Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Barónove nové šaty

.martin Hanus .časopis .profil

Usvedčený plagiátor, ktorý sa neprávom hrdil doktorským titulom. Novinári ho z večera do rána odvrhli, no nemecký ľud ho naďalej miluje. Je možné, že ako minister obrany padne. Ale je tiež možné, že sa predsa len raz stane kancelárom.

Staviť si dnes na kariéru šľachtica Karla-Theodora zu Guttenberga, tohto času stále najpopulárnejšieho nemeckého politika, nie je jednoduché. O 39-ročnom mužovi, ktorý sa len pred rokom a pol dostal do najvyššej politiky, sa už so samozrejmosťou hovorilo ako o budúcom trojnásobnom lídrovi: najskôr mu mal osud priviať post predsedu bavorskej CSU, potom bavorského predsedu vlády, a napokon ho mal vyniesť do najvyšších kancelárskych výšin. Pre ľudí bol dosiaľ politikom akoby z iného sveta: neopieral sa ani tak o stranu, ako o svoju bezhraničnú popularitu. Magazín Der Spiegel sa dal čarom mladého ministra obrany tak strhnúť, že Guttenberga a jeho manželku Stephanie, Bismarckovu prapravnučku, pred časom vyhlásil na titulnej obálke za budúci  kancelársky pár. Krajina v ňom objavila vlastnú mutáciu Kennedyho: rečníka s charizmou a krásnou ženou po boku, ktorý sa vie dokonale štylizovať na fotkách či pred kamerou, a ktorý pritom pôsobí tak spontánne. Rečníka, ktorý často súka vznešené frázy o morálke, cti a charaktere, a pritom vyzerá vždy tak autenticky. Mediálny obraz sa však rýchlo rozpadol. Dnes žiada jeho demisiu opozícia aj časť médií. Minulý týždeň ho Der Spiegel opäť umiestnil na svojej obálke – so škodoradostným titulkom Rozprávka o čestnom Karlovi.
.koniec rozprávky
Všetko sa začalo predminulý týždeň: právnik Andreas Fischer-Lescano prišiel v denníku Süddeutsche Zeitung s odhalením, že Guttenbergova dizertačná práca je „drzým plagiátom“. Guttenbergova práca sa dosiaľ pokladala za pozoruhodné 475-stranové dielo porovnávajúce vývoj európskej a americkej ústavnosti. V kníhkupectvách sa dala zohnať za 88 eur. Guttenberg na prvé obvinenia reagoval s patričným sebavedomím: vyprosil si obvinenia z plagiátorstva, pričom pripustil, že pri takej rozsiahlej práci sa mu mohlo „ojedinele“ stať, že zabudol uviesť zdroj použitého citátu. Hovoril tak presvedčivo, že to najskôr naozaj vyzeralo na búrku v pohári vody. Lenže medzičasom sa už v internetovej komunite rozbehlo pátranie po ukradnutých pasážach, dokonca vznikla špeciálna stránka venovaná Guttenbergovej vedeckej práci. Predbežný výsledok je šokujúci: ukradnuté citáty sú až na 275 stranách, pričom dokopy asi 21 percent dizertačnej práce je čistý plagiát. Minister sa po týchto odhaleniach verejne kajal za „obrovské chyby“, ktorých sa vraj neúmyselne dopustil, dojímavo vysvetľoval, že jeho dielo vznikalo celých sedem rokov „v najnáročnejšej mravčej práci“, ktorú musel stíhať popri rodine a poslaneckej činnosti, a svojim kritikom dokonca pohrozil trestnoprávnym dôsledkami, ak ho budú naďalej obviňovať z úmyselného plagiátorstva. Guttenberg sa trochu fanfarónsky vzdal svojho doktorského titulu (hoci to nemalo žiaden právny účinok), ale veriť mu už bolo takmer nemožné. Od slova do slova totiž odpísal aj samotný úvod svojej práce, ktorý prebral z článku uverejneného vo Frankfurter Allgemeine Zeitung. Okrem toho podľa všetkého zneužil aj vedecký servis parlamentu, ktorý je určený výlučne na poslaneckú činnosť. Guttenberg ešte ako poslanec Bundestagu zadal parlamentným pracovníkom, aby vypracovali štúdiu o judikatúre amerického Najvyššieho súdu k téme oddelenia štátu a náboženstva. Túto potom zahrnul do svojej práce – opäť bez uvedenia zdroja. Aby to nebolo všetko, objavilo sa aj vážne podozrenie, že Guttenberg svoj doktorský titul začal používať skôr, než ho získal.
.ostal mu len bulvár
Verejnosť však reagovala najskôr blahosklonne. Pre mnohých Nemcov nie je hlavný problém Guttenbergove zlyhanie, ale mediálna štvanica, ktorá sa proti nemu spustila. Jediný, kto pri ňom ostal, je len bulvárny denník Bild. Ten nálady ľudu odzrkadľuje, keď uverejňuje početné podporné hlasy na ministra, a súčasne ich aj formuje. Jeho stĺpčekár sa rozohnil na obranu Guttenberga: „Čo má tento muž ešte urobiť pre svoju česť? Má vyskočiť z okna, priložiť si pištoľ k čelu, obesiť sa na veži zámku?“ Lepšieho spojenca než najsilnejší bulvár si šľachtic v politike nemohol ani želať. Ich spojenectvo je už dlhodobejšie. Seriózna tlač sa pred časom pozastavovala nad tým, ako Guttenberg za prítomnosti reportéra Bildu, ktorý s ním sedel na služobnej ceste v opancierovanom Audi, rázne odvolal kapitána námornej lode Gorch Fock, na ktorej za záhadných okolností zomrela jedna kadetka. 
Guttenberg dokázal svoju mediálnu silu využiť aj na veľké rozhodnutia. Minulý rok navrhol zrušiť brannú povinnosť, ktorá bola pre konzervatívne dvojičky CDU/CSU dovtedy nespochybniteľná. Keď sa však ukázalo, aká je to populárna téma, na stranu prívržencov zrušenia prešla aj kancelárka Angela Merkelová a Guttenberg sa nechal oslavovať ako najreformnejší minister konzervatívno-liberálnej vlády.  
.lžibarón
Predtým zaľúbené médiá mu teraz skôr ako jeho zásluhy pripomínajú ohybné narábanie s realitou. Novinári ho spätne podozrievajú, že v minulosti opakovane nehovoril pravdu, keď za svoje chybné rozhodnutia vinil vojakov, ktorí mu vraj utajovali dôležité informácie. Novinári taktiež prečesali jeho životopis, kde sa objavilo zopár nezrovnalostí či Guttenbergom zveličených údajov. Ešte včera posol novej politickej morálky je tak dnes pre mnohých novinárov „lžibarón“ alebo „barón Prášil“. Guttenberg v politike akiste neskončil. Možno si ešte nadlho udrží titul najpopulárnejšieho domáceho politika. Ale už aj on sa bude brodiť v bahne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.martin Hanus .časopis
.diskusia
.neprehliadnite