Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náhodné mestá?

.časopis .udalosti

Doterajšie predpoklady archeológov o tom, že prvé veľkomestá vo svete postupne vyrastali z malého centra, zrejme nebudú platiť absolútne. Vedecký tím okolo Jasona Ura z univerzity Cambridge zverejnil v odbornom časopise Science prekvapivé zistenia.

Doterajšie predpoklady archeológov o tom, že prvé veľkomestá vo svete postupne vyrastali z malého centra, zrejme nebudú platiť absolútne. Vedecký tím okolo Jasona Ura z univerzity Cambridge zverejnil v odbornom časopise Science prekvapivé zistenia. Tell Brak, teda jedno z prvých svetových veľkomiest v Mezopotámii, nevyrastalo podľa vykopávok zvnútra smerom von, ale naopak. Z miesta, kde je dnes 40 metrov vysoký a kilometer dlhý kopec, vyčítali vedci nasledovnú históriu: pred 6-tisíc rokmi sa v tejto oblasti usídľovali prví ľudia. Tí vytvorili šesť sídel, medzi ktorými však bola rozsiahla „krajina nikoho“. V priebehu ďalšieho tisícročia sa tento priestor zapĺňal ľuďmi z rôznych kultúrnych okruhov, až kým nevzniklo veľkomesto – prekvapujúce je to tým, že sa tak dialo samoorganizovane a náhodne, bez toho, aby to bolo riadené z jedného centra. Tím Jasona Ura svojou výskumnou prácou protirečí predstave, že budovanie veľkých miest bolo vždy riadené mocensky zhora.
.mh
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite