Boli voľby a potom bol nový rok, vtedy sa bilancuje jedna radosť. Počul som niekoľko politickokultúrnych rozoberajúcich debát. Preberalo sa euro, eurofondy, euroval, korupcia, klientelizmus, zmluvy na internete, provízie, ceny. Múdri ľudia vyhodnotili stupeň kultúry predtým a teraz približne za rovnaký, a to logikou ukradnúť korunu je to isté ako ukradnúť milión, zaviesť euro je podobné ako zaviesť zverejňovanie zmlúv na internete. Jeden : jeden. Moderátori uznanlivo prikyvovali. A ja som si spomenul na nástup Smeru v roku 2006, na okamžité útoky na menšiny, na tlačovku Roberta Fica a Roberta Kaliňáka o Hedvige, na dávanie Jánošíka za vzor, na útoky na zahraničný kapitál, na vylúčenie Smeru z ich európskych štruktúr, na vzkriesenie politiky podľa vzoru Mečiar a Slota a na jej postupné zdokonaľovanie. A čudoval som sa, že toto nepovažoval v tých bilanciách za dôležité spomenúť vôbec nikto. Samozrejme, aj teraz sa dejú divné veci, napríklad z takého Matoviča nám rastie ukážkový „pravicový“ Fico, ten tiež začínal ako horlivý „spravodlivý“ člen SDĽ cez kritiku vlastných i opozície, to je najlepší stroj na obľúbenosť, aj ten v správnom čase využíval silu populárneho nacionalizmu, ako teraz Matovič pri jeho veľkomaďarskom slotovskom sóle. Aj teraz zlyhávajú mnohí. Zároveň však premiérka nechodí potľapkávať súdruhov na kubánske veľvyslanectvo, namiesto nadbiehania komunistickému režimu si uctí Dámy v bielom. Zázrak sa v politike nemá prečo konať, aj keď takýto obrat takým malým zázrakom je, najmä ak sa na to pozrieme očami spred roka. Ja vidím úplne inú politickú kultúru. Namiesto prehliadania „malých ľudí“ v mene „veľkých vecí“ sa mi zdá, že opäť cítim snahu aspoň niečo pohnúť dopredu. Nerobím si ilúzie, ale ani dezilúzie. A nepáči sa mi, keď sa na politickú kultúru v Európe pozerá len cez euro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.