.viete o iných prípadov Európaniek, ktorým tu uniesli deti?
Jedna Češka pred desiatimi rokmi opustila manžela, pričom vzala dieťa. Skrývala sa na ambasáde, pred ktorú manžel chodil a bol agresívny. Napokon sa so šťastím z Egypta dostala. Inej Češke zomrel v roku 1972 manžel. Jeho príbuzní sa jej usilovali vziať ročnú dcérku. Tvrdili, že je to ich krv, ich mäso, že patrí medzi nich. Aj jej sa napokon odtiaľto s dievčatkom podarilo ujsť. Prišla sem až ako 21-ročná žena, pozrieť sa na príbuzných z otcovej strany. Ako plnoletej jej už nič nehrozilo.
.ako vidíte prípad Kataríny Azab?
Nepoznám ho do hĺbky, ide však podľa mňa o zlý výber partnera. O desať rokov mladší, z chudobnej rodiny. To sa, žiaľ, opakuje aj v iných prípadoch…
.prečo?
Vždy, keď mi pošlú naše ženy v Egypte e-mail s prosbou o pomoc, poviem si „jejej, už to tu máme opäť“. V prvom rade sa pýtam, kde žije ten muž, čo robí, aké má vzdelanie. Od toho sa tu všetko odvíja. Naivné Európanky sem prídu za románikom na jeden, dva týždne. Očarí ich more, krásni chlapi, čierne oči a vlasy, nežnosti. Potom však príde vytriezvenie. Egyptský muž sa nerozhoduje slobodne, zväzuje ho rodina a islam.
.zažili ste to na vlastnej koži?
S manželom sme boli spolužiaci na Karlovej univerzite. Po škole sme išli do Egypta, kde sa nám narodila dcérka. V roku 1976 sme sa rozviedli. Vtedy ešte neplatil občiansky zákon, že matka musí mať dieťa do pätnástich rokov. Platilo islamské právo – matke patrí chlapec do šiestich rokov, dcéra do siedmich. Naša dcérka mala šesť a manžel mi bez okolkov povedal: „Pokojne si ju nechaj ešte rok, potom bude moja.“ Kresťanská matka podľa nich nemôže vychovávať moslimské dieťa. Toto prostredie je hrozne primitívne. A pokrytecké. „Fičia“ tu drogy. Násilie na ženách? Chyba je v nich, mali sa ubrániť.
.čo sa tu za štyridsať rokov, čo tu žijete, zmenilo na spolužití muža a ženy?
Zákony sa liberalizovali, no stále tu vládnu muži. Muž určí, že nebude rozvod, ale žena podá „žiadosť o prepustenie z manželského zväzku“. To aby jej nemusel nič platiť. Nielen to, musí mu vrátiť všetky dary a peniaze. Stávalo sa, že v bohatých bezdetných zväzkoch muž neodkázal majetok žene, ale ministerstvu pre náboženské záležitosti.
.prečo?
Z pomsty. Muž sa môže druhýkrát oženiť, ak však nesúhlasí s rozvodom s prvou ženou, tá sa nemôže druhýkrát vydať. Môžu sa pohádať, keď však muž o týždeň pošle žene papier, že sa uzmierili, spor sa končí. Muž si môže v priebehu troch mesiacov žiadosť o rozvod rozmyslieť a nerozvedú ich – bez ohľadu na to, čo chce ona. Takto to muž môže urobiť trikrát, až potom ich rozvedú. Pred dvadsiatimi rokmi tu bolo veľa prípadov, keď ženy vraždili manželov. Zo zúfalstva. Nielenže ich zabili, ešte ich rozsekali na kúsky, zabalili do vrecúšok a hodili do kanálov.
.prosím?
Dokonca tu mali z toho zábavu, dávali nevestám ako svadobný dar sekáč na mäso...
.ako je to s únosmi detí medzi egyptskými manželmi?
Tu sa nehovorí únos, ale raja – odopretie práva matky vidieť dieťa. Keby mi kedysi niekto povedal, že budúci egyptský otec môjho dieťaťa mi môže odoprieť právo ho vidieť, nevzala by som si ho. Svoju jedinú dcéru som nevidela dvanásť rokov. Manžel si ju po rozvode vzal do Kuvajtu, kde pracoval a kde sa druhýkrát oženil. Šesť rokov som potom žila v Egypte sama a hľadala som spôsob, ako dcéru opäť uvidieť. Potom som sa druhýkrát vydala.
.prečo ste sa nevrátili do Československa, kde máte zázemie?
Držala ma tu viera, že dcéra sa mi vráti. Keď mala osemnásť, ušla od otca. Žili sme potom spoločne s druhým manželom v Česku, kde študovala zahraničný obchod. Vravela som jej: zavolaj oteckovi. On jej však vždy praštil telefónom. V poslednom ročníku sa to zlomilo. Uvidel, že je to dospelá žena. Pomohol jej, keď sa uchádzala o prácu letušky. Dnes sa navštevujú. Dokonca môj bývalý a súčasný manžel, obaja Egypťania, sa stretli – na pohrebe mojej bývalej svokry.
.čo by ste poradili mladým Češkám a Slovenkám?
Nech sa zoznamujú s Egypťanmi, musia však spoznať ich rodinu. Podarilo sa mi tu prekaziť dva sobáše Češiek. Príbehy ako cez kopirák: rozvedená dáma v stredných rokoch a egyptský chlapec okolo tridsiatky. On nevzdelaný, ona s titulmi, úspešná. Jedna z nich bola šéfka pošty v Prahe 5. Čo tu budete robiť? – pýtala som sa jej. Alebo si myslíte, že Egypťan pôjde v Česku k lopate ako Ukrajinec? Vylúčené! Aby som to prekazila, išla som za mužovou rodinou na vidiek.
.nevyhnali vás?
(Smiech.) Vyhnali, no urobila som predtým škandál. A Češky si napokon dali poradiť, rozum prevážil nad citmi. Európanky sú tu partnermi hneď presviedčané, aby prestúpili na islam. Aj ja som tomu tlaku podľahla. Podľa islamského práva šaríja je muž „kľúčom ženy, ktorým si ona otvára nebo“ – môže jej zakázať čokoľvek, aj navštevovať rodičov. Medzi mladými je tu veľmi populárna televízna postavička Pán Sajt. Príde domov, žena mu vyzuje topánky a umýva nohy v slanej vode. Pán Sajt príde k stolu, naje sa a všetci naokolo stoja. Pán Sajt ide večer na zábavnú loď na Níle, užívať si s tanečníčkami. Jeho manželka má však chorú mamu, ktorú ide navštíviť bez jeho súhlasu. A „hrdina“ Pán Sajt sa s ňou rozvedie. Pretože čosi také si nesmela dovoliť.
.konvertovali ste na islam z pragmatických dôvodov?
A z akých iných? Pre mňa je Boh iba jeden. Ako kresťanka by som o dieťa pri rozvode určite prišla. Moslim pritom na kresťanstvo nesmie konvertovať, zabili by ho. Moslim si môže vziať kresťanku aj židovku, moslimka iba moslima. Teraz je tu tritisíc Egypťanov, ktorí si vzali Izraelčanky. To je pre nich v poriadku – deti zo zmiešaných manželstiev sú moslimovia. Vždy a všade. Kresťanka nemá právo dediť po manželovi, ani on po nej. Synovia dostávajú z dedičstva dvakrát viac ako dcéry. Ak nie je syn, manželka dostáva osminku, dcéra polovicu a zvyšok ide jeho rodine.
.čo odkážete európskym mužom?
Vzchopte sa! Neumožňujte, aby tu kvitla „turistika habíbí“, keď si sklamané Európanky v stredných rokoch chcú užiť, a skončia zahalené v čiernych šatách. A vy, milé európske ženy, všetko dobre zvážte. Zlomené srdiečko možno vždy vyliečiť, odlúčenie od dieťaťa však bolí stále. A nezahojí sa.
Jedna Češka pred desiatimi rokmi opustila manžela, pričom vzala dieťa. Skrývala sa na ambasáde, pred ktorú manžel chodil a bol agresívny. Napokon sa so šťastím z Egypta dostala. Inej Češke zomrel v roku 1972 manžel. Jeho príbuzní sa jej usilovali vziať ročnú dcérku. Tvrdili, že je to ich krv, ich mäso, že patrí medzi nich. Aj jej sa napokon odtiaľto s dievčatkom podarilo ujsť. Prišla sem až ako 21-ročná žena, pozrieť sa na príbuzných z otcovej strany. Ako plnoletej jej už nič nehrozilo.
.ako vidíte prípad Kataríny Azab?
Nepoznám ho do hĺbky, ide však podľa mňa o zlý výber partnera. O desať rokov mladší, z chudobnej rodiny. To sa, žiaľ, opakuje aj v iných prípadoch…
.prečo?
Vždy, keď mi pošlú naše ženy v Egypte e-mail s prosbou o pomoc, poviem si „jejej, už to tu máme opäť“. V prvom rade sa pýtam, kde žije ten muž, čo robí, aké má vzdelanie. Od toho sa tu všetko odvíja. Naivné Európanky sem prídu za románikom na jeden, dva týždne. Očarí ich more, krásni chlapi, čierne oči a vlasy, nežnosti. Potom však príde vytriezvenie. Egyptský muž sa nerozhoduje slobodne, zväzuje ho rodina a islam.
.zažili ste to na vlastnej koži?
S manželom sme boli spolužiaci na Karlovej univerzite. Po škole sme išli do Egypta, kde sa nám narodila dcérka. V roku 1976 sme sa rozviedli. Vtedy ešte neplatil občiansky zákon, že matka musí mať dieťa do pätnástich rokov. Platilo islamské právo – matke patrí chlapec do šiestich rokov, dcéra do siedmich. Naša dcérka mala šesť a manžel mi bez okolkov povedal: „Pokojne si ju nechaj ešte rok, potom bude moja.“ Kresťanská matka podľa nich nemôže vychovávať moslimské dieťa. Toto prostredie je hrozne primitívne. A pokrytecké. „Fičia“ tu drogy. Násilie na ženách? Chyba je v nich, mali sa ubrániť.
.čo sa tu za štyridsať rokov, čo tu žijete, zmenilo na spolužití muža a ženy?
Zákony sa liberalizovali, no stále tu vládnu muži. Muž určí, že nebude rozvod, ale žena podá „žiadosť o prepustenie z manželského zväzku“. To aby jej nemusel nič platiť. Nielen to, musí mu vrátiť všetky dary a peniaze. Stávalo sa, že v bohatých bezdetných zväzkoch muž neodkázal majetok žene, ale ministerstvu pre náboženské záležitosti.
.prečo?
Z pomsty. Muž sa môže druhýkrát oženiť, ak však nesúhlasí s rozvodom s prvou ženou, tá sa nemôže druhýkrát vydať. Môžu sa pohádať, keď však muž o týždeň pošle žene papier, že sa uzmierili, spor sa končí. Muž si môže v priebehu troch mesiacov žiadosť o rozvod rozmyslieť a nerozvedú ich – bez ohľadu na to, čo chce ona. Takto to muž môže urobiť trikrát, až potom ich rozvedú. Pred dvadsiatimi rokmi tu bolo veľa prípadov, keď ženy vraždili manželov. Zo zúfalstva. Nielenže ich zabili, ešte ich rozsekali na kúsky, zabalili do vrecúšok a hodili do kanálov.
.prosím?
Dokonca tu mali z toho zábavu, dávali nevestám ako svadobný dar sekáč na mäso...
.ako je to s únosmi detí medzi egyptskými manželmi?
Tu sa nehovorí únos, ale raja – odopretie práva matky vidieť dieťa. Keby mi kedysi niekto povedal, že budúci egyptský otec môjho dieťaťa mi môže odoprieť právo ho vidieť, nevzala by som si ho. Svoju jedinú dcéru som nevidela dvanásť rokov. Manžel si ju po rozvode vzal do Kuvajtu, kde pracoval a kde sa druhýkrát oženil. Šesť rokov som potom žila v Egypte sama a hľadala som spôsob, ako dcéru opäť uvidieť. Potom som sa druhýkrát vydala.
.prečo ste sa nevrátili do Československa, kde máte zázemie?
Držala ma tu viera, že dcéra sa mi vráti. Keď mala osemnásť, ušla od otca. Žili sme potom spoločne s druhým manželom v Česku, kde študovala zahraničný obchod. Vravela som jej: zavolaj oteckovi. On jej však vždy praštil telefónom. V poslednom ročníku sa to zlomilo. Uvidel, že je to dospelá žena. Pomohol jej, keď sa uchádzala o prácu letušky. Dnes sa navštevujú. Dokonca môj bývalý a súčasný manžel, obaja Egypťania, sa stretli – na pohrebe mojej bývalej svokry.
.čo by ste poradili mladým Češkám a Slovenkám?
Nech sa zoznamujú s Egypťanmi, musia však spoznať ich rodinu. Podarilo sa mi tu prekaziť dva sobáše Češiek. Príbehy ako cez kopirák: rozvedená dáma v stredných rokoch a egyptský chlapec okolo tridsiatky. On nevzdelaný, ona s titulmi, úspešná. Jedna z nich bola šéfka pošty v Prahe 5. Čo tu budete robiť? – pýtala som sa jej. Alebo si myslíte, že Egypťan pôjde v Česku k lopate ako Ukrajinec? Vylúčené! Aby som to prekazila, išla som za mužovou rodinou na vidiek.
.nevyhnali vás?
(Smiech.) Vyhnali, no urobila som predtým škandál. A Češky si napokon dali poradiť, rozum prevážil nad citmi. Európanky sú tu partnermi hneď presviedčané, aby prestúpili na islam. Aj ja som tomu tlaku podľahla. Podľa islamského práva šaríja je muž „kľúčom ženy, ktorým si ona otvára nebo“ – môže jej zakázať čokoľvek, aj navštevovať rodičov. Medzi mladými je tu veľmi populárna televízna postavička Pán Sajt. Príde domov, žena mu vyzuje topánky a umýva nohy v slanej vode. Pán Sajt príde k stolu, naje sa a všetci naokolo stoja. Pán Sajt ide večer na zábavnú loď na Níle, užívať si s tanečníčkami. Jeho manželka má však chorú mamu, ktorú ide navštíviť bez jeho súhlasu. A „hrdina“ Pán Sajt sa s ňou rozvedie. Pretože čosi také si nesmela dovoliť.
.konvertovali ste na islam z pragmatických dôvodov?
A z akých iných? Pre mňa je Boh iba jeden. Ako kresťanka by som o dieťa pri rozvode určite prišla. Moslim pritom na kresťanstvo nesmie konvertovať, zabili by ho. Moslim si môže vziať kresťanku aj židovku, moslimka iba moslima. Teraz je tu tritisíc Egypťanov, ktorí si vzali Izraelčanky. To je pre nich v poriadku – deti zo zmiešaných manželstiev sú moslimovia. Vždy a všade. Kresťanka nemá právo dediť po manželovi, ani on po nej. Synovia dostávajú z dedičstva dvakrát viac ako dcéry. Ak nie je syn, manželka dostáva osminku, dcéra polovicu a zvyšok ide jeho rodine.
.čo odkážete európskym mužom?
Vzchopte sa! Neumožňujte, aby tu kvitla „turistika habíbí“, keď si sklamané Európanky v stredných rokoch chcú užiť, a skončia zahalené v čiernych šatách. A vy, milé európske ženy, všetko dobre zvážte. Zlomené srdiečko možno vždy vyliečiť, odlúčenie od dieťaťa však bolí stále. A nezahojí sa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.