Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Píše Grzegorz Górny

.grzegorz Górny .časopis .klub

Pamätáte si film Woodyho Allena Zelig? Jeho hrdina mal nezvyčajnú schopnosť. Pozoruhodne sa dokázal prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa práve nachádzal. Medzi tvrdými bojovníkmi SA sa z neho stal nekritický obdivovateľ führera, keď sa dostal do spoločnosti Číňanov, jeho koža ihneď zožltla a oči sa predĺžili.

Zdá sa, že podobnou schopnosťou ovplývajú aj niektorí súčasní poľskí politici.
Majstrom takéhoto prispôsobovania sa zmeneným podmienkam bol bývalý prezident Alexander Kwaśniewski – líder postkomunistov a obľúbenec generála Jaruzelského, ktorý, vítajúc Jána Pavla II., vyhlasoval, že spoločne s ním chce „budovať civilizáciu lásky“ a stojac po boku Georgea W. Busha pred Bielym domom zakončil svoj prejav zvolaním God bless America! Ako jediný politik v Poľsku bol dvakrát národom zvolený za prezidenta.
Dnes majú Poliaci nového šampióna v tejto disciplíne, ktorú založil Kwaśniewski. Je ním premiér Donald Tusk. Dokonca aj jeho podporovatelia priznávajú, že jeho  vláda odložila reformy bokom, zastavila modernizačné programy a v podstate nerieši žiadne dôležité problémy krajiny.  Tusk vie, že ťažké reformy sú nepopulárne a popularita je garanciou volebného úspechu. Aj preto je  jeho hlavným záujmom udržanie vysokej verejnej podpory. Netreba sa potom diviť, že kľúčovou postavou kancelárie  premiéra  a jeho šedou eminenciou je poradca pre public relations a základným nástrojom politiky sa stali prieskumy verejnej mienky.
Vláda zadáva výskumy na rôzne témy vyvolávajúce emócie a premiér potom následne vždy hovorí v zhode s názorom a očakávaniami väčšiny. Už na začiatku 20. storočia Vilfredo Pareto napísal: „História nás učí, že nie rozum, ale emócie hýbu za určitých okolností masami.“
Preto sa Tusk snaží presne rozpoznať pocity väčšiny a následne byť jej hovorcom.
Politickí komentátori stále diskutujú o tom, aké má Tusk vlastne názory.  Raz sa javí ako liberál, raz ako socialista, inokedy zase ako konzervatívec. Je to však úplne jalový spor, pretože premiérove názory vždy záležia od aktuálnych prieskumov verejnej mienky. Vidieť to najmä v situáciach, keď náhle dôjde k nečakaným udalostiam. Vtedy premiér namiesto verejného vystúpenia a prezentovania nejakého názoru jednoducho zmizne. V tom čase už anketári skúmajú názory verejnosti. Tusk preruší mlčanie až vtedy, keď si je istý, aký názor v danej veci dominuje. Takto sa nikdy nedostane do sporu s náladami väčšiny.
Má to len jednu chybu. Takáto politika nerieši žiadne vážne problémy krajiny a nakopené ich odkladá pre ďalšie generácie. Tusk sa verejne usvedčuje, že ho zaujíma len to, čo je „tu a teraz“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite