Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sóla sú u nás zakázané

.časopis .hudba

Pred pätnástimi rokmi sa traja prešovskí stredoškoláci rozhodli, že založia kapelu. Tak vznikla skupina Chiki Liki Tu-A. Vydali niekoľko kaziet, tri albumy, odohrali stovky koncertov. Jednou piesňou zaútočili na špicu hitparády. V šatni petržalského Klubu Za zrkadlom sme sa rozprávali s basgitaristom a jediným pôvodným členom kapely Martinom Višňovským.

.oslavujete pätnáste narodeniny. Čo sa vlastne pred pätnástimi rokmi stalo?
Spolu s dvoma kamarátmi sme založili kapelu. Bolo to veľmi jednoduché. Ako to už býva, išlo o stredoškolskú záležitosť. S bubeníkom Petrom Šimom sme sedeli v jednej lavici a povedali sme si, že založíme kapelu. Boli sme sa pozrieť na miestnu prehliadku rockových kapiel. Hrala tam jedna kapela z Košíc a hrala úplne otrasne. A nikto ich nezbil, čo bolo v tom čase skoro neuveriteľné. Tak sme si povedali, že to skúsime aj my. Tak vznikla naša kapela.

.v ďalších rokoch ste veľa koncertovali a okrem toho ste vydávali kazety.
To bolo preto, lebo mať cédečko bol obrovský zázrak. To mali hlavne skupiny z Bratislavy a aj tie do toho vrážali celý majlant. Kazety vznikali aj preto, lebo sme sa vždy s niekým dohodli na vydaní cédečka, a potom z toho nič nebolo. Takže sme sa vždy museli vrátiť k tomu reálnemu. Keďže sme prachy na kompakty nemali, vydávali sme kazety a tie sme potom popredali. A peniaze sme väčšinou prepili. Čiže to bola dobrá investícia.

.mali ste približne takú predstavu o kapele, ako sa neskôr stala, alebo ste chceli hrať niečo iné?
My sme mali jednu obrovskú výhodu: na začiatku nikto z nás nevedel na ničom hrať. Spolu sme sa učili hrať a z toho vzniklo to, čo robíme teraz. Strašne nás potešilo, keď sa nám niečo vôbec podarilo zahrať. Furt sme hrali úplne na maxime svojich možností. Z toho možno vznikla aj tá originalita.

.od začiatku ste boli veselá kapela.
Na začiatku to bola obrovská náhoda. Keď som napísal nejaké texty, ľudia to brali ako veľkú srandu, ale to boli ešte deväťdesiate roky a doznieval československý underground z osemdesiatych rokov a ľudia kapely ako sme boli my celkom brali. Potom to už opadlo a aj u nás to začalo byť také ako v krajinách okolo: teda, že tu bola jedna liga, ktorá hrá hlavný prúd a tomu sa venujú vydavateľstvá a potom sú menšie, často aj oveľa lepšie kapely, ktoré hrajú úplne inú ligu a v nej môžu kľudne byť aj hviezdami. Ale na začiatku sme všetci z toho mali srandu a brali nás hlavne dospelejší ľudia. Aj keď sme sa stretli s Mišom Kaščákom, on mal z toho radosť, lebo aj keď Bez ladu a skladu už vlastne nefungovali, bol tu niekto, kto v tom pokračoval.

.kedy ste vydali prvý album na cédečku?
Nahrávky sme robili tu v Bratislave v roku 1998. Pomohla nám Pohoda. My sme dali nahrávky, oni dali peniaze na výrobu a urobil sa kompakt Kysak. Krst mal na Pohode v roku 2002. Odvtedy sme vydali dve ďalšie platne.

.vy celých tých 15 rokov veľa koncertujete.
Veľmi veľa. Je to najlepší pocit, ktorý človek vôbec môže mať. Pre mňa je koncert jediný zmysel, pre ktorý robím muziku. Na koncertoch stretávame ľudí, spoznávame iné kapely. Aj teraz, keď tu v Klube Za zrkadlom hráme so Ska-pra šupinou a s kapelou Korai öröm, tak to sú kamaráti, s ktorými sme hrali veľmi veľa. Vždy sme si navzájom pomáhali, pozývali sme sa na akcie. To bola obrovská výhoda koncertovania.

.veľa ste hrávali aj so známou maďarskou kapelou Másfel.
To bol najväčší výsmech politikov, ktorí o niečom takom ani nesnívajú. Robili sme si najväčšiu srandu z toho, že táto veľká kapela si nás, mladých chlapcov z Prešova, pozýva na koncerty. V Maďarsku nás majú strašne radi. Je to úžasné.

.zo všetkých slovenských kapiel ste najviac hrali na Szigete.
Úplne najviac. Šesťkrát - a to už zrejme nikto zo Slovenska neprekoná. Dokonca člen našej kapely hral na Szigete ako jediný Slovák na hlavnom pódiu: trombonista Maco tam hral s Másfelom. Ale stál som na tom pódiu aj ja. (Smiech.)

.no a potom ste urobili pesničku Láska moja, de si, ktorá vznikla z vašich slávnych „projektov".
Áno. To sme hrali na Bernoláku v Prešove, myslím, že v roku 2001 alebo 2002. Tie projekty si vymyslel trombonista Maco s gitaristom Ľubom Petruškom. Vymysleli si, že to bude 24 kapiel, ktoré majú svoje mená a svoj štýl, ale spustených je zatiaľ len asi 10 alebo 12 z nich. Začali si z toho robiť „prdel”. Mne sa to tak páčilo, že som o tom furt rozprával kamarátom v Bratislave, že to musíme aj tu niekedy urobiť. No a Láska moja, de si je jedna pesnička z tých projektov.

.jej úspech vás musel dosť prekvapiť.
Tých, čo nás poznali, našich kamarátov, to pobavilo, no nám sa páčilo to, že tí naozaj veľkí ľudia z prvej ligy šoubiznisu sa s tým museli vyrovnať. Nemali inú šancu. Oni to chceli nejako využiť vo svoj prospech, čo sa im do veľkej miery nepodarilo. Ale bolo to obrovské. Raz sme hrali v nejakom malom meste na západnom Slovensku a spali sme v takom malom hoteli, dole bola diskotéka a tam to hrali každú hodinu. Potom sme prišli niekde, kde hrala kapela Starmania a oni to hrali tiež. To bola katastrofa: skupina Stramania hrá našu pesničku.

.niekde som počul, že ste sa s ňou prihlásili do nejakej country súťaže. Je to pravda?
Je to pravda, ale celkom sa nám to nepodarilo. Prihlásili sme sa do hitparády jedného českého country rádia a chceli sme ju vyhrať. Potom sme chceli hrávať na tých trampských akciách, kde hrávajú Nedvědovci. Oni to tam však berú dosť vážne, a tak nás odhalili. Ale pracovali sme na tom.

.za tých 15 rokov ste sa stali majstrami svojich nástrojov. K tomu došlo častým koncertovaním?
Koncertovaním a ešte aj tým, že môj malý brat Tomáš, ktorý je teraz náš bubeník, je veľmi šikovný. Mali sme radi muziku, stretli sme sa, hráme spolu a vyšlo to. Sme tomu radi.

.výborné je, že neohurujete divákov virtuozitou.
U nás sú sóla zakázané. Sólo je len v Metale. Tam sólo musí byť, lebo metal bez sóla by bol nič. Druhé sólo je v Kristíne, lebo to je slaďák a slaďák bez sóla nemôže byť. A ešte v jednej pesničke je sólo. Ináč nikde. Lebo sóla, to je nuda. Ľudia prišli na koncert, lebo chcú počuť nejaké pesničky, nejakú tvorivosť, a nie sóla.

.je pre vás dôležitý Prešov podobne ako pre Puding pani Elvisovej Košice?
Je jedna obrovská výhoda, že v Prešove je posledných 40 rokov veľmi dobrá hudobná scéna.

.čím je to spôsobené?
Na jednej strane je to dané školstvom, lebo v Prešove je veľmi dobrá hudobná škola. Na druhej strane je to dané tým, že sa v Prešove stretlo veľa národností. Oni o tom nevedia, všetci sa tvária, že sú Slováci, ale v skutočnosti to sú Rusnáci, Maďari, Ukrajinci, Česi a aj Slováci, samozrejme. Veľa rôznych nátur. Výhodou je aj to, že Prešov je malý. V Bratislave by sme sa uštvali a nemali by sme šancu.

.posledný album ste vydali pred tromi rokmi. Kedy bude ďalší?
Každý polrok to vyzerá tak, že už ideme nahrávať, ale vždy do toho niečo príde. Začalo sa to tým, že Ľubo spadol na bicykli a zlomil si ruku takým spôsobom, že sa to tak hádam ani nedá. Vtedy sme sa trochu zasekli. Dovtedy to všetko bola sranda, ale potom prišli také veci, ako inkaso. Bežné životné náklady. Aj predtým sme vedeli, čo to je, ale nemuseli sme to platiť. Ale teraz to už ide.

.takže nový album je na ceste?
Už máme veľa vecí pripravených, vieme, čo chceme urobiť. Len sa potrebujeme o tom vyhádať a bude to dobre.

Chiki Liki Tu-A / patrí medzi najoriginálnejšie ozdoby slovenskej alternatívnej scény. Bravúrne zahrané piesne, plné vtipu, sa hrdo hlásia ku koreňom v československej nezávislej scéne osemdesiatych rokov minulého storočia (nie náhodou na ich veľkých narodeninových koncertoch v Prešove a v Košiciach vystúpila Laura a její tigři  a Bez ladu a skladu). Piesne ako Kristína, Monte Carlo, Poďme všetci (Metalisti), Ďakujem alebo Kuca paca sú veľkými hitmi, Pieseň Láska moja, de si prenikla do stredného prúdu popmusic, ktorý sa kapelu neúspešne pokúsil skrotiť. Chiki Liki Tu-A sú však stále v životnej forme, ich koncerty sú stále zážitkom a na nový album stále čakáme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite