Je až fascinujúce, ako Dzurinda stále ovláda svoju stranu – a to napriek tomu, že ho Fico začiatkom roka potupne defenestroval z pozície volebného lídra. A tiež napriek tomu, že jeho populárnejšia spolustraníčka je premiérkou krajiny, ktorá krátko pred kongresom hrozila demisou, ak bude zvolený za generálneho prokurátora Trnka – o čo sa v zákulisí usiloval práve Dzurinda.
Tento muž to, jednoducho, s mocou vie. Hoci na papieri je SDKÚ vari najdemokratickejšou slovenskou stranou, v strane sa takmer nič neudeje proti vôli prezídia. Stovky straníkov poslušne odhlasovali všetky personálne nominácie, pričom sa nikto neodvážil kandidovať ani len proti žiadnemu zo štyroch podpredsedov.
V ére internetu preto môžu budúce kongresy prebiehať nasledovne: prezídium predloží personálne aj programové návrhy a stovky delegátov, sediace doma pri počítačoch, len stlačia facebookovský „like". Načo vysedávať v kongresových sálach?
Nie div, že novinári venovali kongresu najsilnejšej vládnej strany malú pozornosť. Ale nová Generálna línia, ktorú odsúhlasili delegáti, si pozornosť zaslúži. Ak Dzurinda pred voľbami zaklínal stredopravú orientáciu strany a Iveta Radičova s Ivanom Miklošom kampaňovali za sociálny štát, teraz nastáva obrat doprava. Novú líniu strany vypracovali ľudia z Ústrednej kancelárie SDKÚ (jej riaditeľom je poslanec Kamil Homoľa), pričom vedúci predstavitelia strany na nej veľa nezmenili. SDKÚ tak zrazu vyzerá na papieri ako umiernená národnokonzervatívna strana s liberálnym ekonomickým programom. Prvýkrát medzi svoje hlavné zásady zaraďuje ochranu života pred narodením, dôrazne odmieta zrovnoprávnenie rôznych partnerstiev s manželstvom, vyzdvihuje obnovu „pozitívneho vlastenectva” a veľmi dôležitú rolu prikladá pojmom sloboda, trh, spravodlivosť, poriadok. Dzurindova strana tiež celkom ignoruje módne bruselské slogany typu rodovej rovnosti. A po gréckej pôžičke ďalej pritvrdzuje akcenty voči EÚ. Ak v predchádzajúcich dokumentoch SDKÚ platila mantra „čo je dobré pre Európu, je dobré pre Slovensko”, podobne naivné klišé už v nových tézach nenájdeme. Vety typu „Slovensko nesmie byť poslušným pritakávačom veľmocí” dosiaľ z tohto politického spektra nezaznievali. SDKÚ, ktorá v minulosti spolu s hlavným európskym prúdom hájila euroústavu aj Lisabon, sa tak rétoricky približuje k českej ODS (Eduard Kukan sa z toho na kongrese netváril nadšene). Mimochodom, kedysi eurokonformná SDKÚ si tak dnes vymenila rolu s KDH, ktoré ešte pred časom udávalo tón kritiky voči Bruselu.
Ale ako vlastne novosformulovaná línia súvisí s SDKÚ? Je zaujímavé, že v nej takmer necítiť rukopis premiérky Radičovej – ak ju čítala a ako sociálna liberálka nenamietala, hovorí to skôr o tom, že ju (ani ďalších straníkov) ideové dokumenty, ktoré by strane mohli dodávať étos a silu, príliš nezaujímajú. Takže nabudúce stačí obmeniť autorský tím a stranícke idey budú opäť beztvaré ako predtým.
Tento muž to, jednoducho, s mocou vie. Hoci na papieri je SDKÚ vari najdemokratickejšou slovenskou stranou, v strane sa takmer nič neudeje proti vôli prezídia. Stovky straníkov poslušne odhlasovali všetky personálne nominácie, pričom sa nikto neodvážil kandidovať ani len proti žiadnemu zo štyroch podpredsedov.
V ére internetu preto môžu budúce kongresy prebiehať nasledovne: prezídium predloží personálne aj programové návrhy a stovky delegátov, sediace doma pri počítačoch, len stlačia facebookovský „like". Načo vysedávať v kongresových sálach?
Nie div, že novinári venovali kongresu najsilnejšej vládnej strany malú pozornosť. Ale nová Generálna línia, ktorú odsúhlasili delegáti, si pozornosť zaslúži. Ak Dzurinda pred voľbami zaklínal stredopravú orientáciu strany a Iveta Radičova s Ivanom Miklošom kampaňovali za sociálny štát, teraz nastáva obrat doprava. Novú líniu strany vypracovali ľudia z Ústrednej kancelárie SDKÚ (jej riaditeľom je poslanec Kamil Homoľa), pričom vedúci predstavitelia strany na nej veľa nezmenili. SDKÚ tak zrazu vyzerá na papieri ako umiernená národnokonzervatívna strana s liberálnym ekonomickým programom. Prvýkrát medzi svoje hlavné zásady zaraďuje ochranu života pred narodením, dôrazne odmieta zrovnoprávnenie rôznych partnerstiev s manželstvom, vyzdvihuje obnovu „pozitívneho vlastenectva” a veľmi dôležitú rolu prikladá pojmom sloboda, trh, spravodlivosť, poriadok. Dzurindova strana tiež celkom ignoruje módne bruselské slogany typu rodovej rovnosti. A po gréckej pôžičke ďalej pritvrdzuje akcenty voči EÚ. Ak v predchádzajúcich dokumentoch SDKÚ platila mantra „čo je dobré pre Európu, je dobré pre Slovensko”, podobne naivné klišé už v nových tézach nenájdeme. Vety typu „Slovensko nesmie byť poslušným pritakávačom veľmocí” dosiaľ z tohto politického spektra nezaznievali. SDKÚ, ktorá v minulosti spolu s hlavným európskym prúdom hájila euroústavu aj Lisabon, sa tak rétoricky približuje k českej ODS (Eduard Kukan sa z toho na kongrese netváril nadšene). Mimochodom, kedysi eurokonformná SDKÚ si tak dnes vymenila rolu s KDH, ktoré ešte pred časom udávalo tón kritiky voči Bruselu.
Ale ako vlastne novosformulovaná línia súvisí s SDKÚ? Je zaujímavé, že v nej takmer necítiť rukopis premiérky Radičovej – ak ju čítala a ako sociálna liberálka nenamietala, hovorí to skôr o tom, že ju (ani ďalších straníkov) ideové dokumenty, ktoré by strane mohli dodávať étos a silu, príliš nezaujímajú. Takže nabudúce stačí obmeniť autorský tím a stranícke idey budú opäť beztvaré ako predtým.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.