Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

FILM The Green Hornet Réžia: Michel Gondry
Režisér Michel Gondry sa do diváckeho povedomia zapísal ako odvážny a kreatívny experimentátor s výrazným vizuálnym cítením. Jeho filmy Večný svit nepoškvrnenej mysle či Náuka o snoch sú silne nekonvenčnými, no o to viac podmanivými dielami s výrazným surreálnym nádychom. I v jeho novom projekte, adaptácii komiksu The Green Hornet, sa odráža hravý a nekonformný prístup. Všedný príbeh o dedičovi mediálneho impéria, ktorý sa v noci mení na maskovaného hrdinu s prezývkou The Green Hornet a bojuje spolu so svojím pomocníkom Katom proti mafiánskemu bosovi Chudnofskému, sa v Gondryho podaní stáva odviazanou sebaironickou komédiou. Režisér film nezaťažuje obligátnymi morálnymi ponaučeniami, vážne mieneným etickými otázkami ani kŕčovitými pokusmi o psychológiu postáv. Zabáva seba i divákov narúšaním žánrových stereotypov a posúvaním obvyklých filmových situácií ad absurdum. Film osviežujú vydarené situačné gagy a vtipné repliky postáv. Hlavný hrdina v podaní sympaticky drzého Setha Rogena je vtipnou karikatúrou všetkých uvedomených ochrancov zákona, Kato (Jay Chou) predstavuje zábavnú variáciu hrdinovho pomocníka, ktorý sa vyskytuje v každom filme o superhrdinoch. Christoph Waltz exceluje v role nechcene smiešneho, zakomplexovaného antihrdinu Chudnofského. Nechýbajú zaujímavé režijné nápady, pochvalu si zaslúžia najmä originálne nakrútené akčné scény, ktoré svojou dramaturgiou pripomenú komiksy i videohry. Michel Gondry filmom The Green Hornet ukázal, že sa dokáže zhostiť aj komerčnejšie ladených projektov. Vytvoril dynamickú a zábavnú komédiu s niekoľkými vydarenými akčnými okamihmi.
.ľuba Heinzlová

DIVADLO Žena v čiernom
Divadlo Kontra
Divadelná hra Stephena Mallatratta Žena v čiernom je adaptácia rovnomenného – priam goticky hororového – románu Angličanky Susan Hillovej. Po dvadsiatich štyroch rokoch od jej prvého uvedenia na Britských ostrovoch a následnej 21-ročnej šnúre na West Ende, ktorá trvá dodnes, ju v slovenskej premiére uviedlo nezávislé Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi. Hlavnou postavou hry je psychicky labilný advokát, ktorý prichádza za mladým hercom s prosbou, aby zahral jemu a jeho blízkym divadelný text, ktorý napísal podľa vlastného – nervy drásajúceho zážitku. Myslí si totiž, že ak znovu prežije desivé udalosti, ktoré ho postihli, podarí sa mu ich konečne duševne spracovať. Žena v čiernom je režijne najprepracovanejšou inscenáciou Divadla Kontra. V rukách poľskej režisérky Kladyny Rozhin dýcha atmosférou strašidelných príbehov a jej kompozícia je priam filmová, keď jednotlivé obrazy od seba oddeľuje stmievačkou, typickou aj pre hororové filmy z nemej éry. Hoci úvod do príbehu by si žiadal dynamickejší spád, v ďalších obrazoch režisérka preukazuje zmysel pre stupňovanie napätia, pričom jej k tomu dopomáhajú efektne komponované a vhodne vložené zvukové stopy, ktoré sú spolu s hereckým nasadením Mikuláša Macalu a Petra Čižmára silným generátorom diváckej predstavivosti. Príslovečnou čerešničkou na torte je záverečná šokujúca pointa.
.peter Scherhaufer

AUDIOKNIHA Ivan A. Bunin: Úpal, V Paríži
Kniha do ucha
Hoci bol Ivan Aleksejevič Bunin (1870 – 1953) prvým ruským nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, jeho dielo akoby zostávalo v mohutnom tieni známejších súčasníkov Čechova, Tolstoja, Gorkého či Nabokova. Môže za to zrejme „rozpoltenosť" jeho života: prvých 47 rokov prežil v Rusku, posledných 34 strávil ako emigrant vo Francúzsku. Neprijal totiž boľševickú revolúciu, pridal sa k bielogvardejcom a svoju vlasť opustil v roku 1919 poslednou francúzskou loďou, ktorá vyplávala z Odesy. Na „knihe do ucha", o ktorej je tu reč, sa nachádzajú dve Buninove milostné poviedky. Prvá pulzuje horúcou vášňou mladých ľudí kdesi v Povolží. Veď sa aj volá Úpal. Druhá opisuje milostné stretnutie muža a ženy v zrelom veku v parížskej emigrácii a volá sa prosto V Paríži. Spaľujúcu vášeň aj hlbokú lásku zahaľuje smútok, ktorý nemožno nazvať ináč než „buninovský". Pre Bunina totiž láska nikdy nie je samozrejmosťou, ani vzrušenými hormónmi sýtené splynutie dvoch tiel. Láska je preňho zázrakom, čarovným okamihom, vulkánom, ktorý už v čase ohnivej erupcie cíti chladný koniec. Láska – v rôznych podobách – je nenaplneným, a preto vo svojej podstate tragickým okamihom večnosti, bez ktorého sa však nedá žiť. Ruskou melanchóliou voňajúce poviedky číta Dado Nagy, hudbu zložil Dobrakov. Dado sa (hrdinsky) vyrovnáva so sklonom ku komike, ktorá mu je vlastná, Dobrakovova hudba je smutná ako Buninove poviedky.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite