Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na každú sviňu sa niekde varí voda

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

To sa nám to žujú zakáľačkové špeciality v závetrí kvalitnej pivárne! Cesta dobre preúdenej klobásky, mramorovej tlačenky a huspeniny do našich úst sa však začína tým, že sa jednoducho zabije prasa.

Takže, hor´ sa od stola do treskúcej zimy na jednoduchý dvor – trebárs na hornej Orave – a až tam uvidíme, kto je aký chlap. Pripravme sa na na tvrdú robotu v zamrznutom teréne, kde budeme musieť napínať svaly, vedieť podrezať krk a uniesť polku nami zdolaného zvieraťa na vlastných bedrách. Po krátkej prestávke a potúžení sa „hriatym” budeme musieť mäso zručne naporciovať, pripraviť, podochucovať, až kým napokon z nehonevyrobíme spomínané delikatesy, za ktorými piští duša každého poriadneho mäsožravca.
Prasa sa zväčša zabíjalo v zimnom období. Nielen preto, aby sa stihli vyúdiť klobásky a zaplniť špajza predtým, ako prídu Veľkonočné sviatky, ale aj z praktického hľadiska. Keď je prizabíjaní zem pokrytá snehom, prasa sa tak pri manipulácii nezašpiní a aj prípadná krv, čo náhodou nepozornému chytačovivy prskne z lavóra, sa na dvore odhrnutím snehu rýchlejšie odstráni. U nás sa vždy zabíjalo omráčením prasaťa tupým koncom sekery, inde na to využívajú jatočnú pištoľ. Na náš spôsob zabíjania je moja tradične založená rodina hrdá. V podstate je vylúčené, aby sme zabíjali inak a predpokladám, že to tak je s rituálmi pri zabíjačke či zakáľačke aj v iných rodinách. Spôsob zabíjania prosto patrí medzi také posvätné záležitosti ako tristoročný recept na rodinné klobásky alebo doba varenia ryže do jaterníc.
Hlavnou a zázračnou ingredienciou domácej zabíjačky je krv. Dáva sa  skoro do všetkého okrem klobás a práve ona vytvára tú nezameniteľnú chuť pravých domácich zabíjačkových špecialít. U nás sa dokonca varí aj čierna – krvavá zabíjačková kapustnica, ktorá sa potom roznáša po susedoch ako pozornosť. Domáce zabíjanie je náročným umením, ako spracovať domáce zviera do posledného kúska. Z prasaťa v podstate do večera zostane len minimum, čo sa vyhodí a ďalej nespracuje.  Detailným zložením jednotlivých zabíjačkových špecialít preto čitateľa radšej nebudem zaťažovať. Môže na ne potom stratiť chuť a navyše – aj tak podliehajú tajomstvu nášho tradičného rodinného receptu, ktorý sa nevyzrádza ani po šestnástich borovičkách. Skrátka, s výnimkou klobás práve jaternice, tlačenka a huspenina sú tie delikatesy, kde sa zužitkovalo celé prasa skoro so všetkým, čo k nemu patrí – od žalúdka až po uši.
Ak si chcete navodiť atmosféru zabíjačky u vás doma, neodporúčam vyvárať špeciality v obyčajnej, bytovkovej kuchyni. Ich príprava je zdĺhavá a vaši susedia by sa prisilným vôňam, ktoré vychádzajú z vášho bytu, veľmi nepotešili. Navyše– nemáte krv. A bez krvi to nie je ono. Skúste radšej jednoduchý recept, ktorý zabíjačku chuťovo intenzívne pripomína a dokonca sa pri nej robí aj pohostenie pre hladných chlapov – mäsiarov. Rozkrájajte bravčovú pečeň na kúsky veľké ako palec. Oravskú slaninu nakrájajte na dlhé a takmer priesvitné plátky. Musia byť dlhé prinajmenšom ako chlapská ruka. Pri krájaní vám pomôže, ak dáte slaninu  predtým na pol hodinu do mraziaka alebo že si ich kúpite už nakrájané v supermarkete. Kúsky bravčovej pečene zabalíme do kúskov slaniny a „na kant“ položíme do menšieho kastróla alebo na menší plech. Dáme na pol hodinu do rúry na dvesto stupňova podávame s chlebom. Krásne zabíjanie želám.

Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite