobnými metódami ako ŠtB, s ktorou aj úzko spolupracovala. Jej hlavnou úlohou bolo sledovať a zadržať ľudí, ktorí chceli emigrovať na Západ.
Spravodajskí dôstojníci mali vybudovanú aj rozsiahlu sieť agentov, s ktorými sa stretávali v konšpiračných bytoch. „Pohraničné vojsko nie je prekážkou, aby ste dostali previerku. To isté sa týka spravodajskej správy,” tvrdí Blanárik. V prípade Ratuského, ktorý bol dokonca za Fica v Bezpečnostnej rade štátu, nebral NBÚ do úvahy ani to, že sa mal podieľať na únose Michala Kováča mladšieho.
Blanárik podpísal previerku na stupeň dôverné aj bývalej riaditeľke väzníc Márii Kreslovej (HZDS), ktorú Vojenská kontrarozviedka evidovala ako kandidátku tajnej spolupráce. „Táto kategória nie je prekážkou pri udelení previerky," tvrdí Blanárik. Podľa výroku Ústavného súdu z roku 1992 totiž nemuselo ísť o vedomú spoluprácu. To však platí len v prípade, že archívne dokumenty nepreukážu opak.
A Kreslová podľa spisu donášala na profesionálneho vojaka z Nitry. Tajní s ňou navyše prerušili kontakty pre jej „nespoľahlivosť v dôsledku konzumácie alkoholu”, s ktorým mala podľa podriadených problémy aj po revolúcii. Blanárik to však za prekážku nepovažoval, hoci zákon hovorí, že to môže byť dôvod na neudelenie bezpečnostnej previerky.
.kamarát s mafiánom
Previerku na najvyšší stupeň – prísne tajné – má aj bývalý minister spravodlivosti za HZDS, dnes predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. A to aj napriek tomu, že priateľsky telefonoval s údajným bosom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. Prepis ich rozhovoru z roku 1994 bol uložený na Generálnej prokuratúre.
Blanárik sa bráni, že v čase, keď Harabina preverovali, „nebolo o žiadnom telefonáte nikde ani ň". To je síce pravda, keby si však NBÚ robil svoju prácu poriadne, určite by ho našiel. Polícia aj prokuratúra sú totiž na vyžiadanie povinné sprístupniť úradu všetky informácie, ktoré potrebuje pri rozhodovaní o bezpečnostných previerkach.
Blanárik navyše po zverejnení telefonátu povedal, že Harabina znovu preveria. Výsledok? Šéf Najvyššieho súdu sa môže naďalej oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. „Aké kontakty mal s týmto človekom?” pýta sa Blanárik, hoci z telefonátu je zrejmé, že Harabin si so Sadikim nielenže tykal, ale že sa aj vzájomne navštevovali.
.sulík: Nič mi nesľúbil
Richard Sulík, ktorý ešte pred týždňom nevidel dôvod na odvolanie Františka Blanárika, nemusel vedieť o pozadí všetkých jeho rozhodnutí. O eštebáckej minulosti riaditeľa NBÚ či o kauzách Ratuský, Kreslová a Harabin sa však popísali celé novinové strany. „Samozrejme, že som o tom čítal. Podstatné však pre mňa bolo, aby sa takéto podozrenia neobjavili v čase, keď sme my súčasťou vlády," hovorí Sulík.
Nemala by však strana, ktorá tvrdí, že je „bez komunistov a eštebákov”, uplatňovať rovnaký princíp aj k takým dôležitým ľuďom vo verejných funkciách? „To máte pravdu. Ak by sme pána Blanárika nezdedili, nikdy by sa kvôli veciam, ktoré spomínate, nemohol stať naším kandidátom na tento post. Z titulu funkcie však musím dbať aj o dodržiavanie zákonov," tvrdí Sulík.
Sulík zároveň odmieta, že Blanárika, s ktorým sa po voľbách aj osobne stretol, podržal výmenou za zhovievavosť pri previerkach ľudí z SaS. „V žiadnom prípade by som nežiadal o zľahčovanie kritérií ani o nič podobné, naopak. Zdôraznil som mu, že budeme veľmi pozorne sledovať jeho pôsobenie a ak sa objavia podozrenia z akýchkoľvek manipulácií pri udeľovaní previerok, budeme postupovať veľmi rázne.”
To isté tvrdí aj Blanárik. „Nič som mu nesľúbil. Pokiaľ ide o bezpečnostné previerky, za minulej ani tejto vlády na mňa nikto z politikov nenaliehal, aby som mu vyšiel v ústrety." Ešteže tak.
Nominant HZDS Blanárik mal navyše v posledných mesiacoch nečakaného spojenca – predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS), ktorý ho v prvej reakcii označil za odborníka. „Pokiaľ si konkrétni ľudia robia svoju prácu náležite, nevidíme dôvod tlačiť na ich výmenu,“ povedal Sulík, hoci o Blanárikovi je známe, že rozdával bezpečnostné previerky kamarátom z HZDS aj bývalým eštebákom.
.arogantný a hrubý
Riaditeľ NBÚ však rýchlo pochopil, že jeho pozícia je napriek Sulíkovmu postoju dlhodobo neudržateľná, takže radšej vycúval sám. „Nemá význam, aby si zo mňa koaličné strany robili buldozér, respektíve štít pred riešením problémov, ktoré ich trápia,“ povedal .týždňu Blanárik.
Jeho rezignáciu prijala značná časť zamestnancov s potešením, hovorí bývalý pracovník NBÚ. ãKeď sa stal Blanárik riaditeľom, ľudia začali mať strach, pretože je nevypočítateľný. K podriadeným sa správal arogantne a hrubo, úrad riadil spôsobom rozdeľuj a panuj. Snažil sa, aby nikto nikomu neveril a každý každého upodozrieval a kontroloval.”
Od Blanárikovho nástupu do funkcie v roku 2006 odišlo z úradu okolo dvadsať ľudí, čo je trikrát viac ako za jeho predchodcu. ãV rokoch 2008 a 2009 boli odvolaní dlhoroční riaditelia odboru personalistiky, legislatívy a práva a vnútornej bezpečnosti, pričom boli nahradení mladšími, ale neskúsenými zamestnancami,” tvrdí zdroj z NBÚ.
.mečiarovci v NBÚ
Blanárik bol vždy Mečiarov človek, pred nástupom do funkcie šéfa NBÚ pôsobil aj ako ústredný tajomník HZDS. A tomu zodpovedal aj spôsob, akým obsadzoval jednotlivé pozície v NBÚ. Na úrad si napríklad priviedol bývalé zamestnankyne HZDS Anettu Marušicovú a Tatianu Rudú.
ãJa sa s vami nemám o čom rozprávať. Dovidenia,” povedala .týždňu Marušicová, ktorá bola v minulom volebnom období aj asistentkou poslanca Mečiara. S Rudou sa nám spojiť nepodarilo, Blanárik však tvrdí, že si nevyberal ľudí podľa politického kľúča. ãJediným kritériom bolo, či vedia pracovať. Tieto dievčatá vedeli robiť 10 až 12 hodín denne.”
Na úrade pôsobí aj Jana Lukáčová, ktorá pracovala pre Mečiarovu stranu vo volebnom roku 1998. Tvrdí však, že do NBÚ prišla ešte pred Blanárikom. HZDS bola nálepka, ktorá nemá nič spoločné s mojím súčasným pôsobením v NBÚ.”
.sporné previerky
Pochybnosti však vyvoláva najmä to, akí ľudia dostali za Blanárika bezpečnostné previerky. Jedným z nich je aj Peter Tančibok, ktorý bol za Ficovej vlády riaditeľom odboru ochrany utajovaných skutočností na ministerstve vnútra. Do tejto funkcie ho mal presadzovať poslanec Smeru Viliam Jasaň. ãPoznáme sa, ale prečo by mi mal niečo vybaviť? Na to, či sa za mňa prihovoril, sa musíte spýtať jeho,” reagoval Tančibok.
Jasaň priznal, že sa pozná s Tančibokom aj s jeho manželkou, ãale určite som zaňho nebol orodovať”. Tančibok, ktorý pôsobil za komunizmu v straníckych štruktúrach na ministerstve vnútra, pričom mal nadštandardné vzťahy aj s bývalým ministrom v rokoch 1973 – 1989 Štefanom Lazarom, dostal za Blanárika bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné.
A to napriek tomu, že v roku 2005, keď pracoval ako hlavný radca Bezpečnostného úradu v rezorte vnútra, bol na výjazdovom pracovnom rokovaní v Senci pod vplyvom alkoholu. „Svoje konanie ľutujem,“ napísal Tančibok disciplinárnej komisii ministerstva. Podľa informácií .týždňa navyše zneužíval služobné auto na súkromné účely.
„Peter Tančibok od nástupu ministra vnútra Daniela Lipšica nepoužíva služobné motorové vozidlo,“ povedal hovorca ministerstva Gábor Grendel. Lipšic ho odvolal z funkcie riaditeľa odboru ochrany utajovaných skutočností, momentálne pôsobí na odbore parlamentnej a vládnej agendy.
„Viete, koho všetkého riešila inšpekcia? Nikdy som nezneužil svoju funkciu, previerku som dostal v súlade so zákonom," povedal Tančibok. Blanárik tvrdí, že si jeho prípad nepamätá. „Bezpečnostné previerky a vydané osvedčenia boli v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností,” povedala hovorkyňa NBÚ Blažena Zimanová.
.rokovanie bez papiera
Otázna je aj previerka Ivana Bucha, pracovníka odboru šifrovej ochrany a elektronického podpisu na ministerstve vnútra. Podľa informácií .týždňa mal totiž v minulosti rokovať o utajovaných skutočnostiach v priestoroch NBÚ, hoci v tom čase nemal platné osvedčenie. Napriek tomu mu úrad následne vystavil previerku na stupeň tajné. „Na NBÚ môžu ísť so sprievodom rokovať aj civilné osoby,” reagoval najskôr zaskočený Buch.
Po chvíľkovej odmlke však dodal: „Vždy som rokoval s platnou previerkou, išlo len o stupeň utajenia.” Akékoľvek pochybnosti odmieta aj NBÚ. „Ing. Ivan Buch sa zúčastnil na rokovaní na NBÚ v roku 2008 a bol oprávnenou osobou na požadovaný stupeň utajenia, o ktorom sa rokovanie uskutočnilo,” tvrdí hovorkyňa Zimanová.
Buch mal v minulosti nadriadeným vysvetľovať aj viacero sporných tendrov vrátane predraženej zákazky s názvom Remus I. Projekt sa týkal spracovania a ukladania utajovaných skutočností na policajnom prezídiu. Buch to však odmieta: „Nemám nič spoločné s verejným obstarávaním, ani ma to nezaujíma.”
.eštebáci vo funkciách
Za Blanárika dostali previerky aj viacerí ľudia, ktorí pôsobili pred rokom 1989 v štruktúrach ŠtB alebo s ňou spolupracovali. Jednou z nich je aj Drahoslava Jakubíková, ktorá pracuje na odbore ochrany utajovaných skutočností na ministerstve vnútra. Napriek tomu, že je evidovaná ako príslušníčka ŠtB, disponuje previerkou na stupeň dôverné.
„Neviem, o čom hovoríte,” povedala nahnevane Jakubíková a zložila telefón. V NBÚ pritom pracuje jej sesternica Daniela Jakubíková – ako vedúca odboru v sekcii informačnej bezpečnosti a elektronického podpisu. Tá však odmieta, že by svojej príbuznej vybavila previerku. „Nijako som sa v tejto veci neangažovala.“
Drahoslava Jakubíková pôsobila na odbore boja proti vnútornému nepriateľovi XII. správy ZNB. Ak tam však vykonávala len „obslužné alebo zabezpečovacie činnosti“, podľa zákona môže dostať previerku. „S otázkou, či činnosti, ktoré vykonávala, patria medzi obslužné, alebo zabezpečovacie, sa musíte obrátiť na NBÚ,“ povedal hovorca ministerstva Grendel.
NBÚ na otázky o Jakubíkovej priamo neodpovedal, takže nie je možné overiť, aká bola jej skutočná pracovná náplň v štruktúrach ŠtB. „Bezpečnostné spisy preverovaných osôb sú v utajenom režime. Ak máte pochybnosti, tieto záležitosti sú v kompetencii Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ,” odporučila nám hovorkyňa Zimanová.
.kamarát alkohol
Previerku na stupeň dôverné má aj Svätopluk Ratuský, ktorý bol za komunizmu príslušníkom Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže. Táto zložka pracovala podobnými metódami ako ŠtB, s ktorou aj úzko spolupracovala. Jej hlavnou úlohou bolo sledovať a zadržať ľudí, ktorí chceli emigrovať na Západ.
Spravodajskí dôstojníci mali vybudovanú aj rozsiahlu sieť agentov, s ktorými sa stretávali v konšpiračných bytoch. „Pohraničné vojsko nie je prekážkou, aby ste dostali previerku. To isté sa týka spravodajskej správy,” tvrdí Blanárik. V prípade Ratuského, ktorý bol dokonca za Fica v Bezpečnostnej rade štátu, nebral NBÚ do úvahy ani to, že sa mal podieľať na únose Michala Kováča mladšieho.
Blanárik podpísal previerku na stupeň dôverné aj bývalej riaditeľke väzníc Márii Kreslovej (HZDS), ktorú Vojenská kontrarozviedka evidovala ako kandidátku tajnej spolupráce. „Táto kategória nie je prekážkou pri udelení previerky," tvrdí Blanárik. Podľa výroku Ústavného súdu z roku 1992 totiž nemuselo ísť o vedomú spoluprácu. To však platí len v prípade, že archívne dokumenty nepreukážu opak.
A Kreslová podľa spisu donášala na profesionálneho vojaka z Nitry. Tajní s ňou navyše prerušili kontakty pre jej „nespoľahlivosť v dôsledku konzumácie alkoholu”, s ktorým mala podľa podriadených problémy aj po revolúcii. Blanárik to však za prekážku nepovažoval, hoci zákon hovorí, že to môže byť dôvod na neudelenie bezpečnostnej previerky.
.kamarát s mafiánom
Previerku na najvyšší stupeň – prísne tajné – má aj bývalý minister spravodlivosti za HZDS, dnes predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. A to aj napriek tomu, že priateľsky telefonoval s údajným bosom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. Prepis ich rozhovoru z roku 1994 bol uložený na Generálnej prokuratúre.
Blanárik sa bráni, že v čase, keď Harabina preverovali, „nebolo o žiadnom telefonáte nikde ani ň". To je síce pravda, keby si však NBÚ robil svoju prácu poriadne, určite by ho našiel. Polícia aj prokuratúra sú totiž na vyžiadanie povinné sprístupniť úradu všetky informácie, ktoré potrebuje pri rozhodovaní o bezpečnostných previerkach.
Blanárik navyše po zverejnení telefonátu povedal, že Harabina znovu preveria. Výsledok? Šéf Najvyššieho súdu sa môže naďalej oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. „Aké kontakty mal s týmto človekom?” pýta sa Blanárik, hoci z telefonátu je zrejmé, že Harabin si so Sadikim nielenže tykal, ale že sa aj vzájomne navštevovali.
.sulík: Nič mi nesľúbil
Richard Sulík, ktorý ešte pred týždňom nevidel dôvod na odvolanie Františka Blanárika, nemusel vedieť o pozadí všetkých jeho rozhodnutí. O eštebáckej minulosti riaditeľa NBÚ či o kauzách Ratuský, Kreslová a Harabin sa však popísali celé novinové strany. „Samozrejme, že som o tom čítal. Podstatné však pre mňa bolo, aby sa takéto podozrenia neobjavili v čase, keď sme my súčasťou vlády," hovorí Sulík.
Nemala by však strana, ktorá tvrdí, že je „bez komunistov a eštebákov”, uplatňovať rovnaký princíp aj k takým dôležitým ľuďom vo verejných funkciách? „To máte pravdu. Ak by sme pána Blanárika nezdedili, nikdy by sa kvôli veciam, ktoré spomínate, nemohol stať naším kandidátom na tento post. Z titulu funkcie však musím dbať aj o dodržiavanie zákonov," tvrdí Sulík.
Sulík zároveň odmieta, že Blanárika, s ktorým sa po voľbách aj osobne stretol, podržal výmenou za zhovievavosť pri previerkach ľudí z SaS. „V žiadnom prípade by som nežiadal o zľahčovanie kritérií ani o nič podobné, naopak. Zdôraznil som mu, že budeme veľmi pozorne sledovať jeho pôsobenie a ak sa objavia podozrenia z akýchkoľvek manipulácií pri udeľovaní previerok, budeme postupovať veľmi rázne.”
To isté tvrdí aj Blanárik. „Nič som mu nesľúbil. Pokiaľ ide o bezpečnostné previerky, za minulej ani tejto vlády na mňa nikto z politikov nenaliehal, aby som mu vyšiel v ústrety." Ešteže tak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.