Koniec Štrasburgu?
Európsky parlament by sa mal prestať presúvať a zakotviť konečne len v jednom meste – v Bruseli. Ak by sa tak stalo, bolo by to len v súlade s vôľou okolo 90 percent europoslancov, ktorú zachytil prieskum realizovaný a uverejnený Univerzitou v Zürichu.
Ešte by nebolo zlé uskutočniť prieskum medzi občanmi Európskej únie, koľkí z nich vlastne vedia, že europarlament nemá len jedno sídlo. To oficiálne sa nachádza v Štrasburgu a parlament musí v tomto meste absolvovať dvanásť zasadnutí do roka – každé v trvaní približne štyri dni. Podľa zákona inak europoslanci pracujú v Bruseli. Okrem toho sa v hlavnom meste Luxemburského veľkovojvodstva nachádza sekretariát Európskeho parlamentu. Veľkej väčšine poslancov prestalo nekonečné presúvanie sa z Bruselu do Štrasburgu vyhovovať. Niet pochýb, že takáto dvojjedinosť sídla Európskeho parlamentu je nákladná a nepraktická. Keby europarlament zostal len v Bruseli, podľa odhadov štúdie by sa ušetrilo 180 miliónov eur ročne (a 19-tisíc ton CO2). Prvý argument by mohol osloviť tých, ktorí sú dnes väčšmi ako inokedy naklonení šetreniu peňazí európskych daňových poplatníkov; druhý azda chytí za srdce ekouvedomelých. A prečo uprednostňujú europoslanci Brusel pred Štrasburgom? Uvádzajú viac argumentov: problémy s dopravným spojením, neúnosnú ziskuchtivosť štrasburských hotelierov, ktorí počas zasadaní parlamentu až zdvojnásobujú ceny, ale aj nekvalitnú stavbu pomerne novej a architektonicky odvážnej parlamentnej budovy. (Plenárna sála má už za sebou prepad stropu v roku 2008, pri ktorom sa nik nezranil len preto, lebo to bolo v auguste, v čase parlamentných prázdnin.) Celkovo sa europoslanci sťažujú na budovu v Štrasburgu, že jej interiér je síce do značnej miery priehľadný, no neprehľadný.
Francúzsko sa k publikovaným záverom prieskumu a štúdie zatiaľ nevyjadrilo a nie je pravdepodobné, že presun Európskeho parlamentu do Bruselu podporí. Štrasburg ako sídlo EP vníma veľmi citlivo a najmä politicky, okrem iného ako ústupok od Nemecka. Aby sa mohlo sídlo EP presunúť do Bruselu, musela by sa zmeniť Zmluva o EÚ, a na to sa sotva nájde politická vôľa – nielen v Paríži, ale aj inde. A tak budú musieť europoslanci znášať chamtivosť hotelierov i nebezpečné stropy ďalej. Občas sa môžu posťažovať nejakým tým akademickým výskumníkom.
.mg
Turecko stále nie
Zahraničnopolitický výbor Európskeho parlamentu tvrdí, že sa Turecko stále nemôže považovať za vhodného kandidáta na vstup do EÚ. Výbor identifikoval pokrok, ako sú napríklad ústavné zmeny v krajine, zároveň však upozornil, že Turecko stále nechráni práva náboženských menšín a žien. Pretrváva aj problém s Cyprom a s Gréckom. Turecko sa proti vyjadreniam EP ostro ohradilo.
.mg
Smrť kresťanom
Niekoľko tisíc moslimov v indonézskom meste Temanggungu zavraždilo katolíckeho kňaza Sudirmana Boulevarda, miestnym protestantom vypálili dva kostoly, katolíkom sirotinec, zdravotné stredisko a kostol. Násilie prepuklo po tom, ako dav pobúril nízky trest za rúhanie. Richmond Bawenga Antonio dostal „iba“ päť rokov, a dav požadoval trest smrti.
.jd
Skončite to trápenie!
Mrs. Ashtonová viditeľne nemá na funkciu, ktorú zastáva. Nedokáže byť lídrom asi v ničom. Rada ministrov sa hanebne nedokázala dohodnúť na odsúdení násilia proti kresťanom, lebo prekážala zmienka o kresťanoch. Ashtonová najskôr nevie, čo povedať k Egyptu, potom reaguje prehnane. Zatieni ju asi každý minister, naposledy William Hague, ktorý precestoval Magreb.
.jd
Najnešťastnejší miliardár
Vo veku 54 rokov zomrel John Paul Getty III., prezývaný aj „zlatý hippie“. Vnuk ropného magnáta bol v čase svojho skonu ochrnutý, takmer slepý a považovaný za „najnešťastnejšieho miliardára na svete“. Ako 16-ročného ho uniesli a aby únoscovia od jeho starého otca vymohli výkupné, odrezali mu ucho. Neskôr sa skúšal presadiť ako herec a viedol hýrivý život.
.lk
Mubarak (ne)odchádza
Protestujúci Egypťania očakávali, že prezident Husní Mubarak oznámi svoje odstúpenie. On zopakoval, že v septembri už kandidovať nebude, a časť právomocí zveril viceprezidentovi Umarovi Sulejmanovi, ľudovú nespokojnosť však tým len väčšmi rozbúril. Oficiálne sa už od neho odklonila aj armáda, ktorá ho dosiaľ podporovala, a Mubarak sa uchýlil do Káhiry. V čase uzávierky sa očakávalo, či predsa neodstúpi.
.mg
Gabrielle Giffords/
V januári bola pri atentáte v Tucsone zranená výstrelom do hlavy kongresmanka. Duševne narušený 22-ročný páchateľ vtedy zabil šesť ľudí. Vývoj Giffordsovej zdravotného stavu sa lekári zdráhali predpovedať, po vyše mesačnej liečbe však začala opäť hovoriť.
Erika Steinbach/
Predsedníčka Zväzu vyhnaných tvrdí, že Nemci zo strednej a východnej Európy boli po vojne obeťami zločinu proti ľudskosti. Väčšina poslancov Bundestagu sa s ňou zhodla minimálne na tom, že tieto udalosti by sa mali každý rok pripomínať tzv. dňom vyhnaných.
Nicolas Sarkozy/
Francúzsky prezident v televíznom rozhovore vyhlásil, že multikulturalizmus zlyhal. Pripojil sa tak k podobným vyjadreniam, ktoré sme už počuli od Davida Camerona, Angely Merkelovej či José Maríu Aznara. Zdôraznil, že kto príde do Francúzska, musí sa prispôsobiť.
Európsky parlament by sa mal prestať presúvať a zakotviť konečne len v jednom meste – v Bruseli. Ak by sa tak stalo, bolo by to len v súlade s vôľou okolo 90 percent europoslancov, ktorú zachytil prieskum realizovaný a uverejnený Univerzitou v Zürichu.
Ešte by nebolo zlé uskutočniť prieskum medzi občanmi Európskej únie, koľkí z nich vlastne vedia, že europarlament nemá len jedno sídlo. To oficiálne sa nachádza v Štrasburgu a parlament musí v tomto meste absolvovať dvanásť zasadnutí do roka – každé v trvaní približne štyri dni. Podľa zákona inak europoslanci pracujú v Bruseli. Okrem toho sa v hlavnom meste Luxemburského veľkovojvodstva nachádza sekretariát Európskeho parlamentu. Veľkej väčšine poslancov prestalo nekonečné presúvanie sa z Bruselu do Štrasburgu vyhovovať. Niet pochýb, že takáto dvojjedinosť sídla Európskeho parlamentu je nákladná a nepraktická. Keby europarlament zostal len v Bruseli, podľa odhadov štúdie by sa ušetrilo 180 miliónov eur ročne (a 19-tisíc ton CO2). Prvý argument by mohol osloviť tých, ktorí sú dnes väčšmi ako inokedy naklonení šetreniu peňazí európskych daňových poplatníkov; druhý azda chytí za srdce ekouvedomelých. A prečo uprednostňujú europoslanci Brusel pred Štrasburgom? Uvádzajú viac argumentov: problémy s dopravným spojením, neúnosnú ziskuchtivosť štrasburských hotelierov, ktorí počas zasadaní parlamentu až zdvojnásobujú ceny, ale aj nekvalitnú stavbu pomerne novej a architektonicky odvážnej parlamentnej budovy. (Plenárna sála má už za sebou prepad stropu v roku 2008, pri ktorom sa nik nezranil len preto, lebo to bolo v auguste, v čase parlamentných prázdnin.) Celkovo sa europoslanci sťažujú na budovu v Štrasburgu, že jej interiér je síce do značnej miery priehľadný, no neprehľadný.
Francúzsko sa k publikovaným záverom prieskumu a štúdie zatiaľ nevyjadrilo a nie je pravdepodobné, že presun Európskeho parlamentu do Bruselu podporí. Štrasburg ako sídlo EP vníma veľmi citlivo a najmä politicky, okrem iného ako ústupok od Nemecka. Aby sa mohlo sídlo EP presunúť do Bruselu, musela by sa zmeniť Zmluva o EÚ, a na to sa sotva nájde politická vôľa – nielen v Paríži, ale aj inde. A tak budú musieť europoslanci znášať chamtivosť hotelierov i nebezpečné stropy ďalej. Občas sa môžu posťažovať nejakým tým akademickým výskumníkom.
.mg
Turecko stále nie
Zahraničnopolitický výbor Európskeho parlamentu tvrdí, že sa Turecko stále nemôže považovať za vhodného kandidáta na vstup do EÚ. Výbor identifikoval pokrok, ako sú napríklad ústavné zmeny v krajine, zároveň však upozornil, že Turecko stále nechráni práva náboženských menšín a žien. Pretrváva aj problém s Cyprom a s Gréckom. Turecko sa proti vyjadreniam EP ostro ohradilo.
.mg
Smrť kresťanom
Niekoľko tisíc moslimov v indonézskom meste Temanggungu zavraždilo katolíckeho kňaza Sudirmana Boulevarda, miestnym protestantom vypálili dva kostoly, katolíkom sirotinec, zdravotné stredisko a kostol. Násilie prepuklo po tom, ako dav pobúril nízky trest za rúhanie. Richmond Bawenga Antonio dostal „iba“ päť rokov, a dav požadoval trest smrti.
.jd
Skončite to trápenie!
Mrs. Ashtonová viditeľne nemá na funkciu, ktorú zastáva. Nedokáže byť lídrom asi v ničom. Rada ministrov sa hanebne nedokázala dohodnúť na odsúdení násilia proti kresťanom, lebo prekážala zmienka o kresťanoch. Ashtonová najskôr nevie, čo povedať k Egyptu, potom reaguje prehnane. Zatieni ju asi každý minister, naposledy William Hague, ktorý precestoval Magreb.
.jd
Najnešťastnejší miliardár
Vo veku 54 rokov zomrel John Paul Getty III., prezývaný aj „zlatý hippie“. Vnuk ropného magnáta bol v čase svojho skonu ochrnutý, takmer slepý a považovaný za „najnešťastnejšieho miliardára na svete“. Ako 16-ročného ho uniesli a aby únoscovia od jeho starého otca vymohli výkupné, odrezali mu ucho. Neskôr sa skúšal presadiť ako herec a viedol hýrivý život.
.lk
Mubarak (ne)odchádza
Protestujúci Egypťania očakávali, že prezident Husní Mubarak oznámi svoje odstúpenie. On zopakoval, že v septembri už kandidovať nebude, a časť právomocí zveril viceprezidentovi Umarovi Sulejmanovi, ľudovú nespokojnosť však tým len väčšmi rozbúril. Oficiálne sa už od neho odklonila aj armáda, ktorá ho dosiaľ podporovala, a Mubarak sa uchýlil do Káhiry. V čase uzávierky sa očakávalo, či predsa neodstúpi.
.mg
Gabrielle Giffords/
V januári bola pri atentáte v Tucsone zranená výstrelom do hlavy kongresmanka. Duševne narušený 22-ročný páchateľ vtedy zabil šesť ľudí. Vývoj Giffordsovej zdravotného stavu sa lekári zdráhali predpovedať, po vyše mesačnej liečbe však začala opäť hovoriť.
Erika Steinbach/
Predsedníčka Zväzu vyhnaných tvrdí, že Nemci zo strednej a východnej Európy boli po vojne obeťami zločinu proti ľudskosti. Väčšina poslancov Bundestagu sa s ňou zhodla minimálne na tom, že tieto udalosti by sa mali každý rok pripomínať tzv. dňom vyhnaných.
Nicolas Sarkozy/
Francúzsky prezident v televíznom rozhovore vyhlásil, že multikulturalizmus zlyhal. Pripojil sa tak k podobným vyjadreniam, ktoré sme už počuli od Davida Camerona, Angely Merkelovej či José Maríu Aznara. Zdôraznil, že kto príde do Francúzska, musí sa prispôsobiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.