Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Teším sa na štadión

.časopis .rozhovor

Obrovský talent z Martina, ktorý exceloval v Trenčíne, v Edmontone a v Slovane. A hneď vo svojej prvej trénerskej sezóne získal titul majstra. Človek, ktorý miluje hokej, motorky a pocit domova.

Obrovský talent z Martina, ktorý exceloval v Trenčíne, v Edmontone a v Slovane. A hneď vo svojej prvej trénerskej sezóne získal titul majstra. Človek, ktorý miluje hokej, motorky a pocit domova.  Zdeno Cíger.


.hráte hokej veľa rokov, počas pôsobenia v Edmontone ste v jednej sezóne dosiahli 70 bodov. Neskôr ste sa však v plnej sile vrátili na Slovensko. Čo vás tu motivuje?
Človek je len raz mladý. Ale to pôsobenie v NHL bolo takmer z donútenia. Až keď tam prídete, spoznáte, ako to funguje. Neviem prečo, ale ja som nikdy nechcel opustiť Slovensko. Cítim sa dobre doma. Samozrejme, v NHL sú oveľa lepšie podmienky, a to bola moja prvá motivácia – trochu sa zabezpečiť. A tiež skúsiť, či sa človek presadí v najlepšej lige na svete. Nikdy som však nemal nejaké vzory, robil som si stále svoje. Posúval som sa ďalej vlastnou cestou.

.ale vy ste boli v NHL úspešný a predsa ste sa vrátili...
Možno, že to bolo naozaj preto, lebo som tam išiel len z toho dôvodu, aby som sa zabezpečil. Ja by som tam bol pokojne ostal, veď hokej tam bol dobrý, podmienky vynikajúce. Ale mám iné názory, a tak som tam nevychádzal dobre s ľuďmi. Ja nie som konfliktný človek, ale hnevalo ma, že ma berú ako cudzinca, a tak sa ku mne aj správajú. To ja neznášam. Neviem, či som si to iba namýšľal, ale každý hokejista, ktorý tam hrá, to vie – všetci sa tešia, keď môžu prísť v lete domov. Pre mňa to bolo, ako keby som išiel na vojnu.

.nebolo to aj tým, že tam je na zápasoch pomerne chladná atmosféra?
Tam je to celé biznis. Ľudia sa zabávajú každý po svojom, ale nie je to ako tu, že fanúšikovia nadšene povzbudzujú. V Amerike si ľudia kúpia popcorn, dajú si na seba dresy a často domáci fandia hosťom. Tam si to nikto nevšíma.

.v roku, keď ste odišli definitívne z NHL, ste mali nejaký konflikt?
Trochu s trénerom. Ale ja som s tým mal vždy problém: dlho a veľa vydržím, ale potom niekedy reagujem prudko.

.o čo v tom konflikte išlo?
Tréner ma dostatočne nestaval na zápasy, pričom som podľa mňa mal svoju kvalitu a hokejovo som si držal dobrý štandard. Urážalo ma, keď som v jednom zápase dal dva góly v ďalšom ma nechali sedieť. Ale tak to bolo od začiatku.

.tak to bolo najmä k cudzincom?
Určite. Je to však individuálne. Záleží na tom, akého máte trénera, aké je mužstvo, či si vás niekto všimne, či je mužstvo plné hviezd, alebo je v ňom veľa mladých hráčov. Záleží aj na tom, akú máte zmluvu. Ja som mal dobrú zmluvu a za tie peniaze som mohol byť spokojný. Nechcel som však, aby ma dali do farmy. Mám hokejovú hrdosť. Keď som vedel, že som lepší, než druhí a nenechali ma hrať, odišiel som.


.keď ste sa vrátili na Slovensko, mali ste ešte chuť sa tu, v menších pomeroch, presadiť?
Tu som zažil veľmi pekné hokejové časy, a to je stále obrovská motivácia. Tu ste pred každou sezónou nútení vyhrať ligu, a to nie je ľahké. Som tu desať rokov a desať rokov sme sa museli pokúšať o titul. Ak ste druhí alebo tretí, už to nie je pre nikoho zaujímavé.

.každú sezónu hráte o titul, ale v posledných hráčskych sezónach ste nastúpili až do play off...
Ja som toho odohral veľa, a už to cítiť. Najmä zdravotne. To si ľudia možno neuvedomujú. Už keď som hrával za Trenčín, som začal mať zdravotné problémy. Telo je, jednoducho, opotrebované. Niekedy mi bolo doma tak zle, že som musel volať sanitku. Až neskôr som sa s tým naučil žiť. Ale postupne som zisťoval, že veľká záťaž mi robí problémy.

.ako je možné, že polovicu sezóny nehráte, potom nastúpite na play off a hráte výborne?
Neviem. Asi sa to dá. (Smiech.) Ja sa dodnes udržiavam v kondícii. Som človek, ktorý nevydrží dva dni bez tréningu. Už som sa asi dostal do takého stavu, že šport by mi chýbal. Nerobil som však nič extrémne, hrával som často tenis. Každý deň som sa asi potreboval vypotiť.

.ešte aj teraz by ste boli schopný nastúpiť?
Rok čo rok je to náročnejšie. Už aj tenis hrávam menej. Viac sa sústreďujem na mladšiu generáciu. Ale nikdy som nevyhlásil, že končím. Kým som živý a viem chodiť, neskončil som. Veď hokej sa hráva aj do štyridsiatky a život prináša kopu zmien. Je neviem, čo sa ešte môže stať.
Ste Martinčan, hrávali ste najprv za Martin, neskôr za Trenčín. No po návrate z NHL ste sa stali ikonou Slovanu Bratislava. Nemali ste chuť vrátiť sa do

.martina alebo do Trenčína?
Ja som v Bratislave už tak dlho, že by pre mňa bolo ťažké hrať niekde inde. A neviem, ako by reagovali ľudia, keby som odišiel hrať do iného klubu. Boli také nápady, ale v prípade Trenčína som spravil chybu. Jeden človek ma tam lámal. Ponúkol mi zmluvu, ale bolo to o polovicu menej než v Bratislave. Do novín však vyhlásil, že mi splnil tie isté podmienky ako Slovan a ľudia to pochopili tak, že som jednoducho uprednostnil Slovan pred Trenčínom. To bola chyba, a v Trenčíne ma preto doteraz nenávidia. Nevedia pochopiť, prečo som odtiaľ odišiel.

.na zápasoch s Trenčínom to počuť...
Vznikla z toho reťazová reakcia. Mladí ľudia na štadióne kričia moje meno, nadávajú mi, všeličo po mne hádžu. Podobne je to v Martine. Bola situácia, keď som prestal hrať hokej, oslovili ma Martinčania, aby som prišiel hrať za nich aspoň domáce zápasy. Vysvetľoval som im, že keby som to urobil, tu by ma ľudia zožrali. Som síce z Martina, ale už dlhé roky tam nežijem. V Bratislave som doma, postavil som si tu dom. Ale to ľudia ťažko chápu.

.ako vnímate to, že vám v Trenčíne vulgárne nadávajú napriek tomu, že ste za Trenčín dvakrát hrali finále federálnej ligy?
To sú mladí ľudia, ktorí nevedia, o čom to je. Prvý raz sa to stalo, keď sa stala tá mediálna chyba, odvtedy je to už taká tradícia.

.štve vás to?
Najviac ma to štvalo, keď som tam hral jednu exhibíciu. Myslím, že Oto Haščák vtedy končil s hokejom a pozval ma. Už pri rozcvičke však začali na mňa vykrikovať. Tak som išiel dole z ľadu a už som nehral. Počas ligy mi to až tak neprekáža. Človek si na to zvykne a vie, že s tým už nič neurobí.

.teraz ste tréner. Je to pre vás podobná zábava, ako keď ste hrávali?
Začiatok bol ťažký, lebo som bol pod veľkým tlakom. Tu v Bratislave sú ľudia naučení vyhrávať a tlačia na to. Keď som ešte nevedel, že budem trénovať Slovan, prijal som navyše miesto asistenta reprezentačného trénera. Bolo toho veľa.

.obávali ste sa, že vás vyhodia, keď sa Slovanu nedarilo?
Ja som to cítil. Už to bolo viac-menej isté. Už sa vlastne rozhodovali, koho zavolajú.

.čo zmenilo toto rozhodnutie?
Ja som argumentoval tým, že sme ešte len začali. Bolo to obdobie, keď bolo veľa hráčov zranených a ešte bola aj chrípková epidémia. Hrali sme vo Zvolene a ja som takmer nemal hráčov, ktorých by som mohol poslať na ľad. Najlepších hráčov v tých dňoch zašívali po zraneniach. Do toho som prišiel ja ako nový tréner. To sú veci, ktoré treba pretrpieť, nejaký čas to trvá.

.keď to ťažké obdobie prešlo, začalo vás trénerstvo baviť?
Dá sa povedať, že ma to dodnes napĺňa. Teším sa sem, na štadión. Niekedy som vôbec neveril, že by ma to mohlo tak napĺňať.

.čo vás napĺňa? Zápasy?
Nielen zápasy. Rád robím tréningy, sledujem hráčov, plním si svoje predstavy. Ako hráč som občas neznášal tréningy, ale teraz ma to baví. Niektorí ľudia sa pozastavujú nad tým, že trénujeme jednofázovo, alebo že som kamarát s hráčmi. Ale vidíte – práve to prinieslo ovocie. Mojou skúsenosťou je, že keď na niekoho tlačíte, môžete ho na chvíľu k niečomu prinútiť, ale v konečnom dôsledku sa na to vykašle. A stáva sa, že hráči potom vyhodia trénera.

.s hráčmi ste kamarát, s mnohými z nich ste hrávali – je to pre trénera výhoda alebo problém?
Záleží na tom, ako sa k tomu postavíte. Ja dokážem ešte aj teraz ísť na ľad a hráčom sa vyrovnať. To hráči vždy rešpektujú. Keby som nikdy nehral a bol by som teoretik, ale mal by som licenciu, ktorú stále nemám, bolo by to oveľa horšie. To, že som s tými ľuďmi hral a dobre, je moja výhoda.

.nie je ťažké vyčítať niečo svojmu kamarátovi v mužstve?
To už záleží na mne. Ja som tichý chalan, tak ma všetci poznajú, ale dokážem sa aj nahnevať. Oni vedia, že som náročný na seba, ale aj na nich.
Keď ste začali ako tréner a Slovan prehrával, niektorí sa vyjadrili, že aj keď ste dobrý hráč, mali ste začať s juniormi, získavať skúsenosti a až potom

.trénovať prvé mužstvo. Nechýbajú vám trénerské skúsenosti?
Ja som v posledných rokoch robil kapitána. To už ste niekde medzi hráčom, trénerom a vedením. Ja som riešil veci hráčov, snažil som sa im pomáhať a niekedy som riešil aj niečo na tréningoch. Tréneri sa s vami ako kapitánom radia, musíte sa snažiť dať dokopy mužstvo.

.stále nemáte trénerskú licenciu. Vnímate to iba ako formalitu?
Dá sa tam niečo naučiť, ale viac-menej je to iba teória. Ja neuznávam teoretikov. Poviem vám, prečo nemám licenciu. Išiel som si ju vybavovať, prišiel som tam a pán Siroťák, ktorý to má na starosti, mi povedal „Ja viem, že ty si to dokážeš vybaviť.“ To bola jeho prvá reakcia. To so mnou začal veľmi zle. Pritom som tam práve prišiel, aby som si tú licenciu poctivo urobil. Keď sme postúpili na olympiádu, bývalé vedenie zväzu nám hovorilo, že dostaneme licenciu. Takže ja som prišiel s tým, či mi môžu licenciu vydať. Ale keď sa ukázalo, že to je problém, povedal som, že ja pokojne pôjdem na kurz a urobím test. Ale ten kurz sa začínal hneď po majstrovstvách sveta a ja som bol hrozne unavený a potreboval som aspoň päť dní voľno.

.a tak ste na kurz nešli?
Pán Siroťák nás dáva všetkých do jedného balíka – tých, čo nikdy nehrali hokej a tých, čo ho hráme vrcholovo celý život. Hoci si nemyslím, že je to dobre, nechcel som to zneužiť a bol som ochotný všetko si riadne urobiť. Neviem, či budem môcť ísť na týždňový kurz počas sezóny. Ale dokončil som sezónu bez licencie a neplánujem ísť trénovať niekde inde. Slovan pre mňa veľa znamená, a nehovorím o peniazoch.

.chcete byť aj v budúcnosti trénerom?
Ja nič neplánujem. Toto prišlo z ničoho nič. Sedel som niekde na posede v lese a volal mi Růžička z Litvínova, že počul, že Čada ide zo Slovana preč. Potom mi volal Maroš Krajčí, a ja som mu povedal: „Načo sem stále ťaháte niekoho cudzieho, je rozbehnutá sezóna, môžem to skúsiť ja.“ Je to podľa mňa predsa len iné, keď príde niekto domáci. No a on súhlasil s tým, že to môžeme vyskúšať. A takto to dopadlo. Titulom.

.vyvíja sa slovenská liga k lepšiemu?
Myslím, že áno. Určitý čas som mal pocit, že to ide dole vodou, ale teraz vidím, že kluby tlačia na hráčov. Kedysi zápasy nemali takú úroveň. Keď sa hralo napríklad s niekým zo spodku tabuľky, niekedy sa asi robili aj čudné veci, že sa naschvál prehralo, niektorí možno aj uzatvárali stávky. Myslím, že sa to pomaličky odbúrava. Zápasy už často stoja za to. Dokonca aj keď hrá prvý s posledným. Hráči už majú nejakú hrdosť a snažia sa každý zápas vyhrať.

.úroveň ligového hokeja stúpa?
Áno. Jediným problémom je, že nám odchádzajú hráči. Vždy ten kvalitný ide buď do Česka, alebo do zahraničia. Samozrejme, že si ide zarobiť, lebo tu takú zmluvu nedostane. Ale aj to sa už mení. Už aj tu sú hráči celkom dobre platení. Ale ten odchod hráčov sa zatiaľ nedá úplne zastaviť.

.pomohla by federálna liga?
Ja si to myslím už dávno. Federálna liga by nám všetkým veľmi pomohla.

.nedá sa to urobiť?
Ja to neovplyvním. To musia riešiť kompetentní ľudia vo vedení. Záleží to na nich.

-ale vy by ste boli za to?
Určite. Už len tá európska liga, ktorá má začať od budúcej sezóny, v niečom môže pomôcť. Vďaka tomu sa zvýši úroveň už túto sezónu. Pre kluby bude finančne výhodné dostať sa tam, a tak sa o to každý bude veľmi snažiť.

.zlepšuje sa kvalita rozhodcov v slovenskej lige?
Zatiaľ nie.

.v čom je problém?
Nemáme rozhodcovskú osobnosť, rozhodcovia si neveria. Hráči nerešpektujú rozhodcov a rozhodcovia sa potom boja, sú neistí a nechávajú sa ovplyvniť divákmi a hráčmi. Hráči nemajú problém rešpektovať aj chybné rozhodnutie rozhodcu, ak je autorita. Ale keď sa to deje stále, tak je to problém. Človek sa potom nemôže
čudovať, že hráči prudko reagujú.

.pre vás ako trénera je ťažké vyrovnať sa s rozhodcami?
Beriem to už s nadhľadom. Predtým som si to bral príliš k srdcu.

.chodíte ešte na ryby?
Málo. Teraz mám inú záľubu – poľovačku.

.dá sa to skĺbiť s trénerstvom?
Toľko tréningových cvičení, koľko vymyslím na posede, by som inde nevytvoril. (Smiech.)

.zaberá trénerstvo veľa času?
Keď hráte hokej celý život a máte to v sebe, tak to také náročné nie je. V istom zmysle to je stále to isté. Len si musíte viac pamätať. Máte pred sebou zostavu hráčov, niekedy máte pár sekúnd na to, aby ste zareagovali na situáciu. Niekedy spravíte chybu, niekedy vám to vyjde... Musíte mať svoje názory, držať sa ich, no a musíte mať šťastie. Vždy je okolo vás veľa chytrákov, ktorí do toho vstupujú a vravia vám čo máte robiť, ale nesmiete si do toho nechať kecať.

.tešíte sa na ligu?
Teším sa, ale trošku sa bojím. Sezóna je dlhá a zase budeme prechádzať tým istým. Ja to poznám, veľakrát som to zažil. Nie vždy sa darí, človek musí byť trpezlivý. Ale tu na to ľudia nie sú naučení. Prehráte jeden zápas a už chcú všetko meniť. Ja sa nemám čoho báť, mám z čoho žiť a mám kde ísť, ale táto práca ma napĺňa a robím ju rád.

.slovan mimo Bratislavy nemajú príliš radi. Bude to tak vždy?
Obávam sa, že áno. Neviem, čo by sa muselo zmeniť, aby to tak nebolo. Tak ako v Česku neznášajú Spartu, tu neznášajú nás. Hráme napríklad finále s Trenčínom a oni si myslia, že máme kúpeného rozhodcu, hoci, keby sa na to nejaký objektívny človek díval, mohol by mať pocit, že je to presne naopak.

.ste tréner, rybár, poľovník, motocyklista, máte veľa záujmov. Ste šťastný človek?
Viac-menej áno. Veľa ľudí si myslí, že ja som taký pokojnný a spokojný človek. Ale ja som taký, že všetko veľmi prežívam, ale neviem to dať von. Preto chodím na poľovačky. Tam si oddýchnem. Život je plný napätia. Kopa mudrlantov nám neverí a kecá do našej práce, stále chcú niekoho hodnotiť. Mňa to uráža. Keď napríklad pán Golonka povie do novín, že na tréningu len hrávame bago a chodíme po krčmách, a pritom o tom nič nevie.

.čo prežívate počas zápasu? Niektorí tréneri ticho stoja, iní stále behajú hore-dolu. Vy?
Maroš Krajčí mi vyčítal, keď nám to nešlo, že mám niečo počas zápasu hovoriť, že mám niečo robiť s rukami. Ja som mu vysvetlil, že každý má svoj spôsob. Počas zápasu sa nedá všetko riešiť. Snažím sa nezabúdať na to, ako som sám vnímal trénera, keď som hral a podľa toho sa správať. Je urobím nejaké rozhodnutie, poviem, kto ide na ľad a ostatné je na hráčoch. Keď to nejde, musím to riešiť na tréningu alebo individuálnymi sedeniami. Je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stihnúť počas zápasu.

.čo je najdôležitejšia úloha trénera počas zápasu?
Počas zápasu vzniká strašne veľa situácií a tréner sa musí vedieť správne rozhodovať. Musíte sa napríklad v okamihu rozhodnúť, koho poslať v konkrétnej situácii na ľad.

.minulý rok bol Slovan majstrom, tento rok chce byť majstrom znovu. Nie je to už menšia motivácia?
Je to stále rovnako zaujímavé.

.mohol by byť v Slovane rovnaký tréner povedzme aj desať rokov, ako vo futbalovom Manchestri?
To by bolo veľmi dobré.

.boli ste asistent reprezentačného trénera. Prečo ste odišli?
Z časových dôvodov – keď som začínal pri reprezentácii, ešte som nebol trénerom Slovanu. Ale je pravda, že ma to až tak nenapĺňalo.

.chceli by ste byť niekedy hlavným reprezentačným trénerom?
To neviem. To je ďaleko. Ale nie je to vylúčené.

.čo bol náš hlavný problém na majstrovstvách sveta?
Nebol tam žiadny hlavný problém. Tam máte krátky čas, aby ste dali mužstvo dokopy. Ale nevyšiel nám kľúčový zápas.

.nemáme na podobné zápasy víťazné typy?
Neviem. Spravili sme v tom zápase chyby, aké sa bežne v zápasoch nerobia. Švédi nehrali dobre a vyhrali. My to asi nemáme v génoch. V rozhodujúcich momentoch sa nevieme posunúť ďalej. Kanaďania hrajú vždy až do konca, aj keď prehrávajú 5:1. My keď prehrávame 5:1, chalanov ťažko presvedčíte, že majú hrať.

.začína sa sezóna. Kedy budete spokojný?
Pre mňa je najdôležitejšie zdravie. Ja mám dlhé roky problémy, v noci sa budím, býva mi zle, chodím sa prechádzať. Mám opotrebované stavce, dostávam svalové spazmy, a potom mi riadne neprúdi krv. Nie je to ľahké ani samozrejmé. Čas uteká, od malička sa venujem hokeju a teraz viem, že to treba robiť striedmo. Aj preto som odišiel z Ameriky. Jedna vec je zarábať peniaze, ale nenapĺňalo ma to. Tu síce toľko nezarobím, ale som tu doma.

.čo pre vás znamená, že ste tu doma?
Poznám tu ľudí, patrím sem, mám tu zázemie. Konečne som sa usadil. Predtým som stále cestoval a doma som nebol nikde. Už nechcem nikde inde ísť. Taký som.

.štefan Hríb, .juraj Kušnierik


Zdeno Cíger / narodil sa v roku 1969 v Martine, kde aj začal s hokejom. Neskôr hral v Dukle Trenčín, niekoľko sezón pôsobil v NHL, po návrate na Slovensko pôsobí v Slovane Bratislava. Odohral 43 zápasov v československej a 106 zápasov v slovenskej reprezentácii. V súčasnosti je tréner Slovanu Bratislava.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite