.je to jeden z najväčších škandálov tohto roku: stovky sudcov sa cítia diskriminovaní za to, že ich kolegovia z medzičasom zrušeného Špeciálneho súdu mali vyššie platy. Podľa rovnakej logiky by mohli napríklad začínajúci učitelia žalovať štát, pretože majú nižšie tabuľkové platy než ich starší kolegovia. Učitelia však štát nežalujú, hoci majú násobne nižšie príjmy ako sudcovia.
Stovkám sudcom sa však nepáči, že ich kolegovia zo Špeciálneho súdu mali príplatky v hodnote 6-násobku priemerného príjmu, a preto chcú, aby im ich štát dorovnal. Pritom špeciálni sudcovia mali vysoké príjmy z toho dôvodu, že súdili najzavážnejšie a najnebezpečnejšie prípady mafiánov alebo korupčných sietí, navyše museli mať previerky NBÚ a cestovali do Pezinka od rodín na týždňovky.
Iniciatíva žalujúcich sudcov, ktorá sa začala pred tromi rokmi a bola vehementne podporovaná kruhmi okolo vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina, však mala úspech a postupne sa rozšírila takmer na polovicu sudcov. Žalovaná suma tým narástla na vyše 60 miliónov eur.
Čo bolo ďalším sklamaním, k tejto nesvätej iniciatíve sa pridalo aj zopár sudcov, ktorí predtým statočne podpísali petíciu Päť viet, otvorene kritizovali pomery v justícii a nebáli sa protestovať proti zvoleniu Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Postavenie tohto sudcovského odboja sa tak skomplikovalo. Iní signatári petície zachraňovali svoju misiu a odsúdili žiadosť kolegov o odškodnenie, s morálnym apelom, že takto nemajú právo hovoriť o zmenách v justícii.
Žalujúcim sudcom dodalo sebavedomie minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že vyššie platy špeciálnych sudcov boli diskriminačné a začiatkom roka Okresný súd v Bratislave po prvý raz rozhodol o odškodnení 90-tisíc eur pre sudcu. Nedávno k tomuto rozhodnutiu pribudlo ďalšie: sudkyňa z Okresného súdu Bratislava I. rozhodla v prospech žaloby 11 sudcov Najvyššieho súdu, pričom každému z nich prisúdila dorovnanie vo výške 150-tisíc eur. Rovnako šokujúce je, že rozsudok vydala sudkyňa, ktorá sama podala podobnú žalobu. Najvyšší súd totiž rozhodol, že sudcovia môžu rozhodovať o žalobách aj napriek obdobnosti s ich vlastnou žalobou. Dá sa to nazvať inak ako sudcovské výpalníctvo?
Záver je len ťažké odhadnúť. Ministerstvo považuje žaloby za „perverzné“, kým Združenie sudcov Slovenska si rozhodnutie Ústavného súdu vysvetlilo tak, že „žaloby sudcov nie sú nemorálne a nezákonné“, a podporuje preto dohodu. Neostáva než dúfať, že ministerstvo bude trvať na svojom, odmietne sa dohodnúť a využije všetky právne mechanizmy na to, aby sudcovia v týchto, zjavne absurdných žalobách neboli úspešní.
Mimochodom, sudcovia tvrdia, že vyššie platy na Špeciálnom súde žalovali z dôvodu, že znižovali vážnosť ich stavu. Ak to myslia s pojmami ako vážnosť trochu vážne a chcú si zachovať zvyšky svojej sudcovskej cti, mali by tie hrozné žaloby stiahnuť.
Koaliční zbabelci/
Štyria a možno aj viac koaličných poslancov sa vo voľbe generálneho prokuratúra rozhodlo porušiť koaličnú dohodu a pod rúškom tajnej voľby hlasovať za Dobroslava Trnku. K Trnkovi sa však verejne nepriznali, a aj preto sa špekuluje, že mali temné motivácie.
Ján Kulich/
Dokázal sa prispôsobiť novým pomerom. Zo zapáleného komunistu sa stal vyznávačom starých Slovákov. Na Bratislavskom hrade tak máme teraz vďaka Ficovej garnitúre a Sulíkovej opatrnosti nepodarenú sochu kráľa Pribinu. Stojí len pár metrov od inej Kulichovej sochy.
Mikuláš Dzurinda/
Keď poslanec SDKÚ Janiš nominoval D. Trnku, málokto veril, že v tom nemá prsty práve Dzurinda. V zákulisí totiž robil všetko preto, aby sa koalícia v prvom kole nedohodla na spoločnom generálnom prokurátorovi. Aj preto je dnes nedôvera v koalícii taká veľká.
Ján Počiatek/
Ako minister financií dopustil druhýkrát po sebe deficit verejných financií na úrovni takmer 8 percent. Jeho rezort nepripravil východiská štátneho rozpočtu na rok 2011 a pred voľbami zatajoval stav verejných financií. Napriek tomu má dnes plno rečí o tom, ako to jeho nástupca robí zle.
Andrej Ďurkovský/
Dlhoročný príbeh bratislavského komunálneho politika KDH, ktorý neustále stúpa, skončil na kolenách. Mesto je zadlžené a čistiť ho má červený primátor. Andrej Ďurkovský sa stal symbolom skorumpovanej a neschopnej pravice, ktorá myslí zo všetkého najviac na seba.
Jozef Makúch/
Neznáme meno a muž, ktorého názory zrejme nikto nepozná. A pritom ide o guvernéra Národnej banky Slovenska a člena Rady guvernérov ECB, vo svete zúri hospodárska kríza, euro sa otriasa v základoch a Slovensko si trúflo nepožičať Grécku. Ficov nominant len mlčí.
Stovkám sudcom sa však nepáči, že ich kolegovia zo Špeciálneho súdu mali príplatky v hodnote 6-násobku priemerného príjmu, a preto chcú, aby im ich štát dorovnal. Pritom špeciálni sudcovia mali vysoké príjmy z toho dôvodu, že súdili najzavážnejšie a najnebezpečnejšie prípady mafiánov alebo korupčných sietí, navyše museli mať previerky NBÚ a cestovali do Pezinka od rodín na týždňovky.
Iniciatíva žalujúcich sudcov, ktorá sa začala pred tromi rokmi a bola vehementne podporovaná kruhmi okolo vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina, však mala úspech a postupne sa rozšírila takmer na polovicu sudcov. Žalovaná suma tým narástla na vyše 60 miliónov eur.
Čo bolo ďalším sklamaním, k tejto nesvätej iniciatíve sa pridalo aj zopár sudcov, ktorí predtým statočne podpísali petíciu Päť viet, otvorene kritizovali pomery v justícii a nebáli sa protestovať proti zvoleniu Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Postavenie tohto sudcovského odboja sa tak skomplikovalo. Iní signatári petície zachraňovali svoju misiu a odsúdili žiadosť kolegov o odškodnenie, s morálnym apelom, že takto nemajú právo hovoriť o zmenách v justícii.
Žalujúcim sudcom dodalo sebavedomie minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že vyššie platy špeciálnych sudcov boli diskriminačné a začiatkom roka Okresný súd v Bratislave po prvý raz rozhodol o odškodnení 90-tisíc eur pre sudcu. Nedávno k tomuto rozhodnutiu pribudlo ďalšie: sudkyňa z Okresného súdu Bratislava I. rozhodla v prospech žaloby 11 sudcov Najvyššieho súdu, pričom každému z nich prisúdila dorovnanie vo výške 150-tisíc eur. Rovnako šokujúce je, že rozsudok vydala sudkyňa, ktorá sama podala podobnú žalobu. Najvyšší súd totiž rozhodol, že sudcovia môžu rozhodovať o žalobách aj napriek obdobnosti s ich vlastnou žalobou. Dá sa to nazvať inak ako sudcovské výpalníctvo?
Záver je len ťažké odhadnúť. Ministerstvo považuje žaloby za „perverzné“, kým Združenie sudcov Slovenska si rozhodnutie Ústavného súdu vysvetlilo tak, že „žaloby sudcov nie sú nemorálne a nezákonné“, a podporuje preto dohodu. Neostáva než dúfať, že ministerstvo bude trvať na svojom, odmietne sa dohodnúť a využije všetky právne mechanizmy na to, aby sudcovia v týchto, zjavne absurdných žalobách neboli úspešní.
Mimochodom, sudcovia tvrdia, že vyššie platy na Špeciálnom súde žalovali z dôvodu, že znižovali vážnosť ich stavu. Ak to myslia s pojmami ako vážnosť trochu vážne a chcú si zachovať zvyšky svojej sudcovskej cti, mali by tie hrozné žaloby stiahnuť.
Koaliční zbabelci/
Štyria a možno aj viac koaličných poslancov sa vo voľbe generálneho prokuratúra rozhodlo porušiť koaličnú dohodu a pod rúškom tajnej voľby hlasovať za Dobroslava Trnku. K Trnkovi sa však verejne nepriznali, a aj preto sa špekuluje, že mali temné motivácie.
Ján Kulich/
Dokázal sa prispôsobiť novým pomerom. Zo zapáleného komunistu sa stal vyznávačom starých Slovákov. Na Bratislavskom hrade tak máme teraz vďaka Ficovej garnitúre a Sulíkovej opatrnosti nepodarenú sochu kráľa Pribinu. Stojí len pár metrov od inej Kulichovej sochy.
Mikuláš Dzurinda/
Keď poslanec SDKÚ Janiš nominoval D. Trnku, málokto veril, že v tom nemá prsty práve Dzurinda. V zákulisí totiž robil všetko preto, aby sa koalícia v prvom kole nedohodla na spoločnom generálnom prokurátorovi. Aj preto je dnes nedôvera v koalícii taká veľká.
Ján Počiatek/
Ako minister financií dopustil druhýkrát po sebe deficit verejných financií na úrovni takmer 8 percent. Jeho rezort nepripravil východiská štátneho rozpočtu na rok 2011 a pred voľbami zatajoval stav verejných financií. Napriek tomu má dnes plno rečí o tom, ako to jeho nástupca robí zle.
Andrej Ďurkovský/
Dlhoročný príbeh bratislavského komunálneho politika KDH, ktorý neustále stúpa, skončil na kolenách. Mesto je zadlžené a čistiť ho má červený primátor. Andrej Ďurkovský sa stal symbolom skorumpovanej a neschopnej pravice, ktorá myslí zo všetkého najviac na seba.
Jozef Makúch/
Neznáme meno a muž, ktorého názory zrejme nikto nepozná. A pritom ide o guvernéra Národnej banky Slovenska a člena Rady guvernérov ECB, vo svete zúri hospodárska kríza, euro sa otriasa v základoch a Slovensko si trúflo nepožičať Grécku. Ficov nominant len mlčí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.