.balady v zaprášených knihách
Študovala som slovenský jazyk a vedela som o bohatých zbierkach slovenských balád. V tom ma inšpirovala práve Joan Baezová, ktorá spievala staré folkové veci pre tisíce fanúšikov nezvyčajným, ale presvedčivým spôsobom. V starých zaprášených knihách som našla staré piesne, prepisovala som ich a aranžovala pre akustickú gitaru. Nestretávala som sa s veľkou ochotou slovenských folkloristov, ktorí nevedeli zniesť fakt, že ľudová pieseň sa dá hrať aj s gitarou. Režisér Peter Hledík so mnou nakrútil tri krátke filmy, ktoré boli vlastne krásne klipy. V roku 1972 mi zavolal dramaturg Opusu, že majú záujem vydať SP s pesničkami z filmu. Dnes mi je ľúto, že som ich musela upraviť, pretože cenzorom prekážali im slová ako „kostol“, „duša“, „čerti“. Bola to taká daň, aby to mohlo vyjsť.
.šafrán a Slnovrat
SP sa dostalo medzi ľudí a ja som začala hrať po internátoch a kluboch. Moju tvorbu si všimol Jaroslav Hutka a odkázal mi, nech mu zavolám. Ale nie pred jedenástou! Keď som mu zavolala, navrhol mi, aby som okamžite prišla do Prahy. Hutkovi sa páčilo, že robím to isté ako on, len v slovenskej verzii. V Prahe ma predstavil celému Šafránu. On, Vladimír Merta, Vlasta Třešňák, Pepa Nos alebo Petr Lutka boli užasní, slobodní ľudia. Hrávali sme pravidelne na Baráčnickej rychte pod hlavičkou klubu chovateľov huculských koní. S Hutkom som zažila zaujímavé príhody. Je to mág. S ním a s Lutkom sme raz hrali mimo Prahy pre učňovskú mládež, ktorá mala pôvodne predpísanú diskotéku, ale ich pedagóg ju prerušil a povedal, že teraz budú počúvať nás. Bolo vidno, akí sú nešťastní a naštvaní. Jarda sa tam postavil, povedal zopár slov a počas prvej piesne sa absolútne zmenili a počúvali. To by nedokázal žiadny šaman. Keď sa Šafrán rozsypal, zjavili sa ľudia zo Slnovratu a pozvali ma do ich sveta. Prišla som do pripraveného prostredia, ktoré bezchybne fungovalo. Tam som nespievala len krvavé balady, ale začala som zhudobňovať básničky kamarátov a známych básnikov.
.jiří Stivín a Vlasta Redl
Spolupráca so Stivínom vznikla náhodou. Agnes Snopko robil Dotyky a spojenia, kde spájal rôznych hudobníkov. Navrhol, aby som to skúsila so Stivínom. Prišla som tri hodiny pred koncertom, že si niečo vyskúšame, ale Stivín sa zjavil iba pol hodinu pred vystúpením. Zhodil kabát, vysypal tašky s nástrojmi na pódium a začali sme hrať. Bola som trošku nervózna, ale nakoniec to šlo samo. Stivín je veľmi pozorný a rozhľadený hudobník, začala som a capella spievať nejakú improvizáciu, lebo som ho chcela dostať, ale on sa hneď chytil. Je to šašo v dobrom zmysle slova.
Vlasta Redl je bohom obdarený tvor. Stretli sme na koncerte pri Štrkoveckom jazere v Bratislave. Spomínam si, že som ho príliš neregistrovala, pretože sa mi príliš nepáčili moravské folklórne kapely. Vlastovi sa páčilo, čo robím. Prišiel za mnou do zákulisia a dal mi svoju platňu Na výlete. Veľmi sa mi páčila a navrhla som mu, či by sme niečo neurobili spolu. Povedal, že hej. Ale trvalo to štyri roky, kým sme do toho pustili. Je to blázon a samouk. Ani nemá maturitu, v druhom ročníku ho vyhodili zo školy, pretože mal dieťa, robil kuriča, na vojne cvičil na gitare, naučil sa noty. Pre mňa to bolo veľmi dôležité stretnutie a myslím, že aj pre neho. Keď prišiel deň D, povedala som mu, že by sme nahrávanie mohli uzavrieť, no on povedal, že by to najradšej celé zmazal. Že sa mu z toho páči len môj spev. S Vlastom sme robili spoločné koncerty, ale hrali sme samostatne. Kto nás chcel počuť spolu, musel si kúpiť naše cédečko!
.so Samom Smetanom
Väčšinou som hrávala sama. Som človek nespracovateľný, nedodržiavam žiadne metrum, vždy som si hrala podľa svojho. Ale so Samkom je to iné. Zoznámili sme sa na večierkoch ochranárov, on mal pri sebe husličky, ja gitaru a keď čas pokročil, začali sme spolu hrať. Po vydaní albumu, ktorý sme urobili s Danom Szalontayom, sme sa so Samkom a Milošom Železňákom rozhodli, že budeme hrať spoločné koncerty. Dnes už to nie sú len krvavé balady, ale hrávame aj to, čomu sa odborne hovorí „naratívne piesne". Už v nich netečie toľko krvi. Neubúdajú v nich ľudské životy, skôr pribúdajú. Napríklad teraz sa objavili neznáme zbierky z fondov pani Burlasovej, v ktorých sa odohráva veľa milostných príbehov v kláštoroch, s farármi atď. O tom nespievala Lúčnica ani nikto iný. Už to nahrávame, do konca roka by sme to chceli vydať.
Zuzana Homolová je známa slovenská pesničkárka, ktorá od začiatku sedemdesiatych rokov upravuje a spieva staré slovenské balady. V 70. a 80. rokoch bola členkou folkových združení Šafrán a Slnovrat. Vydala štyri radové albumy. Posledným počinom je album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý vyšiel v roku 2005 v Slnko Records. Okrem toho spolupracovala s Vlastom Redlom, Vladimírom Mertom alebo Jiřím Stivínom.
|
ZUZANA HOMOLOVÁ/
Známa slovenská pesničkárka, ktorá od začiatku sedemdesiatych rokov upravuje a spieva staré slovenské balady. V 70. a 80. rokoch bola členkou folkových združení Šafrán a Slnovrat. Vydala štyri radové albumy. Posledným počinom je album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý vyšiel v roku 2005 v Slnko Records. Okrem toho spolupracovala s Vlastom Redlom (nahrala s ním skvelý abum Slovenské balady), Vladimírom Mertom alebo Jiřím Stivínom. So Samo Smetanom a Milošom Železňákom v súčasnosti pracuje na novom albume, ktorý by mal vyjsť v druhej polovici tohto roka.
Študovala som slovenský jazyk a vedela som o bohatých zbierkach slovenských balád. V tom ma inšpirovala práve Joan Baezová, ktorá spievala staré folkové veci pre tisíce fanúšikov nezvyčajným, ale presvedčivým spôsobom. V starých zaprášených knihách som našla staré piesne, prepisovala som ich a aranžovala pre akustickú gitaru. Nestretávala som sa s veľkou ochotou slovenských folkloristov, ktorí nevedeli zniesť fakt, že ľudová pieseň sa dá hrať aj s gitarou. Režisér Peter Hledík so mnou nakrútil tri krátke filmy, ktoré boli vlastne krásne klipy. V roku 1972 mi zavolal dramaturg Opusu, že majú záujem vydať SP s pesničkami z filmu. Dnes mi je ľúto, že som ich musela upraviť, pretože cenzorom prekážali im slová ako „kostol“, „duša“, „čerti“. Bola to taká daň, aby to mohlo vyjsť.
.šafrán a Slnovrat
SP sa dostalo medzi ľudí a ja som začala hrať po internátoch a kluboch. Moju tvorbu si všimol Jaroslav Hutka a odkázal mi, nech mu zavolám. Ale nie pred jedenástou! Keď som mu zavolala, navrhol mi, aby som okamžite prišla do Prahy. Hutkovi sa páčilo, že robím to isté ako on, len v slovenskej verzii. V Prahe ma predstavil celému Šafránu. On, Vladimír Merta, Vlasta Třešňák, Pepa Nos alebo Petr Lutka boli užasní, slobodní ľudia. Hrávali sme pravidelne na Baráčnickej rychte pod hlavičkou klubu chovateľov huculských koní. S Hutkom som zažila zaujímavé príhody. Je to mág. S ním a s Lutkom sme raz hrali mimo Prahy pre učňovskú mládež, ktorá mala pôvodne predpísanú diskotéku, ale ich pedagóg ju prerušil a povedal, že teraz budú počúvať nás. Bolo vidno, akí sú nešťastní a naštvaní. Jarda sa tam postavil, povedal zopár slov a počas prvej piesne sa absolútne zmenili a počúvali. To by nedokázal žiadny šaman. Keď sa Šafrán rozsypal, zjavili sa ľudia zo Slnovratu a pozvali ma do ich sveta. Prišla som do pripraveného prostredia, ktoré bezchybne fungovalo. Tam som nespievala len krvavé balady, ale začala som zhudobňovať básničky kamarátov a známych básnikov.
.jiří Stivín a Vlasta Redl
Spolupráca so Stivínom vznikla náhodou. Agnes Snopko robil Dotyky a spojenia, kde spájal rôznych hudobníkov. Navrhol, aby som to skúsila so Stivínom. Prišla som tri hodiny pred koncertom, že si niečo vyskúšame, ale Stivín sa zjavil iba pol hodinu pred vystúpením. Zhodil kabát, vysypal tašky s nástrojmi na pódium a začali sme hrať. Bola som trošku nervózna, ale nakoniec to šlo samo. Stivín je veľmi pozorný a rozhľadený hudobník, začala som a capella spievať nejakú improvizáciu, lebo som ho chcela dostať, ale on sa hneď chytil. Je to šašo v dobrom zmysle slova.
Vlasta Redl je bohom obdarený tvor. Stretli sme na koncerte pri Štrkoveckom jazere v Bratislave. Spomínam si, že som ho príliš neregistrovala, pretože sa mi príliš nepáčili moravské folklórne kapely. Vlastovi sa páčilo, čo robím. Prišiel za mnou do zákulisia a dal mi svoju platňu Na výlete. Veľmi sa mi páčila a navrhla som mu, či by sme niečo neurobili spolu. Povedal, že hej. Ale trvalo to štyri roky, kým sme do toho pustili. Je to blázon a samouk. Ani nemá maturitu, v druhom ročníku ho vyhodili zo školy, pretože mal dieťa, robil kuriča, na vojne cvičil na gitare, naučil sa noty. Pre mňa to bolo veľmi dôležité stretnutie a myslím, že aj pre neho. Keď prišiel deň D, povedala som mu, že by sme nahrávanie mohli uzavrieť, no on povedal, že by to najradšej celé zmazal. Že sa mu z toho páči len môj spev. S Vlastom sme robili spoločné koncerty, ale hrali sme samostatne. Kto nás chcel počuť spolu, musel si kúpiť naše cédečko!
.so Samom Smetanom
Väčšinou som hrávala sama. Som človek nespracovateľný, nedodržiavam žiadne metrum, vždy som si hrala podľa svojho. Ale so Samkom je to iné. Zoznámili sme sa na večierkoch ochranárov, on mal pri sebe husličky, ja gitaru a keď čas pokročil, začali sme spolu hrať. Po vydaní albumu, ktorý sme urobili s Danom Szalontayom, sme sa so Samkom a Milošom Železňákom rozhodli, že budeme hrať spoločné koncerty. Dnes už to nie sú len krvavé balady, ale hrávame aj to, čomu sa odborne hovorí „naratívne piesne". Už v nich netečie toľko krvi. Neubúdajú v nich ľudské životy, skôr pribúdajú. Napríklad teraz sa objavili neznáme zbierky z fondov pani Burlasovej, v ktorých sa odohráva veľa milostných príbehov v kláštoroch, s farármi atď. O tom nespievala Lúčnica ani nikto iný. Už to nahrávame, do konca roka by sme to chceli vydať.
Zuzana Homolová je známa slovenská pesničkárka, ktorá od začiatku sedemdesiatych rokov upravuje a spieva staré slovenské balady. V 70. a 80. rokoch bola členkou folkových združení Šafrán a Slnovrat. Vydala štyri radové albumy. Posledným počinom je album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý vyšiel v roku 2005 v Slnko Records. Okrem toho spolupracovala s Vlastom Redlom, Vladimírom Mertom alebo Jiřím Stivínom.
|
ZUZANA HOMOLOVÁ/
Známa slovenská pesničkárka, ktorá od začiatku sedemdesiatych rokov upravuje a spieva staré slovenské balady. V 70. a 80. rokoch bola členkou folkových združení Šafrán a Slnovrat. Vydala štyri radové albumy. Posledným počinom je album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý vyšiel v roku 2005 v Slnko Records. Okrem toho spolupracovala s Vlastom Redlom (nahrala s ním skvelý abum Slovenské balady), Vladimírom Mertom alebo Jiřím Stivínom. So Samo Smetanom a Milošom Železňákom v súčasnosti pracuje na novom albume, ktorý by mal vyjsť v druhej polovici tohto roka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.