Ale keby v Egypte tušili, ako to dopadne, tak by sa tak veľmi netešili. Inak, nemyslím si, že v Egypte nastúpia demokrati. Najskôr tam nenastúpi nikto a ak, tak islamisti. Tí potom demokratom ukážu, čo a ako. Najviac ma rozveseľuje, že v českých novinách, ktoré tu odoberáme, aby sa nepovedalo, píšu o udalostiach v Egypte vyslaní redaktori a u nás iba takí, čo si prečítajú, čo píšu tí vyslaní. Ďalej k domácej politike. V televíznych správach bola zmienka o tom, že treba urobiť poriadok v justícii. Trvalo to asi dvadsať sekúnd. Hneď na to vysielali desaťminútovú reportáž o tom, že v nejakej dedinke vyteká na cestu močovka. Myslím, že stále a neohrozene držíme krok so svetom. O tom svedčí najmä nejaký turecký seriál, na ktorý sa u nás vraj díva každý večer milión ľudí. Nečudo. Voľakedy nás Turci prepadávali, plienili a odvliekli do Turecka, teraz sa nám za to ospravedlňujú seriálom a poskytnutím lacných pobytov na tureckom pobreží. Ešte jednu vec som si v tlači všimol. Nejakého primátora sa pýtali, kde vzal asi dvestotisíc eur na kampaň a on povedal, že mu tie prachy operatívne požičali najbližší príbuzní. Tiež by som chcel mať takých príbuzných a nemuseli by ani byť najbližší. Milujem naše výhovorky. Raz povedal cirkevný hodnostár, že nevedel, že odhaľuje pamätnú tabuľu Tisovi, lebo si zabudol doma okuliare. Pokiaľ ide o výhovorky, sme naozaj ako deti. Preto nás majú všetci radi a keď nás uvidia, usmievajú sa. Inak, keď sa dívam na tú nešťastnú televíziu, uvedomujem si, že sú tam samé katastrofické správy. Za komunistov boli samé optimistické. Ale nálada bola tiež naprd. Tvoj Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.