Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .hudba


Film Evan Všemohúci Tatra film
Evan Baxter sa práve stal kongresmanom Spojených štátov. Do cesty za úspešnou kariérou bohatého a vplyvného politika sa mu však postaví Boh. Ten mu, podobne ako biblickému Noemovi, prikáže postaviť archu. Evan to spočiatku považuje za vtip, no postupne začína Boží plán chápať. Prvým výrazným nedostatkom filmu Evan všemohúci je žánrová nevyhranenosť. Snímka sa pokúša oscilovať medzi komédiou a drámou, no nedarí sa jej zaujať ani v jednej zo svojich polôh. Komika filmu sa obmedzuje na zopár lacných fórov a trochu situačného humoru pripomínajúceho scény z priemerného televízneho seriálu. Dramatická rovina zasa kopíruje najbanálnejšie klišé americkej filmovej produkcie. Tvorcovia skladajú príbeh z tisíckrát použitých motívov a umelo vykonštruovaných konfliktov bez snahy o ich inováciu alebo prehĺbenie. Ani biblický námet nedokáže dodať filmu autentický rozmer, predstavuje totiž len náter, fasádu, pod ktorou objavujeme dobre známe pseudohodnoty väčšiny hollywoodskych diel. Film mení kresťanstvo z namáhavého zápasu o poctivý, pravdivý život na pohodlnú a rýchlu cestu k úspechu. Úplne nerealisticky vyznievajú aj jednotlivé postavy. Charakterizuje ich šablónovitá povaha bez štipky originality a stopercentne predvídateľné správanie. Najviditeľnejšie sa tieto nedostatky prejavujú u titulného hrdinu. Jeho premena z pasívneho kresťana na odovzdaného veriaceho je vykreslená len pomocou nepodstatných vonkajších znakov a chýba jej akýkoľvek hlbší rozmer. Ako komédia Evan všemohúci nudí, ako dráma nepresvedčí. Funguje jedine ako reklama na americký spôsob života.
.ľuba Heinzlová
Kniha Susanna Clarková Jonathan Strange & pán Norrell Alman, 2007
Spisovateľská prvotina Susanny Clarkovej človeka zaujme na prvý pohľad minimálne z dvoch dôvodov: je to v prvom rade obrovská kniha – hoci len v paperbackovom vydaní, 877 strán je impozantných. No a čiernu obálku s bielym havranom a trochu divným názvom tiež ťažko prehliadnuť. Jonathan Strange & a pán Norrell je monumentálna rozprávka pre dospelých a dospievajúcich a tým nie je nepodobná potterovskej ságe či Tolkienovmu a Lewisovmu fantazijnému korpusu. Clarková je však originálna. Svoj príbeh zasadila do Anglicka na začiatku 19. storočia, do doby, keď sa „v Anglicku už nepraktizuje mágia“, mágovia sa venujú len teórii a na prax nemajú odvahu. Teda všetci okrem jedného, vlastne dvoch, vlastne... ale to by sme už prezrádzali viac než je slušné. Ušomraný a večne v knihách utopený pán Norrell a jeho ambiciózny a po dobrodružstve túžiaci žiak Jonathan Strange mágiu do Anglicka znovu prinesú, len sa im to akosi vymkne z rúk. Príbeh, ktorý čitateľa po nejakých 100-200 stranách vtiahne do svojho magického sveta, je zaujímavý a asi má aj potenciál na to, aby sa dobre predával. Je v ňom však príliš veľa slov. Autorka dokáže vymyslieť zvláštne zápletky a vytvoriť bizarné postavy, len jej to trvá pridlho. Prísnejší redaktor by tomuto ambicióznemu dielu pomohol.
.jk
Festival Kremnické gagy
Pohoda neexistuje len na Pohode a nemusí ju vytvárať len hudba. Povedzme Kremnické gagy, ktoré boli minulý týždeň v Kremnici. Žilo nimi celé mesto, plné zvláštnych veselých ľudí. Napríklad neznámy človek vám na ulici za cukríky núka kolu s rumom – a neodíde, kým ju neochutnáte. Ochutnali sme. Na Štefánikovom námestí vyhráva skupina Sweet little Chicks. Hrajú uprostred námestia v strede hluku, prehlušovaní davom ľudi – no z radosti, nadšenia a vytrvalosti im to vôbec neubralo. Bratislavské divadlo Skrat poobede v miestnej kaviarni zahralo čisto pánske predstavenie Umri, skap a zdochni! - „Mužský duševný striptíz nielen pre dámy.“ Dobre sa na to pozerá, no len ťažko sa o tom píše. Ideme ďalej: pouličné divadlá, klauni, čítačky, recitácie, muzikanti na viacerých pódiach po celom meste, „veľké“ predstavenia divadla GUnaGU, divadla-školy Ludus, či Detského divadelného súboru z Modry. Každý večer koncerty na veľkom pódiu pod Kremnickým zámkom. Vo štvrtok hrajú Vrbovskí víťazi, Dorota Nvotová so svojou kapelou a dvadsiate narodeniny oslavujúca Davová psychóza. Ľudia, tancujú, pogujú, skvelá atmosféra. Kremnické gagy sú určite o satire, humore a o divadlách, ktoré sa neboja irónie. Ale je to aj festival, ktorý na pár dní mení atmosféru mesta. Cestou domov cítime, ako nám to všetko chýba. Pocit, že sa nikam neponáhľate, môžete si robiť, čo vám napadne a z ľudí okolo cítiť pohodu, voľnost a radosť. Pre ten pocit sa oplatí ísť na Gagy do Kremnice.
.tereza Michalová

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite