Považujem za vysoko pravdepodobné, aj keď nie nevyhnutné, že Moslimské bratstvo vyhrá najbližšie voľby v Egypte, ktoré by sa mali uskutočniť v septembri.
Vo volebnej kampani som sa naučila niekoľko základných lekcii: Strana musí mať politický program a víziu, ako vládnuť. Nesúhlas v strane je istou cestou k prehre. Kandidáti musia jasne artikulovať nielen to, čo chcú urobiť, ale aj to, prečo je program iných pre krajinu katastrofou. Strana musí byť začlenená v každej možnej komunite, bez ohľadu na triedu, náboženstvo alebo politické názory. A napokon, kandidáti musia voličom ustavične pripomínať vlastné úspechy a zlyhania oponentov.
.prečo má Bratstvo navrch
Sekulárne, demokratické a ľudsko-právne skupiny v Egypte nemajú veľké pochopenie pre tieto fakty politického života. Moslimské bratstvo, naopak, rozumie minimálne trom z týchto štyroch bodov. Je pravda, že ešte nevládli. Ale majú politický program a víziu nielen po najbližšie voľby, ale aj na druhý svet. Vedia tiež Egypťanom pripomínať, prečo sú ostatné strany bezbožné, a teda prinesú katastrofu. A napokon, v egyptskej spoločnosti zapustili korene rôznymi spôsobmi, čo môže byť kľúčové.
Keď som mala 15 a považovala sa za členku Bratstva, v komunitách Pakistancov, Jemenčanov a Somálčanov žijúcich v diaspóre existovali sekulárne politické skupiny, ktoré, podobne ako moja rodina, žili v Nairobi. Organizované boli voľne, ich plány boli vágne. Svoje sny nikdy nezrealizovali.
Moslimské bratstvo malo viac než sen. S pomocou peňazí zo Saudskej Arábie vytvorili na mojej škole a v susedstve funkčné bunky. Ponúkali mimoškolské aktivity pre všetky vekové skupiny. Popritom sme sa modlili, recitovali a spoločne čítali Korán. Podporovali nás, aby sme sa stali dobrovoľníkmi, pomáhali chudobným a hlásali Alahovo posolstvo. Vytvorili charity, kde sme odvádzali desiatky a ktoré potom zabezpečovali zdravotné a vzdelávacie služby.
Bratstvo zabezpečovalo aj jediné funkčné bankové služby založené na dôvere. Zachraňovali tínedžerov z drogovej závislosti a ponúkli im zmysluplnú budúcnosť. Každý z nás mal za úlohu získavať ďalších členov. Najdôležitejšie bolo, že to oslovovalo ľudí bez ohľadu na etnikum, triedu a dokonca aj vzdelanostnú úroveň.
Je pravda, že hnutie bolo násilné, ale na Západe sme si to zvykli podceňovať. V Bratstve sú dve školy myslenia, ale obidve sa odvolávajú na proroka Mohameda. Tí, ktorí presadzujú okamžitý džihád, spomínajú na časy, keď mal aj prorok malú armádu a dokázal poraziť presilu. Nenásilná časť Bratstva zdôrazňuje prorokovu vytrvalosť a trpezlivosť. Ide im o da´wa, presviedčanie príkladom a prostredníctvom modlitby, a gradualistický multigeneračný proces, ako sa dostať k moci a udržať si ju. Presadzujú stratégiu taqiyyah, ktorá spočíva v ochote spolupracovať s nepriateľmi, až kým nepríde pravý čas na ich porážku alebo konverziu na islam.
Prečo sú v Egypte sekulárne demokratické sily slabšie ako Bratstvo? Po prvé, sú amalgámom rôznorodých elementov, od kmeňových lídrov cez liberálov, tvrdých marxistov až po ľudsko-právnych aktivistov. Chýba im spoločný ideologický tmel. A hlboko vnútri majú strach, že ich opozíciu voči Moslimskému bratstvu, ktoré chce nastoliť šaríju, budú masy vnímať ako odmietanie islamu. Sekulárne skupiny nedokážu zrozumiteľne povedať áno islamu a nie šaríji.
Statočnosť sekulárnych skupín, ktoré sa zjednotili za Mohamedom El Baradejom, však nemožno spochybniť. Dokázali svet prekvapiť a ozvať sa proti tyranovi. Teraz musia egyptských voličov presvedčiť, že je pre nich zlá vláda šaríje. Zelené hnutie v Iráne v roku 2009 neprotestovalo proti silnej ruke, ale proti šaríji. Obamova administratíva by im v tom mala pomôcť. Inak totiž porazili jednu tyraniu, ale nahradí ju iná.
Autorka pôsobí v American Enterprise Institute. V slovenčine vyšla jej kniha Rebelka.
Vo volebnej kampani som sa naučila niekoľko základných lekcii: Strana musí mať politický program a víziu, ako vládnuť. Nesúhlas v strane je istou cestou k prehre. Kandidáti musia jasne artikulovať nielen to, čo chcú urobiť, ale aj to, prečo je program iných pre krajinu katastrofou. Strana musí byť začlenená v každej možnej komunite, bez ohľadu na triedu, náboženstvo alebo politické názory. A napokon, kandidáti musia voličom ustavične pripomínať vlastné úspechy a zlyhania oponentov.
.prečo má Bratstvo navrch
Sekulárne, demokratické a ľudsko-právne skupiny v Egypte nemajú veľké pochopenie pre tieto fakty politického života. Moslimské bratstvo, naopak, rozumie minimálne trom z týchto štyroch bodov. Je pravda, že ešte nevládli. Ale majú politický program a víziu nielen po najbližšie voľby, ale aj na druhý svet. Vedia tiež Egypťanom pripomínať, prečo sú ostatné strany bezbožné, a teda prinesú katastrofu. A napokon, v egyptskej spoločnosti zapustili korene rôznymi spôsobmi, čo môže byť kľúčové.
Keď som mala 15 a považovala sa za členku Bratstva, v komunitách Pakistancov, Jemenčanov a Somálčanov žijúcich v diaspóre existovali sekulárne politické skupiny, ktoré, podobne ako moja rodina, žili v Nairobi. Organizované boli voľne, ich plány boli vágne. Svoje sny nikdy nezrealizovali.
Moslimské bratstvo malo viac než sen. S pomocou peňazí zo Saudskej Arábie vytvorili na mojej škole a v susedstve funkčné bunky. Ponúkali mimoškolské aktivity pre všetky vekové skupiny. Popritom sme sa modlili, recitovali a spoločne čítali Korán. Podporovali nás, aby sme sa stali dobrovoľníkmi, pomáhali chudobným a hlásali Alahovo posolstvo. Vytvorili charity, kde sme odvádzali desiatky a ktoré potom zabezpečovali zdravotné a vzdelávacie služby.
Bratstvo zabezpečovalo aj jediné funkčné bankové služby založené na dôvere. Zachraňovali tínedžerov z drogovej závislosti a ponúkli im zmysluplnú budúcnosť. Každý z nás mal za úlohu získavať ďalších členov. Najdôležitejšie bolo, že to oslovovalo ľudí bez ohľadu na etnikum, triedu a dokonca aj vzdelanostnú úroveň.
Je pravda, že hnutie bolo násilné, ale na Západe sme si to zvykli podceňovať. V Bratstve sú dve školy myslenia, ale obidve sa odvolávajú na proroka Mohameda. Tí, ktorí presadzujú okamžitý džihád, spomínajú na časy, keď mal aj prorok malú armádu a dokázal poraziť presilu. Nenásilná časť Bratstva zdôrazňuje prorokovu vytrvalosť a trpezlivosť. Ide im o da´wa, presviedčanie príkladom a prostredníctvom modlitby, a gradualistický multigeneračný proces, ako sa dostať k moci a udržať si ju. Presadzujú stratégiu taqiyyah, ktorá spočíva v ochote spolupracovať s nepriateľmi, až kým nepríde pravý čas na ich porážku alebo konverziu na islam.
Prečo sú v Egypte sekulárne demokratické sily slabšie ako Bratstvo? Po prvé, sú amalgámom rôznorodých elementov, od kmeňových lídrov cez liberálov, tvrdých marxistov až po ľudsko-právnych aktivistov. Chýba im spoločný ideologický tmel. A hlboko vnútri majú strach, že ich opozíciu voči Moslimskému bratstvu, ktoré chce nastoliť šaríju, budú masy vnímať ako odmietanie islamu. Sekulárne skupiny nedokážu zrozumiteľne povedať áno islamu a nie šaríji.
Statočnosť sekulárnych skupín, ktoré sa zjednotili za Mohamedom El Baradejom, však nemožno spochybniť. Dokázali svet prekvapiť a ozvať sa proti tyranovi. Teraz musia egyptských voličov presvedčiť, že je pre nich zlá vláda šaríje. Zelené hnutie v Iráne v roku 2009 neprotestovalo proti silnej ruke, ale proti šaríji. Obamova administratíva by im v tom mala pomôcť. Inak totiž porazili jednu tyraniu, ale nahradí ju iná.
Autorka pôsobí v American Enterprise Institute. V slovenčine vyšla jej kniha Rebelka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.