.pravda, obrázok 18-ročného má svoje zákonitosti: občas sa objaví na tvári vyrážka, občas prehnaný flám. Ale keby ste sa na našu republiku pozreli s malým odstupom, museli by ste uznať, že slečna navštevuje dobrú školu, má prekvapivo dobré výsledky, nuž a – ako to už býva – kamarátov má všelijakých, v zásade sa však nie je o čo strachovať. Z ekonomického hľadiska síce Slovensko pripomína mladíka z chudobnej rodiny, ktorý sa skôr než na kapitál zdedený po generáciách svojich predkov musí spoliehať na svoj talent a svoje miesto vo svete si musí vydobyť tvrdou drinou.
.ťažký štart
O Slovákoch sa občas hovorí ako o národe bez veľkej minulosti. Historický vývoj zapríčinil, že na rozdiel od iných národov sme nemali vlastnú štátnosť, skôr sme budovali spoločné štáty (aspoň v dnešnom ponímaní) s inými národmi. Pri pohľade na svoj rodokmeň sa preto nemôžeme pýšiť počtom panovníkov, bankárov, priemyselníkov, vynálezcov a filozofov. Kým pred sto rokmi sa Amerika viezla na novej vlne industrializácie a štáty západnej Európy ovládali rozsiahle zámorské impériá, Slováci boli nepočetným a marginalizovaným etnikom niekde na periférii Horného Uhorska. Politická reprezentácia slovenského národa bola v hlbokej defenzíve, buržoázia a úradníctvo boli z veľkej časti ponemčené alebo pomaďarčené. Väčšinu z našich predkov tvorili chudobní roľníci (vyše 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve), ktorí obývali zaostalú a málo urbanizovanú krajinu. Na našom území sa nachádzal minimálny počet veľkých priemyselných podnikov, zopár malých bánk a ani jedna univerzita.
Viniť za to predkov sa ani nepatrí, ani by to nebolo na mieste. Uhorsko bolo v porovnaní so západnou Európou zaostalé od svojho vzniku. No kým v stredoveku ešte uhorská spoločnosť konvergovala k tej západoeurópskej, s príchodom renesancie sa modely vývoja začali rozchádzať. V čase zámorských objavov sa začal úspešný experiment západu s kapitalizmom, ktorý postupom času vyústil najprv do priemyselnej revolúcie, potom do vzniku liberálnej demokracie a nakoniec do rozvoja znalostnej ekonomiky. V rovnakom čase bolo Uhorsko na tri storočia spútané vražednou a neutíchajúcou vojnou s Turkami, ktorá okrem toho, že fyzicky devastovala krajinu, viedla k oslabeniu štátnej moci v prospech uhorskej šľachty, a tým pomohla petrifikovať feudálny spoločenský poriadok na území Uhorska.
Nastal však najvyšší čas odpútať sa od komplexu menejcennosti. Veď čo iné môže byť základom zdravého sebavedomia, ak nie skutočnosť, že nie sme len „deťmi bohatých rodičov“, ale že za naše úspechy vďačíme predovšetkým svojej vlastnej práci, výdrži a vynaliezavosti? Navzdory našim pesimistickým predstavám o nás samých máme byť na čo hrdí. A hoci existuje pár príkladov, na ktoré môžeme byť hrdí aj v minulosti, ešte ľahšie je to v súčasnosti. A nemyslím pritom ani na šport, ani na diela slovenskej moderny. Vzhľadom na ťažkú štartovaciu pozíciu je výkon slovenskej ekonomiky za posledné desaťročie viac než úctyhodný. Je len na nás, či budeme pohár považovať za poloprázdny, alebo poloplný.
.nikdy nebolo lepšie
Nechajme prehovoriť čísla. Len za posledných 10 rokov svojej existencie sa Slovensko vytiahlo z 50 percent ekonomickej výkonnosti priemeru Európskej únie na 72 percent. Životná úroveň na Slovensku vyjadrená v pomere k európskemu priemeru sa teda za 10 rokov zvýšila o 45 percent. Ak by niekto chcel spochybniť toto číslo, pretože sa za ten čas zväčšila EÚ, a teda aj jej priemer, skúsme porovnávať. Poľská ekonomika si za toto obdobie prilepšila o 29 percent, česká o 20 percent a maďarská o 17 percent. V podmienkach reálnej konvergencie ekonomík zvyčajne platí, že chudobnejšie štáty by mali rásť rýchlejšie ako bohatšie štáty. Slovenská ekonomika však svojou dynamikou výrazne prevyšuje krajiny, s ktorými má porovnateľnú východiskovú bázu, a dosahuje také tempá dlhodobého ekonomického rastu, ktoré vykazujú o stupeň chudobnejšie krajiny.
Len na ilustráciu, Estónsko rástlo oproti európskemu priemeru v období rokov 2000 – 2010 o 43 percent, Litva o 38 percent a Lotyšsko o 35 percent. Slovensku sa však zároveň podarilo, na rozdiel od týchto a iných krajín, vyhnúť sa bublinám a nerovnováham, ktoré takéto dlhé epochy vysokého rastu zvyknú sprevádzať a ktoré vedú k hlbokým ekonomickým prepadom. Zatiaľ čo si hospodárska kríza z nášho hrubého domáceho produktu ukrojila „ibag 4,8 percenta, ekonomiky pobaltských štátov v roku 2009 poklesli o hrozivých 14 až18 percent.
A netreba sa báť ani porovnaní smerom na Západ. Podľa čerstvých prognóz Európskej komisie by sme v blízkych rokoch mohli v ekonomickej výkonnosti predbehnúť stagnujúce Portugalsko. Tak, ako slabá východisková pozícia nemusí odsudzovať krajinu na večnú chudobu, ani bohatá história a veľké zásoby materiálneho, finančného a ľudského kapitálu nezaručujú permanentný úspech. Azda nikde v Európe to nemožno ilustrovať lepšie ako na príklade Talianska. Krajina, ktorá dala svetu rímske právo, bankovníctvo, renesanciu, Krištofa Kolumba a automobilku Ferrari, je v úpadku. Žiadny iný členský štát si ekonomicky oproti európskemu priemeru nepohoršil viac než Taliansko. Kým pred 15 rokmi sa taliansky HDP na obyvateľa nachádzal na úrovni 121 percent priemeru EÚ, dnes je to len 104 percent. V procese konvergencie to znamená relatívny pokles o 14 percent. Talianska ekonomika je dlhodobo najmalátnejšou ekonomikou EÚ. O výkonoch talianskych politikov vyznávajúcich la dolce vita, škoda reči.
.zlaté časy prvej ČSR
Legendy hovoria, že ekonomika Československa patrila pred ovládnutím komunistami k desiatim najvyspelejším ekonomikám sveta a bola výkonnejšia než tá rakúska. Boli sme za prvej republiky v porovnaní s vyspelou Európou na tom skutočne relatívne lepšie ako dnes?
Podľa odhadov OECD z roku 1995 dosahovala Československá republika začiatkom 20. rokov minulého storočia približne 90 percent ekonomickej výkonnosti Talianska, 80 percent Rakúska a 70 percent Nemecka. Toto priaznivo vyznievajúce porovnanie je však mierne zavádzajúce. Všetky tri referenčné krajiny totiž v tomto období prekonávali hlboké ekonomické krízy. Taliansko stagnovalo, Rakúsko nedokázalo stráviť rozpad monarchie a Nemecko trpelo pod ťarchou vojnových reparácií. Hoci Československo zdedilo asi 70 percent priemyselných kapacít habsburskej monarchie, prevaha českého priemyslu nad rakúskym spočívala skôr v kvantite než kvalite. Regióny Dolného a Horného Rakúska vykazovali vyššiu mieru industrializácie než české krajiny, a porovnanie rozvoja bankovníctva, služieb, manažmentu a úradníctva hovorilo takisto v prospech Viedne.
Čo je však dôležitejšie, voči priemeru vyspelej Európy dosahovalo prvorepublikové Československo ani nie tri štvrtiny ekonomickej úrovne. Teda asi toľko, koľko by dosahovalo dnes, keby sme sa rozhodli opäť spojiť s Čechmi. Aj optimistické odhady však prisudzujú ekonomike slovenskej časti Prvej republiky ledva polovičnú úroveň tej českej. Oproti tomu dnes dosahuje náš HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily takmer 90 percent českého. Aj z tohto porovnania vyplýva, že Slováci sa v porovnaní so Západom od čias stredoveku nikdy nemali tak dobre ako dnes.
.dielňa Európy
Za svoj doterajší úspech vďačí slovenská ekonomika predovšetkým tomu, že hospodárska politika slovenských vlád po roku 1998 sa prioritne zameriavala na lákanie zahraničných investícií do tunajšieho priemyslu nízkym zdanením kapitálu, lacnou pracovnou silou, investičnými stimulmi, a budovaním diaľničnej infraštruktúry. Napriek kritike jednostrannej orientácie tejto politiky sa slovenský model ekonomického rastu ukázal omnoho zdravší ako modely založené na deficitnej spotrebe a nízkych úrokových sadzbách, ktoré v uplynulom desaťročí ovládli nejednu krajinu, Gréckom počínajúc a Spojenými štátmi končiac. Je lepšie byť funkčnou montážnou halou ako skrachovanou realitnou kanceláriou.
Podľa štatistík Eurostatu je západné Slovensko najpriemyselnejším regiónom Európskej únie. Podiel priemyselnej výroby tovarov na súkromnej zamestnanosti nefinančného sektora v Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji dosahuje neuveriteľných 56 percent (priemer EÚ je 25 percent). Tento región predbehol podľa európskej štatistickej klasifikácie NUTS-2 dva české regióny, v ktorých sa zamestnanosť v priemysle pohybuje na úrovni 48 percent, a je jediným, v ktorom tvorí priemysel absolútnu väčšinu takto definovaných pracovných miest. Tieto dáta pochádzajú z roku 2007, a sú teda dostatočne staré, aby neboli zasiahnuté pôsobením hospodárskej krízy, ktorá na Slovensko zavítala až koncom nasledujúceho roku. Keby sme k západoslovenskému regiónu pridali aj okolie Žiliny a Bratislavský kraj, tak zistíme, že tu máme územie obývané 2,5 milióna obyvateľov (čo nie je veľa, toľko má samotná Viedeň s okolím), na ktorom sídlia tri moderné automobilové fabriky, niekoľko ďalších elektrotechnických fabrík a rozsiahla sieť subdodávateľov. V istom zmysle sú tieto kapacity dedičstvom extenzívneho budovania ťažkého priemyslu za komunizmu, zároveň sú však silnou oporou slovenského exportu a ekonomiky ako takej. V budúcnosti by sa tento mohutný priemyselný priestor mohol stať strediskom výskumu a vývoja.
.ach, tie služby
Logické je, že silná stránka ekonomiky Slovenska je zároveň jej najväčšou slabinou. Je jasné, že ak je taký vysoký podiel pridanej hodnoty a zamestnanosti tvorený v priemysle, dopláca na to sektor služieb, ktorý je na Slovensku ešte pomerne slabo rozvinutý z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Platí to pre služby s vysokou pridanou hodnotou, ako informačné a telekomunikačné, finančné, obchodné, turistické, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby, ale aj pre slabšie platené služby, ako masérske, kadernícke, upratovacie a podobne. Príčinou zaostávania Slovenska v službách je predovšetkým stále nízky podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a nízka kvalita vzdelania, rigidná pracovná legislatíva, vysoké odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín, byrokratické prekážky v podnikaní, ale aj nedostatočný rozvoj malého a stredného podnikania a chýbajúca tradícia rodinných firiem. Drvivá väčšina nových pracovných miest vo vyspelých štátoch je dnes tvorená práve v službách. Zamestnanosť v priemysle vo vyspelých štátoch trvalo klesá, a ani Slovensko sa tomuto trendu nebude môcť v budúcnosti vyhnúť. Riešenie problému zamestnanosti je preto nutné hľadať v terciálnom sektore.
.živio!
Taká je teda naša oslávenkyňa, čerstvá osemnástka. Ako sa jej bude dariť v ďalších rokoch? Otázka, ako zužitkovať potenciál dnes už dospelej ekonomiky, je dôležitou výzvou pre túto i nasledujúce vlády. Už dnes však vieme povedať, že ak ju chceme posunúť kvalitatívne na novú úroveň, rozvinúť sektor služieb a doviesť prosperitu aj do ostatných regiónov Slovenska, budú potrebné trochu iné recepty než tie, ktoré sme boli zvyknutí používať doteraz.
Autor je ekonóm.
.ťažký štart
O Slovákoch sa občas hovorí ako o národe bez veľkej minulosti. Historický vývoj zapríčinil, že na rozdiel od iných národov sme nemali vlastnú štátnosť, skôr sme budovali spoločné štáty (aspoň v dnešnom ponímaní) s inými národmi. Pri pohľade na svoj rodokmeň sa preto nemôžeme pýšiť počtom panovníkov, bankárov, priemyselníkov, vynálezcov a filozofov. Kým pred sto rokmi sa Amerika viezla na novej vlne industrializácie a štáty západnej Európy ovládali rozsiahle zámorské impériá, Slováci boli nepočetným a marginalizovaným etnikom niekde na periférii Horného Uhorska. Politická reprezentácia slovenského národa bola v hlbokej defenzíve, buržoázia a úradníctvo boli z veľkej časti ponemčené alebo pomaďarčené. Väčšinu z našich predkov tvorili chudobní roľníci (vyše 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve), ktorí obývali zaostalú a málo urbanizovanú krajinu. Na našom území sa nachádzal minimálny počet veľkých priemyselných podnikov, zopár malých bánk a ani jedna univerzita.
Viniť za to predkov sa ani nepatrí, ani by to nebolo na mieste. Uhorsko bolo v porovnaní so západnou Európou zaostalé od svojho vzniku. No kým v stredoveku ešte uhorská spoločnosť konvergovala k tej západoeurópskej, s príchodom renesancie sa modely vývoja začali rozchádzať. V čase zámorských objavov sa začal úspešný experiment západu s kapitalizmom, ktorý postupom času vyústil najprv do priemyselnej revolúcie, potom do vzniku liberálnej demokracie a nakoniec do rozvoja znalostnej ekonomiky. V rovnakom čase bolo Uhorsko na tri storočia spútané vražednou a neutíchajúcou vojnou s Turkami, ktorá okrem toho, že fyzicky devastovala krajinu, viedla k oslabeniu štátnej moci v prospech uhorskej šľachty, a tým pomohla petrifikovať feudálny spoločenský poriadok na území Uhorska.
Nastal však najvyšší čas odpútať sa od komplexu menejcennosti. Veď čo iné môže byť základom zdravého sebavedomia, ak nie skutočnosť, že nie sme len „deťmi bohatých rodičov“, ale že za naše úspechy vďačíme predovšetkým svojej vlastnej práci, výdrži a vynaliezavosti? Navzdory našim pesimistickým predstavám o nás samých máme byť na čo hrdí. A hoci existuje pár príkladov, na ktoré môžeme byť hrdí aj v minulosti, ešte ľahšie je to v súčasnosti. A nemyslím pritom ani na šport, ani na diela slovenskej moderny. Vzhľadom na ťažkú štartovaciu pozíciu je výkon slovenskej ekonomiky za posledné desaťročie viac než úctyhodný. Je len na nás, či budeme pohár považovať za poloprázdny, alebo poloplný.
.nikdy nebolo lepšie
Nechajme prehovoriť čísla. Len za posledných 10 rokov svojej existencie sa Slovensko vytiahlo z 50 percent ekonomickej výkonnosti priemeru Európskej únie na 72 percent. Životná úroveň na Slovensku vyjadrená v pomere k európskemu priemeru sa teda za 10 rokov zvýšila o 45 percent. Ak by niekto chcel spochybniť toto číslo, pretože sa za ten čas zväčšila EÚ, a teda aj jej priemer, skúsme porovnávať. Poľská ekonomika si za toto obdobie prilepšila o 29 percent, česká o 20 percent a maďarská o 17 percent. V podmienkach reálnej konvergencie ekonomík zvyčajne platí, že chudobnejšie štáty by mali rásť rýchlejšie ako bohatšie štáty. Slovenská ekonomika však svojou dynamikou výrazne prevyšuje krajiny, s ktorými má porovnateľnú východiskovú bázu, a dosahuje také tempá dlhodobého ekonomického rastu, ktoré vykazujú o stupeň chudobnejšie krajiny.
Len na ilustráciu, Estónsko rástlo oproti európskemu priemeru v období rokov 2000 – 2010 o 43 percent, Litva o 38 percent a Lotyšsko o 35 percent. Slovensku sa však zároveň podarilo, na rozdiel od týchto a iných krajín, vyhnúť sa bublinám a nerovnováham, ktoré takéto dlhé epochy vysokého rastu zvyknú sprevádzať a ktoré vedú k hlbokým ekonomickým prepadom. Zatiaľ čo si hospodárska kríza z nášho hrubého domáceho produktu ukrojila „ibag 4,8 percenta, ekonomiky pobaltských štátov v roku 2009 poklesli o hrozivých 14 až18 percent.
A netreba sa báť ani porovnaní smerom na Západ. Podľa čerstvých prognóz Európskej komisie by sme v blízkych rokoch mohli v ekonomickej výkonnosti predbehnúť stagnujúce Portugalsko. Tak, ako slabá východisková pozícia nemusí odsudzovať krajinu na večnú chudobu, ani bohatá história a veľké zásoby materiálneho, finančného a ľudského kapitálu nezaručujú permanentný úspech. Azda nikde v Európe to nemožno ilustrovať lepšie ako na príklade Talianska. Krajina, ktorá dala svetu rímske právo, bankovníctvo, renesanciu, Krištofa Kolumba a automobilku Ferrari, je v úpadku. Žiadny iný členský štát si ekonomicky oproti európskemu priemeru nepohoršil viac než Taliansko. Kým pred 15 rokmi sa taliansky HDP na obyvateľa nachádzal na úrovni 121 percent priemeru EÚ, dnes je to len 104 percent. V procese konvergencie to znamená relatívny pokles o 14 percent. Talianska ekonomika je dlhodobo najmalátnejšou ekonomikou EÚ. O výkonoch talianskych politikov vyznávajúcich la dolce vita, škoda reči.
.zlaté časy prvej ČSR
Legendy hovoria, že ekonomika Československa patrila pred ovládnutím komunistami k desiatim najvyspelejším ekonomikám sveta a bola výkonnejšia než tá rakúska. Boli sme za prvej republiky v porovnaní s vyspelou Európou na tom skutočne relatívne lepšie ako dnes?
Podľa odhadov OECD z roku 1995 dosahovala Československá republika začiatkom 20. rokov minulého storočia približne 90 percent ekonomickej výkonnosti Talianska, 80 percent Rakúska a 70 percent Nemecka. Toto priaznivo vyznievajúce porovnanie je však mierne zavádzajúce. Všetky tri referenčné krajiny totiž v tomto období prekonávali hlboké ekonomické krízy. Taliansko stagnovalo, Rakúsko nedokázalo stráviť rozpad monarchie a Nemecko trpelo pod ťarchou vojnových reparácií. Hoci Československo zdedilo asi 70 percent priemyselných kapacít habsburskej monarchie, prevaha českého priemyslu nad rakúskym spočívala skôr v kvantite než kvalite. Regióny Dolného a Horného Rakúska vykazovali vyššiu mieru industrializácie než české krajiny, a porovnanie rozvoja bankovníctva, služieb, manažmentu a úradníctva hovorilo takisto v prospech Viedne.
Čo je však dôležitejšie, voči priemeru vyspelej Európy dosahovalo prvorepublikové Československo ani nie tri štvrtiny ekonomickej úrovne. Teda asi toľko, koľko by dosahovalo dnes, keby sme sa rozhodli opäť spojiť s Čechmi. Aj optimistické odhady však prisudzujú ekonomike slovenskej časti Prvej republiky ledva polovičnú úroveň tej českej. Oproti tomu dnes dosahuje náš HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily takmer 90 percent českého. Aj z tohto porovnania vyplýva, že Slováci sa v porovnaní so Západom od čias stredoveku nikdy nemali tak dobre ako dnes.
.dielňa Európy
Za svoj doterajší úspech vďačí slovenská ekonomika predovšetkým tomu, že hospodárska politika slovenských vlád po roku 1998 sa prioritne zameriavala na lákanie zahraničných investícií do tunajšieho priemyslu nízkym zdanením kapitálu, lacnou pracovnou silou, investičnými stimulmi, a budovaním diaľničnej infraštruktúry. Napriek kritike jednostrannej orientácie tejto politiky sa slovenský model ekonomického rastu ukázal omnoho zdravší ako modely založené na deficitnej spotrebe a nízkych úrokových sadzbách, ktoré v uplynulom desaťročí ovládli nejednu krajinu, Gréckom počínajúc a Spojenými štátmi končiac. Je lepšie byť funkčnou montážnou halou ako skrachovanou realitnou kanceláriou.
Podľa štatistík Eurostatu je západné Slovensko najpriemyselnejším regiónom Európskej únie. Podiel priemyselnej výroby tovarov na súkromnej zamestnanosti nefinančného sektora v Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji dosahuje neuveriteľných 56 percent (priemer EÚ je 25 percent). Tento región predbehol podľa európskej štatistickej klasifikácie NUTS-2 dva české regióny, v ktorých sa zamestnanosť v priemysle pohybuje na úrovni 48 percent, a je jediným, v ktorom tvorí priemysel absolútnu väčšinu takto definovaných pracovných miest. Tieto dáta pochádzajú z roku 2007, a sú teda dostatočne staré, aby neboli zasiahnuté pôsobením hospodárskej krízy, ktorá na Slovensko zavítala až koncom nasledujúceho roku. Keby sme k západoslovenskému regiónu pridali aj okolie Žiliny a Bratislavský kraj, tak zistíme, že tu máme územie obývané 2,5 milióna obyvateľov (čo nie je veľa, toľko má samotná Viedeň s okolím), na ktorom sídlia tri moderné automobilové fabriky, niekoľko ďalších elektrotechnických fabrík a rozsiahla sieť subdodávateľov. V istom zmysle sú tieto kapacity dedičstvom extenzívneho budovania ťažkého priemyslu za komunizmu, zároveň sú však silnou oporou slovenského exportu a ekonomiky ako takej. V budúcnosti by sa tento mohutný priemyselný priestor mohol stať strediskom výskumu a vývoja.
.ach, tie služby
Logické je, že silná stránka ekonomiky Slovenska je zároveň jej najväčšou slabinou. Je jasné, že ak je taký vysoký podiel pridanej hodnoty a zamestnanosti tvorený v priemysle, dopláca na to sektor služieb, ktorý je na Slovensku ešte pomerne slabo rozvinutý z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Platí to pre služby s vysokou pridanou hodnotou, ako informačné a telekomunikačné, finančné, obchodné, turistické, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby, ale aj pre slabšie platené služby, ako masérske, kadernícke, upratovacie a podobne. Príčinou zaostávania Slovenska v službách je predovšetkým stále nízky podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a nízka kvalita vzdelania, rigidná pracovná legislatíva, vysoké odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín, byrokratické prekážky v podnikaní, ale aj nedostatočný rozvoj malého a stredného podnikania a chýbajúca tradícia rodinných firiem. Drvivá väčšina nových pracovných miest vo vyspelých štátoch je dnes tvorená práve v službách. Zamestnanosť v priemysle vo vyspelých štátoch trvalo klesá, a ani Slovensko sa tomuto trendu nebude môcť v budúcnosti vyhnúť. Riešenie problému zamestnanosti je preto nutné hľadať v terciálnom sektore.
.živio!
Taká je teda naša oslávenkyňa, čerstvá osemnástka. Ako sa jej bude dariť v ďalších rokoch? Otázka, ako zužitkovať potenciál dnes už dospelej ekonomiky, je dôležitou výzvou pre túto i nasledujúce vlády. Už dnes však vieme povedať, že ak ju chceme posunúť kvalitatívne na novú úroveň, rozvinúť sektor služieb a doviesť prosperitu aj do ostatných regiónov Slovenska, budú potrebné trochu iné recepty než tie, ktoré sme boli zvyknutí používať doteraz.
Autor je ekonóm.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.