Najprv známky, náplne z kindervajíčok, prívesky na kľúče, pohľadnice a tak ďalej, teraz veci, ktoré zbieram nie kvôli veciam samotným, ale kvôli tomu, čo znamenajú. Nazvime ich veci, ktoré v ontologickej realite fyzicky zastupujú kvality nefyzickej povahy. Konzervy, ktorých obsah treba stráviť, aby z nich bol úžitok. Knihy, hudobné nosiče, videokazety a DVD, videohry, komiksy, nič výnimočné, úplný zberateľský mainstream, ba dokonca, ono asi ani nejde o zberateľstvo, ale o zhromažďovanie. Veľa je toho, medzi tým všetkým zopár kusov, ktoré majú skutočnú zberateľskú hodnotu. CD zo záložne, rok vydania 1992, vo vrecku s nejakými tlačovinami a vyblednutou nálepkou, z ktorej trčí nápis special limited edition napríklad, svojho času som zaň dal dvacku a ešte ma to mrzelo, dnes na eBay predateľné za tisícnásobok.
Kým som o tom nevedel, pokojne by som ho daroval, ale dnes už nie, lebo hodnota onoho bezcenného kusu plastu mi vyrazila dych. Viem, koľko môžu také zberateľské artefakty stáť, lebo áno, vlastne aj ja niečo skutočne zbieram. Filmové memorabílie a akčné figúrky. Môj vzťah k nim je takmer sakrálny, ak by mi chýbala potreba duchovna, vedel by som v ne veriť. Sú nádherné a cítiť z nich, že hoci Made in China, ľudia, ktorí ich navrhli a pripravili do výroby, milovali to, čo tie figúrky zastupujú, aspoň tak ako ja.
Krásne na tom celom je, že tie veci si nás dokážu nájsť. Najcennejšiu figúrku, čo mám, som dostal takmer od cudzej osoby na formálnej návšteve. Dívam sa, s čím sa hrá dietko domácich, najprv neverím vlastným očiam, potom si sadám a nenachádzam slov. Informujem rodičov i to dietko, s čím sa to hrá a ono že na, vezmi si, ja ti to dám. Zdráham sa, odmietam, trvá na tom aj ten krpec, aj tí rodičia, hoci, povedal som im, akú cenu to môže mať. Nezáujem, a tak som si tú figúrku vzal a hneď, ako som prišiel domov, napísal som tomu chlapíkovi, čo na eBay za to CD ponúkal najviac, že mu ho posielam. Len tak. Lebo hodnota i cena tých vecí nič neznamená, pokiaľ nie sú v rukách ľudí, čo ich dokážu oceniť.
Nie kvôli veciam, ale kvôli tomu, čo znamenajú.
Kým som o tom nevedel, pokojne by som ho daroval, ale dnes už nie, lebo hodnota onoho bezcenného kusu plastu mi vyrazila dych. Viem, koľko môžu také zberateľské artefakty stáť, lebo áno, vlastne aj ja niečo skutočne zbieram. Filmové memorabílie a akčné figúrky. Môj vzťah k nim je takmer sakrálny, ak by mi chýbala potreba duchovna, vedel by som v ne veriť. Sú nádherné a cítiť z nich, že hoci Made in China, ľudia, ktorí ich navrhli a pripravili do výroby, milovali to, čo tie figúrky zastupujú, aspoň tak ako ja.
Krásne na tom celom je, že tie veci si nás dokážu nájsť. Najcennejšiu figúrku, čo mám, som dostal takmer od cudzej osoby na formálnej návšteve. Dívam sa, s čím sa hrá dietko domácich, najprv neverím vlastným očiam, potom si sadám a nenachádzam slov. Informujem rodičov i to dietko, s čím sa to hrá a ono že na, vezmi si, ja ti to dám. Zdráham sa, odmietam, trvá na tom aj ten krpec, aj tí rodičia, hoci, povedal som im, akú cenu to môže mať. Nezáujem, a tak som si tú figúrku vzal a hneď, ako som prišiel domov, napísal som tomu chlapíkovi, čo na eBay za to CD ponúkal najviac, že mu ho posielam. Len tak. Lebo hodnota i cena tých vecí nič neznamená, pokiaľ nie sú v rukách ľudí, čo ich dokážu oceniť.
Nie kvôli veciam, ale kvôli tomu, čo znamenajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.