Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Zasiahnuť?
Podľa agentúrnych správ sa plukovník Muammar Kaddáfí odísť nechystá. Jeho ozbrojené sily pomocou zbraní z Ruska získavajú kontrolu aj nad tými územiami Líbye, ktoré už patrili povstalcom. Zdá sa, že minimálne z vojenského hľadiska má vládnuci líbyjský režim šancu. Z morálneho hľadiska, pravdaže, tento režim skončil.
V tom zmysle sa k situácii v Líbyi vyjadrili aj krajiny Európskej únie na mimoriadnom summite, ktorý sa konal v Bruseli. Všetky jednohlasne Kaddáfího vyzvali na odovzdanie moci. Tým sa však zhoda skončila. Členské krajiny EÚ nemajú voči kaddáfíovskému režimu takú jednotnú stratégiu, ktorá by presiahla hranice proklamácií a ekonomických i politických sankcií.
K líbyjským povstalcom sa hlási predovšetkým Francúzsko. Ako prvé uznalo revolučnú radu, ktorá vznikla v Benghází, za oficiálneho partnera a dočasného predstaviteľa Líbye. Nicolas Sarkozy si síce ponechal aj priestor na manévrovanie, celkový dojem však bol taký, že Francúzi sa proti Kaddáfímu postavili  najjednoznačnejšie. Veľká Británia sa zachovala podobne, revolučnú radu však oficiálne za predstaviteľa Líbye neuznala. Nemecko sa  vyjadrilo, že potrebuje vypočuť názory susedov Líbye. Holandský premiér ostro kritizoval Francúzsko a uznanie revolučnej rady označil za „bláznivý krok“, ktorý je v rozpore s normálnou diplomatickou praxou.
Ešte menšia zhoda ako pri uznávaní revolučnej rady panuje v otázke, či je v Líbyi potrebný medzinárodný vojenský zásah. Francúzsky a britský líder volajú po vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou. Clare Ashton, šéfka diplomacie EÚ, pred takým vážnym krokom vystríha. Český prezident Václav Klaus sa vyjadril, že vytvorenie bezletovej zóny by sa rovnalo vojne. Nicolas Sarkozy nevylúčil ani možnosť vzdušných útokov na Kaddáfího ozbrojené sily, ak by použili proti civilistom chemické zbrane alebo vojenské lietadlá. Takto radikálne sa vyjadril aj v mene Veľkej Británie, tá sa však k jeho slovám v piatok oficiálne nepridala.
Čo na to všetko hovoria Američania? Vzhľadom na ich prítomnosť v Iraku a Afganistane je len logické, že prípadné vojenské riešenia prenechávajú európskym spojencom. A tí sa nie a nie dohodnúť. Ak však nejednota názorov zabráni bezhlavému vojenskému angažovaniu sa v problematickom regióne, bude aspoň raz užitočná.
.mg

Otrasy
Piatkové zemetrasenie s magnitúdou 8,9, ktoré zasiahlo severovýchod Japonska a spôsobilo masívnu vlnu cunami, prinieslo obrovské straty na životoch. Agentúry hovorili už o stovkách obetí. Aj hmotné škody sú nesmierne, okrem toho oslabila tokijská burza a straty zaznamenali aj európske burzy. Index Nikkei klesol o niekoľko percent. Bolo to podľa odborníkov najsilnejšie zemetrasenie v Japonsku za posledných sedem rokov.
.lk

Kandidáti
Egypt sa po odstúpení Husního Mubaraka a pod kuratelou armády pripravuje na jesenné prezidentské voľby. Kandidovať chce bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhammad Baradej, ale aj jeho bratranec, generálny tajomník Ligy arabských štátov, Amr Músá. Baradej však veľkú podporu nemá. Músá, známy vyhraneným postojom voči Izraelu, je medzi Egypťanmi populárnejší.
.mg

Hrozba slobode
Orbánova vláda zmenila isté pasáže v mediálnom zákone platiacom od 1. januára, no ten stále zostáva kontroverzný. Zostáva inštitút tzv. mediálnej rady, dozorného orgánu, ktorý má dohliadať na médiá a podliehať ideovému vedeniu zo strany Fideszu. Aj OBSE vyjadrila k zákonu výhrady s tým, že zákon naďalej predstavuje „hrozbu pre slobodu slova“.
.mg

Dobré nervy
Čo najlepšie nervy praje Nick Clegg, vicepremiér britskej vlády a šéf Liberálnodemokratickej strany, svojim ľuďom. Podpora verejnosti voči vláde a aj voči „libdems“, ktorí sú jej súčasťou, totiž klesá – po ráznom preškrtaní štátnych výdavkov. Počas jarnej straníckej konferencie liberálnych demokratov v Sheffielde sa očakávajú až desaťtisícové protesty.
.mg

Nebol revolucionár
Na začiatku pôstneho obdobia pred Veľkou nocou vyšla kniha Benedikta XVI. o Svätom týždni, teda pôsobení Ježiša od jeho príchodu do Jeruzalema po jeho vzkriesenie. Pápež v nej na základe teologickej a historickej analýzy odmietol niektoré mýty spojené s Kristom – napríklad ten, že za jeho smrť nesú vinu Židia, ale aj ten, že Ježiš Kristus bol politický revolucionár. Benedikt v knihe odsúdil násilie páchané v Božom mene.
.mg


Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia ohlásila návštevu Egypta a Tuniska, kde chce propagovať demokraciu. Kongresu oznámila, že sa stretne so zástupcami tamojších dočasných vlád aj mimovládneho sektora, aby podporila demokratické reformy v porevolučnom období.

Miroslav Kalousek/
Český minister financií oznámil lídrom českej tlače, že vlastní nahrávku zo zasadania, kde rozoberali dopady plánovaného zvýšenia DPH na 20 percent. A vraj ju aj zverejní. Vzápätí povedal, že mystifikoval, aby preveril, či chystajú kampaň proti dôchodkovej reforme.

Vladimír Putin/
Návrh ruského premiéra Putina,  nech Rusko a USA zrušia medzi sebou víza, ktorý predniesol americkému viceprezidentovi Joeovi Bidenovi, patrí skôr do oblasti pekných ideí a priateľských gest. Iste, bol by to, ako vraví Putin, „historický krok“. Keby bolo keby...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite