To by sa potom mohli usmievať aj hlásateľky správ, keď oznamujú, že sa niekde stalo nešťastie, alebo že niekto zomrel. V rádiu sa zase stále rehocú, ale to som ti už spomínal, skrátka, všetkým je do smiechu. Mne tiež, lebo tu bol na návšteve nejaký politik, neviem odkiaľ a neviem prečo, želal nám veľa zdravia a potom sa nás opýtal, aké máme predsavzatia do tohto roku. Kijanička sa prihlásil a povedal, že naše predsavzatie je, aby sme aj tento rok prežili. Všetci sa začali smiať, okrem toho politika, lebo on nevedel, či sa to patrí. Ja mám ešte špeciálne predsavzatie, aby som párkrát nasral tú starú komunistku, o ktorej som ti už písal. Zase spomínala na to, aké to bolo krásne, keď prišiel k nim do školy, kde bola vedúcou školskej družiny, Dedo Mráz aj so Snehulienkou a prisahám ti, Emil, ona doteraz verí, že to bol naozaj Dedo Mráz z Kamčatky, lebo povedala, že raz k nim prišiel o deň neskoršie, lebo meškali vlaky. Keď som povedal, že Dedo Mráz chodil na saniach, chvíľu rozmýšľala, a potom povedala, že toho roku sneh pred Vianocami nebol, tak musel ísť vlakom. Povedal som, že keby to bolo v šesťdesiatom ôsmom a objavil by sa nedopatrením v auguste, tak mohol prísť v tanku. Urazila sa a odišla. Mimochodom, pamätám sa, ako sa vtedy v auguste rozšírila správa, že Rusi budú brať ľudí do zajatia a Fero Brheľ povedal žene, že musí ísť do ilegality a odsťahoval sa k frajerke. Po návrate z ilegality zistil, že sa k nemu nasťahoval Braňo Čaniga, ktorý bol tiež v ilegalite. Skončilo sa to rozvodom a presvedčením, že na vine je tá skurvená doba, ktorú sme prežívali. Emil, musím končiť, lebo o chvíľu máme v jedálni prednášku o správnom stravovaní. Čau, Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.