Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York 2010

.matúš Vallo .časopis .fenomén

New York napriek ekonomickej kríze zažíva skvelé obdobie. Opatrenia starostu Michaela Bloomberga v oblasti dopravy, stavebného plánovania, marketingu a starostlivosti o zdravie sú inšpiratívnou ukážkou, že slová komunálnych politikov nemusia byť len prázdnymi heslami.

New York naozaj spĺňa všetko, čo sa o ňom hovorí: mesto, ktoré nikdy nespí, úžasná zmes rás, vierovyznaní, názorov, orientácií. Rýchle, často tvrdé a smutné, no väčšinou tolerantné a láskavé.
Aby však tento novodobý Babylon, v ktorom sa rozpráva 800 jazykmi, z toho 176 každodenne, mohol takto mierumilovne fungovať, musí sa opierať o dokonale fungujúci mestský aparát. Ten zabezpečuje pre jeho 8,3 milióna obyvateľov všetko Ð od fungujúcej dopravnej infraštruktúry až po odvoz smetí. Aj keď mesto v súčasnosti dopláca na americké ekonomické problémy, v podstate zažíva skvelé obdobie. Už od roku 2002 sa o to usiluje siedmy najbohatší muž Ameriky a starosta mesta Michael Bloomberg.
New York súčasnosti je mesto, v ktorom jasne vidieť, že zmena je možná, slová majú k skutkom blízko a obyvatelia jednoducho cítia, že niekomu na meste naozaj záleží a nebojí sa nových, aj riskantnejších riešení. Vedenie mesta stále dbá na to, aby metropola nezaspala na vavrínoch a aby sa jej schopnosť súťažiť v oblasti kvality života, znalostnej ekonomiky, turistického ruchu a možnosti vzdelávania ustavične vyvíjala. A udržala New York na čele rebríčka svetových miest – ešte vždy, aj keď tesne – pred Londýnom a Tokiom.

.new York a Bloomberg
Keď sa stal Bloomberg starostom, bol už úspešným obchodníkom s ekonomickými informáciami a jedným z najbohatších mužov Ameriky. Možno aj preto začal riadiť mesto podobne technokratickým spôsobom ako svoju spoločnosť Bloomberg LP a určil si plat jeden dolár ročne. Jasne tým dal najavo svoj vzťah k mestu a ozajstnú vieru, že mesto je možné posunúť vpred vo viacerých rovinách.
Keďže si kampaň financoval sám a nebol zaťažený lobistickými skupinami, obsadil dôležité pozície ľuďmi, ktorých si vybral z vysokých pozícií súkromných firiem. Zmenil spôsob sedenia v kanceláriách, nahradil pevné dvere sklenenými a otvoril svoj úrad obyvateľom nielen opticky. Spravil to, čomu sa dlhodobo bránili jeho predchodcovia: odmietol šetriť na službách obyvateľom a radšej zvýšil daň z nehnuteľností. Z toho, že to jeho preferencie stlačí prudko nadol, si nerobil starosti (pokles na 31 percent). Veril svojej práci a nebol sám, veď voľby na svoje druhé funkčné obdobie v roku 2005 vyhral so suverénnym dvadsaťpercentným náskokom.
Vedel, že musí chrániť „značku“ New York – a tá sa dala znovuvybudovať len s bezpečnými a čistými ulicami, fungujúcou verejnou dopravou a infraštruktúrou. Aj keď starosta v meste New York môže slúžiť len dve volebné obdobia za sebou, Bloomberg, argumentujúc potrebou preklenutia krízy z roku 2008, si nechal kontroverzne schváliť mestskou radou možnosť kandidovať v roku 2009 po tretí raz, čo aj urobil a opäť úspešne.
V roku 2007, presne na Deň Zeme, predstavil Bloomberg jednu zo svojich najsilnejších vízií – PlaNYC 2030 (Vízia mesta New York 2030). Ide o dokument, v ktorom sú jasne definované priority a ciele mesta do roku 2030, keď sa predpokladá zvýšenie počtu obyvateľov mesta  o milión. Komplexný dokument našiel oporu u obyvateľov aj u odbornej verejnosti. Medzi desiatimi základnými cieľmi je aj záväzok postaviť milión nových bytov, výrazne obmedziť znečistenie ovzdušia a zabezpečiť park alebo upravený verejný priestor maximálne desať minút chôdze od domu každého obyvateľa. Samozrejme, všetkých desať bodov je riadne odôvodnených a doplnených reálnymi a konkrétnymi riešeniami – ďalšia novinka v rétorike komunálnej politiky.

.new York a doprava
Medzi najzaujímavejšie a zároveň najsilnejšie postavy Bloombergovej administratívy patria ženy: riaditeľka odboru plánovania Amanda Burden a komisárka pre dopravu, vášnivá cyklistka, preslávená výrokom „cyklistika je nový golf“, Janette Sadik-Khan. Práve druhá menovaná, ktorá nastúpila do funkcie v roku 2007, má na svedomí mnohé revolučné kroky v kontexte dopravy, ale aj verejného priestoru New Yorku.
Po svojom príchode zamestnala najväčších kritikov dopravného systému mesta z radov neziskových organizácií zaoberajúcich sa alternatívnou dopravou. Dala všetkým jasne najavo, že jej oddelenie sa už nebude zaoberať len riešením preťaženého dopravného systému a udržiavaním áut v pohybe, ale viac sa bude venovať zelenej doprave, chodcom a bezpečnosti. A neostalo len pri slovách.
Hlavný problém, vychádzajúci z vízie PlaNYC 2030 spočíval v obmedzení dopravy v centre mesta. Problém nebol len ekologický a bezpečnostný, ale aj ekonomický – podľa organizácie Partnership for New York City (založenej D. Rockefellerom v roku 1979) dopravné zápchy znamenajú pre New York každý rok stratu 13 miliárd dolárov. V roku 2007 totiž Bloomberg navrhol, po vzore Londýna a Singapuru, tzv. „congestion charge“. Táto daň určovala poplatok 8 dolárov každému autu, ktoré vstúpi na Manhattan pod úrovňou 60. ulice. Implementácia tejto dane bola závislá od federálnych peňazí a schválení vládou štátu New York. A práve vláda daň neschválila. Paradoxné je, že o pár mesiacov neskôr, keď extrémne vzrástla cena benzínu, poklesol počet áut na Manhattane o 5 percent, potvrdzujúc tak starostovo presvedčenie, že väčšie náklady na dopravu ju dokážu obmedziť.

.broadway a chodníky
Janette Sadik-Khan musela so svojím tímom hľadať riešenie obmedzenia dopravy v centre inde a po dvojročnom skúmaní, analyzovaní dopravnej situácie a zbieraní inšpirácie v Európe (Kodaň), zaútočila na 200-ročný manhattanský cestný problém: Broadway. Broadwayská ulica kopíruje starý indiánsky chodník, ktorý pretína slávnu newyorskú mriežku (systém pravouhlých ulíc) diagonálne, vytvárajúc tak zbytočné križovatky, ktoré spomaľujú dopravu. Sadik-Khan a jej tím zistili, že dopravu dokážu jednoducho obmedziť len tak, že jej dajú menej priestoru a získaný priestor prenechajú chodcom a cyklistom.
Začali vznikať nové námestia, ktoré neboli ničím iným ako zabratými úsekmi bývalých ciest. Komisárka jednoducho pomaľovala už nevyužívanú cestu modrou farbou, ohradila tento úsek veľkými kvetináčmi a rozložila tam záhradné stolíky a slnečníky, a to doslova v priebehu niekoľkých hodín. Dohoda bola, že testovací režim potrvá 6 mesiacov a uvidí sa. Nie je nič ľahšie, ako cestu opäť premaľovať a odstrániť zábrany. Iniciatíva zaznamenala veľký úspech, takže nové „pešie námestia“ pretrvávajú doteraz, námestie Times Square čaká kompletná rekonštrukcia, samozrejme, na základe úspešne ukončenej medzinárodnej architektonickej súťaže.
Treba podotknúť, že predtým, ako sa mesto vrhlo na Broadway, vyskúšalo si tento systém na zle využívaných priestoroch v Brooklyne. V krajine, pre ktorú je automobilová doprava dôležitá, bola premena cesty na chodník alebo námestie revolučná. Za jej pôsobenia pribudlo v meste 300 km cyklotrás, z ktorých je veľká časť oddelená od áut pruhom parkovacích miest, tiež novinka, ktorú zaviedla komisárka. Bezpečnosť cyklistov sa tak radikálne zvýšila, presne v súlade s obrovským boomom bicykla ako dopravného prostriedku v New Yorku. Diskusia cyklistických združení s mestom o rýchlosti semaforových zelených vĺn – cyklisti sa búrili, že ich priemerná rýchlosť je oveľa vyššia, ako mesto predpokladalo, bola už len dolaďovaním detailov.

.new York a plánovanie
New York už dlhší čas rieši problém gentrifikácie. Ide o proces, v ktorom je obnova a revitalizácia mestskej štvrti spojená s príchodom strednej vrstvy. To spôsobuje zvýšenie cien nehnuteľností a daní a následné vytláčanie pôvodných obyvateľov, ich komunít a kultúr. Príklad: Posledných 38 rokov sa každú sobotu poobede v kúte parku Marcusa Garveya stretávajú prevažne čierni hudobníci a spoločne bubnujú a hrajú na rôzne perkusie. Hluk, ktorý dlhé roky nikomu neprekážal, začal prekážať prisťahovaným nájomníkom v novovybudovaných domoch. Aj keď tu ide viac o kultúrne dedičstvo ako o ekonomické smerovanie štvrte, je to dobrý príklad toho, čo sa pri gentrifikácii deje.
V posledných rokoch bola upadajúca 125. ulica v štvrti Harlem dlhé roky kultúrnym a obchodným centrom čiernej komunity v New Yorku. Jej perla, legendárne divadlo Apollo, hostilo slávnych umelcov od Elly Fitzgerald cez Jimiho Hendrixa až po Michaela Jacksona. Dôležitou úlohou ďalšieho Bloombergovho esa v rukáve, riaditeľky odboru plánovania Amandy Burden, bolo zrevitalizovať a znovu zaradiť túto ulicu do mestskej štruktúry. Po mnohých diskusiách vznikol územný plán zóny, ktorý, aj keď povoľuje výstavbu 2 500 bytových jednotiek, má za úlohu urobiť zo 125. ulice centrum kultúry a zábavy. Cielene definuje limity pre ostatné prevádzky, percentuálne obmedzuje prvky, ktoré by mohli ulicu príliš uzatvárať, napríklad jasne predpisuje sklenenú plochu výkladu prevádzok na uličnej fasáde (minimálne 70 percent plochy uličnej steny prízemia). Banková inštitúcia môže mať v uličnej fasáde len obmedzený priestor, jej hlavná prevádzka je plánom vytlačená na prvé poschodie. Takisto vstupné haly do nových obytných budov nesmú ústiť na 125. ulicu vôbec, musia byť riešené na 126. alebo 127. ulici. Keď sa nedá inak a nový dom má možnosť kontaktu len na 125. ulicu, opäť je plocha vstupných priestorov percentuálne obmedzená.
Ďalším veľkým projektom Burdenovej bol park High Line umiestnený na nepoužívanej železničnej trati dlhej 2,3 km na západnom Manhattane prechádzajúcej vo výške 9 metrov nad úrovňou ulíc. Odkedy v roku 2009 otvorili prvú z troch zrekonštruovaných častí, park navštívilo 3,5 milióna ľudí a stal sa jednou z najobľúbenejších atrakcií obyvateľov aj turistov.

.new York a zdravie
Obyvateľ New Yorku sa dožije priemerne o dva roky viac ako iný Američan. Príčinou je kvalitná pitná voda z vodovodu a jedna z najväčších devíz tohto mesta – možnosť pohybu bez auta. To, čo je pre nás stále celkom normálne, je v USA veľký luxus. Klasická ulica v našom ponímaní, teda s chodníkom a obchodom alebo kaviarňou, je vo väčšine amerických miest vzácna. Radnica dokonca na podporu fyzického pohybu vydala dizajnový manuál, ktorý určuje, ako architekt alebo developer môže najlepšie podporiť svojím riešením ľudský pohyb. Príklad: schodisko by malo byt ľahko prístupné na každodenné používanie, malo by byť dobre osvetlené a príjemné tak, aby ho obyvateľ druhého poschodia jednoducho použil.
New York je prvé americké mesto, v ktorom boli zakázané škodlivé potravinové tuky v reštauráciách. Ešte predtým však Bloomberg zariadil, aby do jedálnych lístkov boli doplnené kalorické hodnoty každého jedla. Najnovšie mesto predstavilo iniciatívu, podľa ktorej sa má do piatich rokov obmedziť obsah soli v hotových a reštauračných jedlách o 25 percent.
Aj keď má v súčasnosti New York 5,2 milióna stromov, jedna z iniciatív PlaNYC 2030 je vysadenie milióna nových stromov do ulíc mesta. Číslo znie marketingovo, ale pomaly a isto sa napĺňa. Podľa internetovej stránky je mesto na čísle 400 452 stromov (jeden strom pomôže ušetriť na energiách 50 dolárov ročne). Stačí zavolať a keď navrhnete miesto, kde by sa strom mohol hodiť, napríklad pred vaším domom, mesto jednoducho strom vysadí. Existuje mnoho spôsobov, ako sa obyvatelia do tejto iniciatívy môžu zapojiť a záujem je obrovský. Stromy slávnostne sadia také celebrity, ako napríklad Sting.
Obrovský environmentálny a zdravotný problém predstavuje doprava, ktorej silnou súčasťou je aj 13 000 taxíkov. Podľa nariadenia radnice musia mať všetky do roku 2012 hybridný pohon. Ich priemerná spotreba
15,6  l/100km by sa tak znížila o polovicu.

.new York a marketing
Starosta dobre pozná váhu informácií a o svojom meste ich nazbieral dosť. Pochopil silu rôznych nezávislých organizácií, experimentálnych laboratórií, urbanistických, dopravných a architektonických skupín. Väčšinu svojich analýz, štatistík a informácií dáva preto voľne k dispozícii. Takto s pomocou financovania iných inštitúcií mesto takmer zadarmo získava prístup k hľadaniu nových a lepších riešení, ktorých prípravu a návrh by si inak muselo objednávať a draho platiť.
Bloomberg vie dobre zabaliť a predať svoj produkt. Oceňuje presne nielen hodnotu mesta na turistickom trhu, ale aj hodnotu mesta ako miesta, ktoré by malo pritiahnuť najlepšie mozgy planéty, aby v ňom chceli žiť, mať rodinu, a samozrejme, vytvárať jeho ekonomický rast. Oproti svojmu predchodcovi skoro strojnásobil (na 22 miliónov dolárov) marketingový rozpočet a založil jednu z najväčších organizácií na propagáciu mesta Nyc & Company. Dal jej odvážny cieľ: prekonať hranicu 50 miliónov turistov ročne do roku 2015. Opäť vie, čo robí, veď v roku 2009 minuli turisti v meste New York 28,2 miliardy dolárov a umožnili tak vznik 303 tisícom pracovných miest. Zdá sa, že aj vďaka slabému doláru a silnej kampani v Európe a Ázii je tento cieľ reálny.
 Mesto však nekomunikuje len smerom von, ale aj smerom k svojim obyvateľom. Starosta zaviedol linku 311, ktorá slúži na celú komunikáciu občanov s mestom: od zabudnutých kľúčov v taxíku až po príliš hlučnú oslavu. Od roku 2003 na nej zaznamenali 49 miliónov hovorov.
Na mestských autobusových zastávkach práve prebieha kampaň, ktorá vyzýva na toleranciu: „Naša rozmanitosť je naša najväčšia sila. Keď je obyvateľ mesta New Yorku napadnutý pre to, čím je, v čo verí, alebo koho miluje, je to zločin proti nám všetkým. Milujme lásku, nenáviďme nenávisť.“ To je New York roku 2010.

Autor je architekt, v súčasnosti žije v New Yorku, v rámci Fulbrightovho štipendia na Columbia University rieši tému Altruizmus a architektúra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite