Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov

Henryk Mikolaj Górecki

.jozef Lupták .časopis .hudba

Mikolaj Górecki nádherne prerušil svojím prístupom, ktorý bol úplne prirodzený, normálny, autentický a predovšetkým skromný.

S Henrykom Mikolajom Góreckim som sa osobne stretol jedenkrát v živote, a to v Bratislave v novembri v roku 1995, keď bol špeciálnym hosťom festivalu Melos – Étos. Vďaka Vladovi Godárovi, ktorý ma prizval na spoločné hranie jeho rozsiahlej komornej kompozície Lerchenmusik pre klarinet, violončelo a klavír a taktiež skladby s názvom Hudbička č.4 pre trombón, violončelo, klarinet a klavír, som s ním mohol stráviť krátky čas pri príprave programu jeho profilového koncertu. 
Každý interpret zažíva veľký rešpekt, keď hrá dielo súčasného autora, ktorý je osobne prítomný. Ani ja som to neprežíval inak. Neistotu alebo pocit trémy však 
Pri krátkej spolupráci s ním si už dnes nepamätám, čo nám povedal o hraní svojich skladieb. Pamätám si však presne výraz jeho očí, ktoré sa neustále usmievali, boli plné záujmu o to, ako hráme jeho hudbu. Nepamätám sa, s čím bol nespokojný v našej hre (a myslím, že bolo, čo by sa vtedy dalo naprávať), ale veľmi silne si pamätám, že bol nadšený a šťastný, keď sme dohrali a tešil sa spolu s nami. A dokázal to aj komunikovať a povzbudiť nás. Ďakoval nám, že sme hrali jeho hudbu.
Už vtedy bolo jeho zdravie dosť nalomené, a preto sa mi už neskôr nepodarilo pozvať ho ako hosťa na Festival Konvergencie. Dlho som hľadal odvahu, aby som ho oslovil na napísanie skladby pre violončelo. Svoj napísaný a sformulovaný list, v ktorom som ho poprosil o napísanie skladby, som nikdy neodoslal. 
Dnes mi už skladbu nenapíše, zostal tu však pre nás všetkých jeho životný pohľad, ktorý zapísal do svojej hudby. A je to pohľad neuveriteľnej osobnosti a hlbokého umelca, ktorý nikdy nebol primadonou, nehovoril povrchné a prázdne reči a cítil s tými, ktorí trpeli. Napriek smútku a bolesti, ktorú v nej často  reflektoval, sa mi v jeho hudbe vždy budú zrkadliť jeho oči plné života a radosti. 
Vďaka Vám, Henryk Mikolaj. 
Autor je violončelista a organizátor festivalu Konvergencie.
_________________________________________________________________________
Henryk Mikolaj Górecki / Jeden z najväčších hudobných skladateľov druhej polovice 20. storočia sa narodil v roku 1933 v sliezskej dedine Czernica. V roku 1960 ukončil štúdium kompozície na Hudobnej akadémii v Katowiciach, v roku 1975 sa stal profesorom kompozície. Nikdy nebol členom komunistickej strany, s ktorou mal neustále konflikty. V roku 1979 sa vzdal postu profesora na protest proti tomu, že vláda nedovolila pápežovi Jánovi Pavlovi II. navštíviť Katowice. Bol zakladateľom katowickej pobočky Klubu katolíckej inteligencie a otvorene podporoval Solidaritu. Jeho bohatá tvorba bola zo začiatku vnímaná ako modernistická, neskôr v nej boli zjavné vplyvy minimalizmu. Jeho najznámejšou kompozíciou je Tretia symfónia, nazývaná aj Symfónia žalospevov (libreto tvoria lamentácie z 15. storočia a fragmenty modlitieb k Panne Márii, ktoré na stenu gestapáckeho väzenia v Zakopanom napísala tínedžerka Helena Blazusiaková). Skladby od Góreckeho si objednával aj známy Kronos Quartet. Skupina Lamb vzdala hold jeho hudbe v krásnej piesni Górecki. “Ak dokážete žiť dva alebo tri dni bez hudby, potom nekomponujte,” hovoril skladateľ svojim študentom. “Len ak bez hudby nedokážete žiť, staňte skladateľmi.” Henryk Mikolaj Górecki, veľký skladateľ a statočný človek, ktorý bez hudby nedokázal žiť, zomrel 12. novembra 2010.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite