Politológ Martin West z Harvardu a ekonóm Ludger Wössmann z Mníchovskej univerzity v nej skúmali vplyv existencie súkromných katolíckych škôl, ktoré vznikli vďaka heslu Každé katolícke dieťa do katolíckej školy, na kvalitu školského vzdelávania. Vo svojom výskume dospeli k zaujímavému a veľmi dôležitému zisteniu: súťaživá konkurencia, ktorú vytvorili súkromné školy, zlepšila úroveň a výkonnosť celého (aj štátneho) školského systému.
.nezverovať deti štátu
Ako uvedení dvaja vedci dospeli k tomuto záveru? Štatisticky skúmali vzťah medzi percentom žiakov v súkromných školách a výsledkami v známom Pisa teste, ktorý hodnotí vedomosti a schopnosti študentov krajín OECD. Výskum pritom autori robili v súvislosti s konkrétnym historickým kontextom. Zavádzanie štátneho školskému systému v 19. storočí vzbudzovalo odpor mnohých ľudí, pričom Katolícka cirkev patrila k najväčším kritikom. Pápež Pius IX. vyhlásil v roku 1864 vo svojom Syllabus errorum za mylné presvedčenie, že školy by mali byť úplne podriadené štátu. Katolícki biskupi vydali smernice, ktoré vyzývali farnosti na to, aby zakladali vlastné školy. To viedlo v USA, ale aj v Európe (najmä v Belgicku a Írsku) k otváraniu cirkevných škôl, ktoré museli prežiť bez štátnej podpory. V Nemecku bola situácia podobná, pretože pre konflikt s protestantmi posielali mnohí katolícki rodičia svoje deti do katolíckych škôl.
Tieto historické udalosti výrazne ovplyvnili súčasnosť. Krajiny, ktoré boli oficiálne nekatolíckymi štátmi, ale žilo v nich veľa katolíckych občanov, majú dodnes veľký podiel súkromných škôl. Je to tak v Belgicku a Írsku, ale napríklad aj v Holandsku, kde sa katolíci spojili s kalvínmi. V Holandsku chodia tri štvrtiny detí do privátnych škôl. Štáty, ktoré mali oficiálne katolícke náboženstvo, tvoria, paradoxne, opačný príklad, pretože v nich rodičia neboli motivovaní dávať deti do súkromných škôl.
West a Wössmann spojili tieto historické udalosti s výsledkami 200 000 pätnásťročných žiakov z 29 krajín OECD v teste Pisa. Dospeli k prekvapujúco jednoznačnému výsledku: o desať percent vyšší podiel žiakov navštevujúcich súkromné školy zlepšuje výkon v matematickom Pisa teste o toľko, o koľko by ho zvýšilo polročné dodatočné vyučovanie. Tento efekt bol výrazný aj v prírodných vedách a v čítaní.
Jedným možným vysvetlením by bolo, že výkon študentov rastie kvôli tomu, že bohatí rodičia investujú do detí a platia im špeciálne súkromné školy. Vedci však v rozpore s touto hypotézou zistili zaujímavý fakt, že zlepšenie výkonu nesúvisí s množstvom peňazí, ktoré tečie do školského systému. Práve naopak, krajiny OECD s vyšším zastúpením privátnych škôl mali o päť percent nižšie náklady na vzdelanie na jedno dieťa. Dôležitým zistením štúdie je, že žiaci zo štátnych škôl profitujú zo súťaže, ktorá vznikla vďaka súkromným školám, takmer takisto ako žiaci súkromných škôl. To znamená, že štáty, v ktorých existuje súťaž medzi štátnymi a privátnymi školami, dosahujú vyššiu kvalitu vzdelania, a to pri nižších finančných nákladoch. Konkurencia a súťaž vedú k vyššej kvalite a efektívnosti školstva.
.súťaž vedie ku kvalite
Štúdia Westa a Wössmanna nie je prvým výskumom, ktorý ukázal koreláciu medzi súťažou a vyššou kvalitou škôl. Týmto dvom vedcom sa však prvýkrát podarilo ukázať príčinný súvis medzi konkurenciou fungujúcou vďaka privátnym školám a lepším výkonom študentov.
Demonštrovať kauzálne súvislosti zo štatistických dát nie je jednoduché. Rozdiely vo výkone študentov totiž môžu byť – a skoro vždy aj sú – spôsobené aj inými faktormi, ako je napríklad vyššie postavenie vzdelania v hodnotovom rebríčku alebo rozdielne ekonomické podmienky (napríklad vyšší priemerný príjem). Navyše, často je ťažké určiť, ktoré fenomény sú príčinou a ktoré následkom. Teoreticky môže napríklad zlý stav štátneho školstva zvyšovať dopyt po súkromných školách, a konkurencia súkromného školstva by mohla znižovať úroveň štátnych škôl.
Trik štúdie spočíval práve v historickom kontexte, ktorý autori štúdie využili a zaradili do hodnotenia ako vonkajší faktor ovplyvňujúci merané výsledky. Katolícky odpor voči zoštátňovaniu vzdelávania vedci analyzovali ako prirodzený experiment ponúknutý dejinami šťastnou náhodou. Vplyv ostatných faktorov West a Wössmann odfiltrovali štatistickými metódami. Týmto spôsobom dokázali izolovať kauzálny efekt, vzniknutý ako dôsledok súťaže, podmienenej katolíckymi privátnymi školami.
.inšpirácia pre súčasnosť
V čom sa môžeme z výsledkov tejto zaujímavej štúdie inšpirovať? Samozrejme, poučenie nie je v tom, že by každé dieťa malo ísť do katolíckej školy. Pointa spočíva v tom, že katolícky odpor voči štátnemu vzdelávaniu pomohol vytvoriť štruktúru školského systému založenú na zdravej konkurencii, z ktorej všetci žiaci profitujú dodnes. Odkaz pre náš, ale aj akýkoľvek iný školský systém je jasný. Podporovať viac súťaže, viac pestrosti, vytvárať podmienky na vznik väčšieho počtu súkromných škôl – to je jednoznačne účinný spôsob, ako zvýšiť kvalitu nášho systému vzdelávania.
Presvedčivé zistenia Westa a Wössmanna by mali privítať nielen zástancovia neviditeľnej ruky trhu, pre ktorých výsledky štúdie nie sú veľkým prekvapením, ale paradoxne aj vyznávači silného štátu v oblasti vzdelania. Súkromné školstvo totiž vytváraním konkurenčného prostredia zlepšuje aj kvalitu a efektivitu štátneho vzdelávacieho systému. To zrejme nebolo primárnym cieľom katolíckych biskupov a rodičov brojacim proti štátnym školám. Ich konanie však viedlo k nezamýšľaným pozitívnym dôsledkom.
Na Slovensku aj vďaka dlhoročnému vymývaniu mozgov komunistickou ideológiou, je ešte stále príliš veľa občanov, v ktorých hodnotovom rebríčku vzdelanie nefiguruje vyššie ako materiálny blahobyt. Aj pre nich má však Westova a Wössmannova štúdia presvedčivý odkaz. Výsledky medzinárodných testov výkonnosti študentov, ako je Pisa test, patria totiž medzi dôležité parametre, ktoré predpovedajú dlhodobý ekonomický rast krajiny. Už len z čisto ekonomických dôvodov je rozumné podporovať súkromné školstvo, ktoré zlepší celý systém vzdelávania. Predpokladom dlhodobo plných brúch sú totiž dlhodobo plné hlavy. Vnímavý čitateľ si iste domyslí, k čomu, naopak, vedie systém, zvyšujúci výskyt prázdnych, prípadne uniknutých mozgov.
Autor pôsobí na Goetheho univerzite vo Frankfurte.
.nezverovať deti štátu
Ako uvedení dvaja vedci dospeli k tomuto záveru? Štatisticky skúmali vzťah medzi percentom žiakov v súkromných školách a výsledkami v známom Pisa teste, ktorý hodnotí vedomosti a schopnosti študentov krajín OECD. Výskum pritom autori robili v súvislosti s konkrétnym historickým kontextom. Zavádzanie štátneho školskému systému v 19. storočí vzbudzovalo odpor mnohých ľudí, pričom Katolícka cirkev patrila k najväčším kritikom. Pápež Pius IX. vyhlásil v roku 1864 vo svojom Syllabus errorum za mylné presvedčenie, že školy by mali byť úplne podriadené štátu. Katolícki biskupi vydali smernice, ktoré vyzývali farnosti na to, aby zakladali vlastné školy. To viedlo v USA, ale aj v Európe (najmä v Belgicku a Írsku) k otváraniu cirkevných škôl, ktoré museli prežiť bez štátnej podpory. V Nemecku bola situácia podobná, pretože pre konflikt s protestantmi posielali mnohí katolícki rodičia svoje deti do katolíckych škôl.
Tieto historické udalosti výrazne ovplyvnili súčasnosť. Krajiny, ktoré boli oficiálne nekatolíckymi štátmi, ale žilo v nich veľa katolíckych občanov, majú dodnes veľký podiel súkromných škôl. Je to tak v Belgicku a Írsku, ale napríklad aj v Holandsku, kde sa katolíci spojili s kalvínmi. V Holandsku chodia tri štvrtiny detí do privátnych škôl. Štáty, ktoré mali oficiálne katolícke náboženstvo, tvoria, paradoxne, opačný príklad, pretože v nich rodičia neboli motivovaní dávať deti do súkromných škôl.
West a Wössmann spojili tieto historické udalosti s výsledkami 200 000 pätnásťročných žiakov z 29 krajín OECD v teste Pisa. Dospeli k prekvapujúco jednoznačnému výsledku: o desať percent vyšší podiel žiakov navštevujúcich súkromné školy zlepšuje výkon v matematickom Pisa teste o toľko, o koľko by ho zvýšilo polročné dodatočné vyučovanie. Tento efekt bol výrazný aj v prírodných vedách a v čítaní.
Jedným možným vysvetlením by bolo, že výkon študentov rastie kvôli tomu, že bohatí rodičia investujú do detí a platia im špeciálne súkromné školy. Vedci však v rozpore s touto hypotézou zistili zaujímavý fakt, že zlepšenie výkonu nesúvisí s množstvom peňazí, ktoré tečie do školského systému. Práve naopak, krajiny OECD s vyšším zastúpením privátnych škôl mali o päť percent nižšie náklady na vzdelanie na jedno dieťa. Dôležitým zistením štúdie je, že žiaci zo štátnych škôl profitujú zo súťaže, ktorá vznikla vďaka súkromným školám, takmer takisto ako žiaci súkromných škôl. To znamená, že štáty, v ktorých existuje súťaž medzi štátnymi a privátnymi školami, dosahujú vyššiu kvalitu vzdelania, a to pri nižších finančných nákladoch. Konkurencia a súťaž vedú k vyššej kvalite a efektívnosti školstva.
.súťaž vedie ku kvalite
Štúdia Westa a Wössmanna nie je prvým výskumom, ktorý ukázal koreláciu medzi súťažou a vyššou kvalitou škôl. Týmto dvom vedcom sa však prvýkrát podarilo ukázať príčinný súvis medzi konkurenciou fungujúcou vďaka privátnym školám a lepším výkonom študentov.
Demonštrovať kauzálne súvislosti zo štatistických dát nie je jednoduché. Rozdiely vo výkone študentov totiž môžu byť – a skoro vždy aj sú – spôsobené aj inými faktormi, ako je napríklad vyššie postavenie vzdelania v hodnotovom rebríčku alebo rozdielne ekonomické podmienky (napríklad vyšší priemerný príjem). Navyše, často je ťažké určiť, ktoré fenomény sú príčinou a ktoré následkom. Teoreticky môže napríklad zlý stav štátneho školstva zvyšovať dopyt po súkromných školách, a konkurencia súkromného školstva by mohla znižovať úroveň štátnych škôl.
Trik štúdie spočíval práve v historickom kontexte, ktorý autori štúdie využili a zaradili do hodnotenia ako vonkajší faktor ovplyvňujúci merané výsledky. Katolícky odpor voči zoštátňovaniu vzdelávania vedci analyzovali ako prirodzený experiment ponúknutý dejinami šťastnou náhodou. Vplyv ostatných faktorov West a Wössmann odfiltrovali štatistickými metódami. Týmto spôsobom dokázali izolovať kauzálny efekt, vzniknutý ako dôsledok súťaže, podmienenej katolíckymi privátnymi školami.
.inšpirácia pre súčasnosť
V čom sa môžeme z výsledkov tejto zaujímavej štúdie inšpirovať? Samozrejme, poučenie nie je v tom, že by každé dieťa malo ísť do katolíckej školy. Pointa spočíva v tom, že katolícky odpor voči štátnemu vzdelávaniu pomohol vytvoriť štruktúru školského systému založenú na zdravej konkurencii, z ktorej všetci žiaci profitujú dodnes. Odkaz pre náš, ale aj akýkoľvek iný školský systém je jasný. Podporovať viac súťaže, viac pestrosti, vytvárať podmienky na vznik väčšieho počtu súkromných škôl – to je jednoznačne účinný spôsob, ako zvýšiť kvalitu nášho systému vzdelávania.
Presvedčivé zistenia Westa a Wössmanna by mali privítať nielen zástancovia neviditeľnej ruky trhu, pre ktorých výsledky štúdie nie sú veľkým prekvapením, ale paradoxne aj vyznávači silného štátu v oblasti vzdelania. Súkromné školstvo totiž vytváraním konkurenčného prostredia zlepšuje aj kvalitu a efektivitu štátneho vzdelávacieho systému. To zrejme nebolo primárnym cieľom katolíckych biskupov a rodičov brojacim proti štátnym školám. Ich konanie však viedlo k nezamýšľaným pozitívnym dôsledkom.
Na Slovensku aj vďaka dlhoročnému vymývaniu mozgov komunistickou ideológiou, je ešte stále príliš veľa občanov, v ktorých hodnotovom rebríčku vzdelanie nefiguruje vyššie ako materiálny blahobyt. Aj pre nich má však Westova a Wössmannova štúdia presvedčivý odkaz. Výsledky medzinárodných testov výkonnosti študentov, ako je Pisa test, patria totiž medzi dôležité parametre, ktoré predpovedajú dlhodobý ekonomický rast krajiny. Už len z čisto ekonomických dôvodov je rozumné podporovať súkromné školstvo, ktoré zlepší celý systém vzdelávania. Predpokladom dlhodobo plných brúch sú totiž dlhodobo plné hlavy. Vnímavý čitateľ si iste domyslí, k čomu, naopak, vedie systém, zvyšujúci výskyt prázdnych, prípadne uniknutých mozgov.
Autor pôsobí na Goetheho univerzite vo Frankfurte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.