Očami Doroty Nvotovej

Všetky ostatné raftingové expedície kempujú na inej pláži – a za svet neviem pochopiť prečo, keďže naša je krajšia a väčšia. Na rozdiel od ostatných riek, naša nevedie popri ceste, takže tu netrúbia ani autá a nevedú elektrické drôty. Občas stretneme miestnych ľudí, plaviacich sa na jednoduchom drevenom kanoe. Potom z nej vyjdú, prejdú cez pár terasových políčok, minú maštaľ s vodným byvolom, a prídu do svojho domu. Domčeky sú z kameňa a dreva, omietnuté červenou hlinou. Strechy majú zo slamy, ktorá im vydrží len dva-tri roky. Preto väčšina civilizovaných Nepálcov prešla už na nový, plechový systém. Lenže sem by ho bolo treba dlho niesť, a tak človek a príroda nemajú až tak ďaleko od seba. Na vysokých koloch pripomínajúcich máj sa týčia maličké solárne panely. Zhruba 20 cm štvorcových, akurát dosť na jednu žiarovku. Takmer každá chalúpka má jeden. Kým náš tím varí večeru a organizuje kemp, vyrážam s mojimi turistami do dedinky. Dedinčania ma už poznajú z mojich predošlých návštev, a tak z každej strany počúvam „Fulmaya ajó”. Prišla Fulmaya. Stúpame do strmého kopca a prichádzame na červené nádvorie. Niektorí dedinčania pri omietaní svojich domov hlinou veľmi nešetria a natrú si ňou aj dvorček. Keďže topánky tu veľmi populárne nie sú, majú potom z toho červené chodidlá. Po červenom dvore behajú sliepky a kozičky. Na priedomí leží na slamenej rohoži choré dievčatko. Celé horí od horúčky, oči má privreté a sťažuje sa na bolesť hlavy. Lieky doma nemajú. Dávame jej paralen a kážeme rodičom, nech ju zoberú k doktorovi. Mama sa usmeje a ja viem, že ju nikam nezoberie. Ideme ďalej. Deti nám chcú ukázať svoju školu. Míňame ďalšie políčka a domčeky. Všetky sú červené, majú sliepočky a kozičky. Do školy nikdy nedorazíme. Z jedného domčeka sa ozýva bubnovačka. Vojdeme na červené nádvorie, na ktorom sedí asi 30 dedinčanov v bujarej zábave. Jedno dievča v dlhej sukni tancuje. Okolo nohy má obviazané rolničky. Ostatní ju hlasno povzbudzujú. Bezzubý bubeník ma zdraví asi po desiatykrát a zakaždým slušne odzdravím. Za chvíľu ma dievča vyzve do tanca a tancujeme spolu. Svadba. Ženích s nevestou tiež vyjdú zo slamenej chyže a prídu nás pozdraviť. Nevesta je hanblivá. Evidentne aranžované manželstvo. Zaželáme im všetko najlepšie a ideme ďalej. Turistom žiaria oči. A mne celé Ja. Pretože prírodní ľudia sú ešte väčším zážitkom ako príroda samotná. Dôkaz, že sa to dá. Že sa dá byť šťastný a nemať veľa.