.tak v histórii, ako aj dnes realizujeme prostredníctvom peňazí všetky naše skryté túžby, radosti, potreby, luxus, ale aj smútok, hnev (napr. pri platení daní) a zúfalstvo. Peniaze sú vyjadrením našej duše.
.peniaze a súčasnosť
Zažívame neuveriteľné bohatstvo a zároveň neuveriteľnú chudobu, a to všetko v období, keď množstvo peňazí (hotovostných aj elektronických) v obehu rastie geometrickým radom. A paradoxne, najviac peňazí sa v súčasnosti dostáva do obehu predovšetkým v najbohatších krajinách sveta, teda v oblastiach, kde je všetkého dostatok až prebytok. Je teda namieste otázka: ako je možné, že v čase, keď množstvo peňazí v obehu niekoľkonásobne prevyšuje objem všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb, máme pocit, že peňazí je čím ďalej, tým menej? Čiastočnú odpoveď na túto otázku nám môže dať objasnenie procesu tvorby nových peňazí.
Peniaze sú dnes vytvárané v princípe dvoma spôsobmi: buď ich vytlačia centrálne banky (respektíve vlády) v hotovostnej forme, alebo centrálne banky poskytnú bezhotovostný vklad alebo úver finančnej inštitúcii. Tieto bezhotovostné peniaze sú následne „rozmnožené“ tzv. peňažným multiplikátorom prostredníctvom ďalších úverov poskytnutých iným finančným inštitúciám, podnikom, domácnostiam atď. Tieto úvery na jednej strane predstavujú investície na rozvoj podnikania, kúpu hnuteľných a nehnuteľných statkov, na druhej strane si však vyberajú svoju daň tým, že predstavujú nové zadlženie subjektov, ktoré si tieto peniaze požičiavajú. A splatiť tieto dlhy môžu len tak, že vyprodukujú nové peniaze (v podobe tovarov a služieb) navýšené o úrokový výnos.
Ak nastane v ekonomike problém v podobe všeobecného poklesu produkcie, ako je to v súčasnosti, tak aj splátky úverov sa zastavujú a peniaze miznú v stratových investíciách. Inak povedané, všetky nové vklady a úvery dnes vytvárajú nové (dlhové) peniaze za účelom splatenia dlhov, ktoré pri ich emisii vznikli. Vývojom uvedeného systému fungovania peňazí v obehu sa postupne časom vytvárajú aj nové funkcie peňazí. Dnes už peniaze nie sú len transakčným prostriedkom, uchovávateľom hodnôt či zúčtovacou jednotkou. Dnes sa peniaze využívajú vo veľkej miere aj na špekulácie slúžiace procesu „the making money“ čiže procesu vytvárania peňazí z peňazí bez ohľadu na to, či došlo na vyprodukovanie nejakého tovaru, alebo služby.
Takéto špekulácie, ktoré spustili aj súčasnú krízu, vlastne vytvárajú „čiernu dieru“, v ktorej sa peniaze strácajú, čiže dnešný systém tvorby a distribúcie peňazí vytvára možnosť samodeštrukcie. A v takomto prostredí zákonite prichádza aj na zmenu úlohy peňazí z pohľadu emočného a vzťahového kanála. Peniaze už nie sú len súčasťou uspokojovania našich skutočných potrieb, čiže nesprostredkúvajú už len vzájomné (z pohľadu predajcu aj kupca) emócie radosti, spokojnosti, blahobytu, ale sú súčasťou prehlbovania vzájomného konkurenčného boja o obmedzené množstvo statkov a zdrojov.
.doplnkové meny, jedna z alternatív
Je zaujímavé, že v hospodárskom systéme založenom na princípe trhovej slobody a konkurenčného boja neexistuje v oblasti menových systémov žiadna konkurencia, teda alternatíva k peniazom v takej podobe, ako ich dnes poznáme. Z tohto pohľadu by bolo dobré sa zamyslieť, ako by sme mohli získavať potrebné zdroje na uspokojenie našich každodenných potrieb a dlhodobejších investícií bez toho, aby sme sa zároveň zadlžili. Jednoducho, prečo by sme si nemohli kupovať výrobky a služby dvoma, prípadne viacerými vzájomne sa doplňujúcimi (nie vylučujúcimi) prostriedkami výmeny, respektíve kúpy?
Jednou zo zaujímavých možností sú doplnkové meny, ktoré v princípe znamenajú vzájomnú dohodu osôb alebo firiem, že časť svojich vzájomných záväzkov a pohľadávok si môžu uplatňovať vzájomným zápočtom či inou formou vyriešenia dlhov a pohľadávok bez použitia dnešných peňazí. To znamená, že je vytvorený centrálny zúčtovací systém, v ktorom sú evidované všetky vzájomné transakcie, pričom jedna transakcia predstavuje pohľadávku a záväzok zároveň, to znamená, že celková bilančná suma je vždy nula.
Na prvý pohľad taký systém môže vyzerať ako viacnásobný barter, v skutočnosti však neprichádza k výmene tovaru za tovar (služby za službu) ale poskytovateľovi vzniká pohľadávka, ktorú si môže uplatniť kedykoľvek od kohokoľvek v systéme využívajúcom doplnkovú menu. Takýto systém zároveň (ak neberieme do úvahy možnosť tlačiť vlastné papierové peniaze) nevytvára inflačné tlaky na ceny tovarov a služieb, keďže množstvo „skutočných“ peňazí v obehu ostáva rovnaké a dodatočné tovary a služby sú kryté recip ročne spätne poskytnutými tovarmi a službami. Okrem toho, podľa existujúcich štúdií pôsobí systém doplnkových mien proticyk licky na ekonomiku, keďže v čase hospodárskej expanzie tlmí rast úverov od bánk a v čase recesie zvyšuje ponuku zdrojov, ktoré banky samy nie sú schopné poskytnúť. Napríklad v USA je systém časových dolárov (jedna z aplikácií vzájomného zápočtu podľa počtu hodín práce alebo služieb) oslobodený od zdanenia a na Novom Zélande sú systémy doplnkových mien podporované centrálnou bankou a financované z vládnych zdrojov. Azda najznámejším príkladom realizácie doplnkových mien medzi firmami je systém WIR (wirtschaftsring – ekonomický kruh) vo Švajčiarsku, ktorý využíva približne osemdesiattisíc firiem s ročným obratom 2 mld. švajčiarskych frankov. Okrem toho doplnkové meny nachádzajú uplatnenie aj medzi ľuďmi. Najšpecifickejšie je v súvislosti s ich využívaním Japonsko, kde doplnkové meny obiehajú napríklad v rámci sociálnej starostlivosti, vzdelávania, starostlivosti o dôchodcov, výroby organických potravín a podobne.
Prínosom doplnkovej meny je, že jednak rozvíja vzájomnú spoluprácu medzi jej využívateľmi bez potreby sprostredkovateľa, poskytujúceho finančné zdroje, a jednak vytvára krytie každej peňažnej jednotky skutočným tovarom alebo službou. Tým vyvažuje existujúci peňažný systém a poskytuje možnosť vybrať si výhodnejší prostriedok kúpy alebo výmeny. Z emočného pohľadu vytvára systém doplnkových mien novú kvalitu vzťahov medzi ľuďmi, a tým podobne ako v dávnej minulosti dáva neobmedzený priestor na realizáciu a naplnenie všetkých našich emócií.
Autor je vedúci oddelenia národných finančných účtov v Národnej banke Slovenska
.peniaze a súčasnosť
Zažívame neuveriteľné bohatstvo a zároveň neuveriteľnú chudobu, a to všetko v období, keď množstvo peňazí (hotovostných aj elektronických) v obehu rastie geometrickým radom. A paradoxne, najviac peňazí sa v súčasnosti dostáva do obehu predovšetkým v najbohatších krajinách sveta, teda v oblastiach, kde je všetkého dostatok až prebytok. Je teda namieste otázka: ako je možné, že v čase, keď množstvo peňazí v obehu niekoľkonásobne prevyšuje objem všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb, máme pocit, že peňazí je čím ďalej, tým menej? Čiastočnú odpoveď na túto otázku nám môže dať objasnenie procesu tvorby nových peňazí.
Peniaze sú dnes vytvárané v princípe dvoma spôsobmi: buď ich vytlačia centrálne banky (respektíve vlády) v hotovostnej forme, alebo centrálne banky poskytnú bezhotovostný vklad alebo úver finančnej inštitúcii. Tieto bezhotovostné peniaze sú následne „rozmnožené“ tzv. peňažným multiplikátorom prostredníctvom ďalších úverov poskytnutých iným finančným inštitúciám, podnikom, domácnostiam atď. Tieto úvery na jednej strane predstavujú investície na rozvoj podnikania, kúpu hnuteľných a nehnuteľných statkov, na druhej strane si však vyberajú svoju daň tým, že predstavujú nové zadlženie subjektov, ktoré si tieto peniaze požičiavajú. A splatiť tieto dlhy môžu len tak, že vyprodukujú nové peniaze (v podobe tovarov a služieb) navýšené o úrokový výnos.
Ak nastane v ekonomike problém v podobe všeobecného poklesu produkcie, ako je to v súčasnosti, tak aj splátky úverov sa zastavujú a peniaze miznú v stratových investíciách. Inak povedané, všetky nové vklady a úvery dnes vytvárajú nové (dlhové) peniaze za účelom splatenia dlhov, ktoré pri ich emisii vznikli. Vývojom uvedeného systému fungovania peňazí v obehu sa postupne časom vytvárajú aj nové funkcie peňazí. Dnes už peniaze nie sú len transakčným prostriedkom, uchovávateľom hodnôt či zúčtovacou jednotkou. Dnes sa peniaze využívajú vo veľkej miere aj na špekulácie slúžiace procesu „the making money“ čiže procesu vytvárania peňazí z peňazí bez ohľadu na to, či došlo na vyprodukovanie nejakého tovaru, alebo služby.
Takéto špekulácie, ktoré spustili aj súčasnú krízu, vlastne vytvárajú „čiernu dieru“, v ktorej sa peniaze strácajú, čiže dnešný systém tvorby a distribúcie peňazí vytvára možnosť samodeštrukcie. A v takomto prostredí zákonite prichádza aj na zmenu úlohy peňazí z pohľadu emočného a vzťahového kanála. Peniaze už nie sú len súčasťou uspokojovania našich skutočných potrieb, čiže nesprostredkúvajú už len vzájomné (z pohľadu predajcu aj kupca) emócie radosti, spokojnosti, blahobytu, ale sú súčasťou prehlbovania vzájomného konkurenčného boja o obmedzené množstvo statkov a zdrojov.
.doplnkové meny, jedna z alternatív
Je zaujímavé, že v hospodárskom systéme založenom na princípe trhovej slobody a konkurenčného boja neexistuje v oblasti menových systémov žiadna konkurencia, teda alternatíva k peniazom v takej podobe, ako ich dnes poznáme. Z tohto pohľadu by bolo dobré sa zamyslieť, ako by sme mohli získavať potrebné zdroje na uspokojenie našich každodenných potrieb a dlhodobejších investícií bez toho, aby sme sa zároveň zadlžili. Jednoducho, prečo by sme si nemohli kupovať výrobky a služby dvoma, prípadne viacerými vzájomne sa doplňujúcimi (nie vylučujúcimi) prostriedkami výmeny, respektíve kúpy?
Jednou zo zaujímavých možností sú doplnkové meny, ktoré v princípe znamenajú vzájomnú dohodu osôb alebo firiem, že časť svojich vzájomných záväzkov a pohľadávok si môžu uplatňovať vzájomným zápočtom či inou formou vyriešenia dlhov a pohľadávok bez použitia dnešných peňazí. To znamená, že je vytvorený centrálny zúčtovací systém, v ktorom sú evidované všetky vzájomné transakcie, pričom jedna transakcia predstavuje pohľadávku a záväzok zároveň, to znamená, že celková bilančná suma je vždy nula.
Na prvý pohľad taký systém môže vyzerať ako viacnásobný barter, v skutočnosti však neprichádza k výmene tovaru za tovar (služby za službu) ale poskytovateľovi vzniká pohľadávka, ktorú si môže uplatniť kedykoľvek od kohokoľvek v systéme využívajúcom doplnkovú menu. Takýto systém zároveň (ak neberieme do úvahy možnosť tlačiť vlastné papierové peniaze) nevytvára inflačné tlaky na ceny tovarov a služieb, keďže množstvo „skutočných“ peňazí v obehu ostáva rovnaké a dodatočné tovary a služby sú kryté recip ročne spätne poskytnutými tovarmi a službami. Okrem toho, podľa existujúcich štúdií pôsobí systém doplnkových mien proticyk licky na ekonomiku, keďže v čase hospodárskej expanzie tlmí rast úverov od bánk a v čase recesie zvyšuje ponuku zdrojov, ktoré banky samy nie sú schopné poskytnúť. Napríklad v USA je systém časových dolárov (jedna z aplikácií vzájomného zápočtu podľa počtu hodín práce alebo služieb) oslobodený od zdanenia a na Novom Zélande sú systémy doplnkových mien podporované centrálnou bankou a financované z vládnych zdrojov. Azda najznámejším príkladom realizácie doplnkových mien medzi firmami je systém WIR (wirtschaftsring – ekonomický kruh) vo Švajčiarsku, ktorý využíva približne osemdesiattisíc firiem s ročným obratom 2 mld. švajčiarskych frankov. Okrem toho doplnkové meny nachádzajú uplatnenie aj medzi ľuďmi. Najšpecifickejšie je v súvislosti s ich využívaním Japonsko, kde doplnkové meny obiehajú napríklad v rámci sociálnej starostlivosti, vzdelávania, starostlivosti o dôchodcov, výroby organických potravín a podobne.
Prínosom doplnkovej meny je, že jednak rozvíja vzájomnú spoluprácu medzi jej využívateľmi bez potreby sprostredkovateľa, poskytujúceho finančné zdroje, a jednak vytvára krytie každej peňažnej jednotky skutočným tovarom alebo službou. Tým vyvažuje existujúci peňažný systém a poskytuje možnosť vybrať si výhodnejší prostriedok kúpy alebo výmeny. Z emočného pohľadu vytvára systém doplnkových mien novú kvalitu vzťahov medzi ľuďmi, a tým podobne ako v dávnej minulosti dáva neobmedzený priestor na realizáciu a naplnenie všetkých našich emócií.
Autor je vedúci oddelenia národných finančných účtov v Národnej banke Slovenska
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.