Doposiaľ som neprišiel na rozumný dôvod, pre ktorý by malo ktorémukoľvek Slovákovi, ktorý je vyrovnaný so svojím pôvodom, vadiť, že niekto z jeho krajiny má aj občianstvo inej. Práve dnes som sedel s Janom, má aj americké občianstvo a čuduj sa svete, nevyzerá inak, nenarástli mu rohy, nič sa nezmenilo, a to v tej Amerike môže aj voliť. A prezradil som mu dokonca aj všelijaké tajomstvá a ani on, ani americké sily to nezneužili, a to nie sú len takí hocijakí požičajmidrôti. Keď je náš prezident čojaviemkde a dá si halušky s nejakým miestnym Jergušom, sme dojatí a v spravodajstve nezabudneme spomenúť ešte aj telegraf a padák. Keď je u nás na návšteve maďarský prezident, najradšej by sme mu zakázali povedať čo len slovo o Maďaroch, hlavne o tých, ktorí majú to štastie a žijú v našej peknej krajine. Aké pekné zrkadlo našim komplexom! Ako sa len boja tí slovenskejší ako slovenskí o slovenskosť nás ostatných, ako sa oni, deklaratívne hrdí vlastenci, boja svojej vlastnej vlastnosti u tých, ktorí rozprávajú inou rečou. Inak, ako na problémy s vlastnou identitou to nevidím. Bolo by tu riešenie aj pre Matoviča so Slotom – určite aj oni majú v nejakom kolene v sebe kus Maďara, minimálne majú radi marhuľovicu, paprikáš či klobásu. Neviem, ako to skúmajú v Budapešti, neviem, či majú nejaké komisie, lebo mňa na rozdiel od Matoviča zaujímajú zákony krajiny, kde žijem. Minimálne pesničku Az A Szép vie však zaspievať každý. Keby sme si všetci vzali aj maďarské občianstvo (o pomoc by sme mohli poprosiť aj Dubisko odvedľa, tí v podobných hrách pomáhajú radi), mohol by obyčajný Igor kandidovať aj v Maďarsku, my by sme ho všetci volili, a tak by konečne rodunajvernejší obyčajný Slovák mohol vládnuť aj Maďarom. Uvidíme. Zatiaľ budeme ľudí zabávať rečami o trafikách, lebo tie sú pre nás dôležitejšie ako Ficova fabrika na neznášanlivosť. A že je to v súlade s vlastným svedomím? Ach, aká sebakritika!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.