.ľudia, ktorí dlhodobo žijú v moslimských krajinách, vedia prečo. O to viac ma prekvapilo, ako Aryeh Neier (.klub 4/2011) problém spája so slobodou slova. V týchto krajinách sa totiž za rúhačstvo považuje aj akýkoľvek čin (a teda nielen slovo alebo veta), ktorý momentálne nevyhovuje náboženskej väčšine alebo odkrýva nepríjemnú pravdu o povrchnosti a pokrytectve viery moslimskej väšiny.
Pohľad prezidenta Open Society Institute Aryeha Neiera je výrazne jednostranný a trochu prekombinovaný. Pravda pritom je, že problém uplatňovania zákonov proti rúhačstvu taký zložitý určite nie je. Pri pohľade z Pakistanu je podstatou celého prípadu možnosť, ako ukázať a ventilovať silu väčšiny proti nepohodlnej menšine. Moslimskej väčšiny proti ľubovoľnej menšine.
.kdeže liberál
Nezmyselná smrť Salmana Tasíra to len potvrdzuje. Udivuje ma však, ako tohto politika v západnej tlači okamžite považujú za liberála. Len preto, že sa niekoľkokrát zastal ženy menom Asia Bibi, ktora je už viac ako rok vo väzení za obvinenie z rúhania a urážky proroka Mohameda. Ak je pravda, že povedala to, čo sa hovorí, nemá to s uražkou islamu nič spoločné. Nezabúdajme tiež, že tá žena bola uväznená na základe verdiktu Najvyššieho súdu Pandžábu v Lahore a odsúdená na smrť obesením v čase, keď guvernérom tejto provincie s právomocami prezidenta (v Pakistane má guvernér každej z piatich provincií zaručenú imunitu pred zákonom tak ako federálny prezident) bol práve Salman Tasír. Inak veľmi vzdelaný a nepochybne inteligentný politik (stretol som sa s ním osobne dvakrát), no k liberalizmu mal veľmi ďaleko. Celé jeho vyjadrenie o prehodnotení trestu pre túto matku piatich detí malo totiž zištné dôvody.
Guvernér Tasír chcel v tom konkrétnom rozsudku ustúpiť tlaku západných krajín, pretože sa obával zastavenia alebo obmedzenia finančnej pomoci pre Pakistan. Keďže by to malo priame dôsledky pre jeho provinciu, a teda aj jeho osobu, rozhodol sa konať. Liberalizmus alebo nebodaj úctu k náboženskej slobode by som s tým nijako nespájal. V krajine s jedným štátnym náboženstvom, kde sa aj zvyšovanie daní z ropných produktov oznamuje v mene Alaha totiž nikto vo výkonnej moci liberálom ani nemôže byť.
.orgie extrémizmu
Ešte horšou správou o dnešnom Pakistane je to, čo nastalo po zavraždení guvernéra. Ochrankár, ktorý – ako vyšlo najavo – požiadal svojich kolegov, aby ho po atentáte nechali nažive, sa stal hrdinom. Jeho trestný čin, uvedomte si tú nehoráznosť, oslavuje dokonca aj právnická obec. Pre zástancov exportu niektorých samozrejmých hodnôt slobodného sveta, ako je napríklad náboženská sloboda, vzniká otázka, či ju možno uplatňovať aj v krajine, kde je 70 percent ľudí negramotných a 80 percent ľudí bez základného vzdelania. Generál Zia ul-Haq, o ktorom píše aj Aryeh Neier, to dobre vedel a túto časť trestného kódexu islamskej republiky Pakistan vedome zaviedol.
Západ však musí brať ohľad aj na nové dôsledky atentátu na guvernéra Tasíra. Kto bude mať po tom všetkom odvahu o téme hovoriť a snažiť sa zákon čo i len zmierniť? Vie si niekto takého politika v Pakistane vôbec predstaviť?
.musia sa zmeniť
Ochrana náboženstva je potrebná a ja s ňou súhlasím. Používať však na to tie najextrémnejšie prostriedky nie je adekvátne, obzvlášť, keď je útok systematicky zameraný jedným smerom. Postavenie kresťanov v moslimských krajinách sa čoraz viac zhoršuje, a to by sme nemali ignorovať. Napokon, o kríze v moslimskom svete hovoria aj vzdelaní moslimovia, ktorí pripomínajú zlatý vek islamu spred niekoľkých storočí. Sme však my nemoslimovia na vine, že svet islamu sa radikalizuje? Nie. Moslimovia samotní sa musia naučiť riešiť svoje problémy nenásilne a nevidieť všade nepriateľa. Najmä nie u iných ľudí, ktorí moslimovia nie sú.
Autor je Slovák, ktorý šesť rokov pracuje v Pakistane.
Pohľad prezidenta Open Society Institute Aryeha Neiera je výrazne jednostranný a trochu prekombinovaný. Pravda pritom je, že problém uplatňovania zákonov proti rúhačstvu taký zložitý určite nie je. Pri pohľade z Pakistanu je podstatou celého prípadu možnosť, ako ukázať a ventilovať silu väčšiny proti nepohodlnej menšine. Moslimskej väčšiny proti ľubovoľnej menšine.
.kdeže liberál
Nezmyselná smrť Salmana Tasíra to len potvrdzuje. Udivuje ma však, ako tohto politika v západnej tlači okamžite považujú za liberála. Len preto, že sa niekoľkokrát zastal ženy menom Asia Bibi, ktora je už viac ako rok vo väzení za obvinenie z rúhania a urážky proroka Mohameda. Ak je pravda, že povedala to, čo sa hovorí, nemá to s uražkou islamu nič spoločné. Nezabúdajme tiež, že tá žena bola uväznená na základe verdiktu Najvyššieho súdu Pandžábu v Lahore a odsúdená na smrť obesením v čase, keď guvernérom tejto provincie s právomocami prezidenta (v Pakistane má guvernér každej z piatich provincií zaručenú imunitu pred zákonom tak ako federálny prezident) bol práve Salman Tasír. Inak veľmi vzdelaný a nepochybne inteligentný politik (stretol som sa s ním osobne dvakrát), no k liberalizmu mal veľmi ďaleko. Celé jeho vyjadrenie o prehodnotení trestu pre túto matku piatich detí malo totiž zištné dôvody.
Guvernér Tasír chcel v tom konkrétnom rozsudku ustúpiť tlaku západných krajín, pretože sa obával zastavenia alebo obmedzenia finančnej pomoci pre Pakistan. Keďže by to malo priame dôsledky pre jeho provinciu, a teda aj jeho osobu, rozhodol sa konať. Liberalizmus alebo nebodaj úctu k náboženskej slobode by som s tým nijako nespájal. V krajine s jedným štátnym náboženstvom, kde sa aj zvyšovanie daní z ropných produktov oznamuje v mene Alaha totiž nikto vo výkonnej moci liberálom ani nemôže byť.
.orgie extrémizmu
Ešte horšou správou o dnešnom Pakistane je to, čo nastalo po zavraždení guvernéra. Ochrankár, ktorý – ako vyšlo najavo – požiadal svojich kolegov, aby ho po atentáte nechali nažive, sa stal hrdinom. Jeho trestný čin, uvedomte si tú nehoráznosť, oslavuje dokonca aj právnická obec. Pre zástancov exportu niektorých samozrejmých hodnôt slobodného sveta, ako je napríklad náboženská sloboda, vzniká otázka, či ju možno uplatňovať aj v krajine, kde je 70 percent ľudí negramotných a 80 percent ľudí bez základného vzdelania. Generál Zia ul-Haq, o ktorom píše aj Aryeh Neier, to dobre vedel a túto časť trestného kódexu islamskej republiky Pakistan vedome zaviedol.
Západ však musí brať ohľad aj na nové dôsledky atentátu na guvernéra Tasíra. Kto bude mať po tom všetkom odvahu o téme hovoriť a snažiť sa zákon čo i len zmierniť? Vie si niekto takého politika v Pakistane vôbec predstaviť?
.musia sa zmeniť
Ochrana náboženstva je potrebná a ja s ňou súhlasím. Používať však na to tie najextrémnejšie prostriedky nie je adekvátne, obzvlášť, keď je útok systematicky zameraný jedným smerom. Postavenie kresťanov v moslimských krajinách sa čoraz viac zhoršuje, a to by sme nemali ignorovať. Napokon, o kríze v moslimskom svete hovoria aj vzdelaní moslimovia, ktorí pripomínajú zlatý vek islamu spred niekoľkých storočí. Sme však my nemoslimovia na vine, že svet islamu sa radikalizuje? Nie. Moslimovia samotní sa musia naučiť riešiť svoje problémy nenásilne a nevidieť všade nepriateľa. Najmä nie u iných ľudí, ktorí moslimovia nie sú.
Autor je Slovák, ktorý šesť rokov pracuje v Pakistane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.