Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov

Vysokohorská politika

.martin Droppa .časopis .týždeň doma

Vysoké Tatry sú nielen veľhory, ale aj zvláštne mesto. Každý štvrtý obyvateľ je dôchodca, ktorý rád chodí k (volebnej) urne. Toto špecifikum súčasný primátor Ján Mokoš (nezávislý), ktorý opäť kandiduje, šikovne využíva. Alebo zneužíva?

Ústavný súd je autorom analýzy, podľa ktorej je kupovanie voličských hlasov najväčším problémom a najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb do územnej samosprávy. Niekde sa hlasy kupujú  „natvrdo“ (za hotové v rómskych osadách), inde elegantne,  až dojímavo „starosvetsky“. Fľaškou a teplými papučami.
.úcta k šedinám?
V hoteli Bellevue v Starom Smokovci je teplo, recepcia a spoločenské priestory sú intímne osvetlené. Na veľkoplošných obrazovkách sa strieda obrázok kvetinky a dvojice dlaní: starého človeka a dieťaťa. Nad tým nápis Mesiac úcty k starším. Na ďalšom obrázku je erb mesta Vysoké Tatry, na ďalšom logo primátora Jána Mokoša, nasleduje logo UniCredit Bank. Do konferenčnej miestnosti prichádzajú hostia, tatranské dôchodkyne a dôchodcovia. Každý má kvalitne farebne vytlačenú pozvánku na meno – Mesto Vysoké Tatry pod záštitou primátora Jána Mokoša seniorov pozýva na vystúpenie sólistov súboru Lúčnica a folklórnej skupiny Zlaté husle. Pri vstupe primátor osobne každého privíta, obdaruje bonboniérkou. Asistentky kontrolujú zoznam pozvaných, evidencia je presná. Kto neprišiel, tomu sladkosť s prípadnými darčekmi doručia neskôr. Pozvaných bolo takmer 1 050 ľudí, prišlo vyše 450. Primátorov príhovor je výhradne o „úcte k starším“. 
Po programe sú všetci pozvaní na občerstvenie. Na prestretých stoloch sú koláče, pagáče, ovocie, zákusky, chuťovky, ponúka sa káva, minerálka, červené i biele vínko, nealko. Na otázku, kto a z akých prostriedkov program a pohostenie platí, odpovedá primátor vyhýbavo. „Podujatie nebolo platené z rozpočtu samosprávy, ale z prostriedkov sponzorov,“ tvrdí Mokoš. Veľa času nemá; prijíma blahoželania, poďakovania, stisky rúk. Program sa páčil, hostia odchádzajú občerstvení na duchu i na bruchu. Na otázku, či pozvanie na podujatie a prijímanie darčekov mesiac pred komunálnymi voľbami nepovažujú zo strany opätovného kandidáta na primátora za kupovanie si priazne, nereagujú alebo váhavo pokrútia hlavou. „Mokoš je jediný primátor, ktorý sa o nás stará a zaujíma. Je to od neho šľachetné a milé,“ hovorí senior v tmavom saku s bonboniérou v jednej a plastovým pohárikom vína v druhej ruke. Nad tým, kto to zaplatil, sa nezamýšľa. „Aspoň sa tu stretnem s kamarátkami, veď o nič iné nejde,“ kontruje svižná stará dáma s francúzskou barlou.
Ako v tomto, tak aj v prípadoch iných podujatí pre tatranských dôchodcov, na ktoré pozýva primátor Mokoš, je spolupráca so sponzormi pravidlom: ide o rôzne stavebné spoločnosti z Popradu, Bratislavy, agentúry, firmy, podnikateľov či peňažné ústavy. Tatry sú prosto atraktívny, no nevyužitý zdroj peňazí z cestovného ruchu. Rozpočet vymierajúceho mestečka je natoľko „finančne podvyživený“ (nízke dane), že návrhy územného plánu tu dávajú vypracovať (zo svojho) veľkí investori ako J&T, čím sa nikto ani netají.
„Je to súčasť Mokošovej politiky, ktorý si takto systematicky kupuje priazeň a hlasy kľúčovej voličskej základne v meste,“ hovorí o kortešačkách Rastislav Brabec, tatranský podnikateľ a nezávislý kandidát na poslanca do mestského zastupiteľstva. Ich súčasťou sú aj pozvánky na liečebné kúry do termálneho kúpaliska vo Vrbovom – poplatky za dopravu, vstupné a večeru sú symbolické alebo nijaké. Mladším obyvateľom sa už toľkej priazne nedostáva. Majú smolu, ako voličov je ich málo.  
 .sladký život pod Gerlachom
 V meste s takmer 4 300 obyvateľmi tvorí približne 1 100 seniorov kľúčovú voličskú základňu – aj preto, lebo sa na voľbách pravidelne a disciplinovane zúčastňujú. Demokraciu prosto „majú v krvi“. Počtom silné kluby dôchodcov v Dolnom, Novom a Starom Smokovci či v Tatranskej Lomnici fungujú aj ako dôležitá mienkotvorná základňa a sú prirodzenou „predĺženou rukou“ primátora. A ten sa im vie primerane odmeňovať: už od marca im posiela darčekové balíčky s ovocím, organizuje pre nich stretnutia pri guláši, víne, dobrom jedle. Hostia odchádzajú s igelitkami, kde nechýbajú zo dva litre vína, fľaška pálenky, suveníry, ale i praktické teplé papuče. Okrem toho si seniori užívajú organizované výlety na trhy do Poľska alebo do termálnych kúpeľov na slovenskom juhu.
No povedzte, nie je im sveta žiť? Mestský úrad vo Vysokých Tatrách z rozpočtu sociálneho odboru poskytuje klubom tatranských seniorov financie, s ktorými členovia nakladajú podľa vlastného uváženia. A tak chodia na poľské trhy, do termálnych vôd, na výlety. Primátor len zabezpečí lacnejšie hromadné vstupné na kúpalisko alebo zľavnenú dopravu.
A pritom, nič protizákonné sa vo veľhorách nedeje. Vysokotatranská politika primátora Mokoša je vlastne obdivuhodná. Kde inde na Slovensku sa tak starajú o obyvateľov na zaslúženom odpočinku? V meste, kde k volebným urnám chodí okolo dvetisíc oprávnených voličov, sa oplatí hrať s dôchodcovskou kartou. Navyše, ak má tatranská samospráva vyrovnaný rozpočet, nie je enormne zaťažená úvermi, zadlžená a primátor má cennú podporu sponzorov. 
.nebudeme sa vyjadrovať
Pozoruhodné je pritom aj čosi iné. Ján Mokoš má štyroch protikandidátov: Jaroslava Dubjela (SaS), Alexandra Gálfyho, Gabriela Ondroviča a Jána Šóša (všetci nezávislí). „Ďakujem, ale k tejto téme sa vyjadrovať nebudem, určite nie pre médiá. Nechcem ísť proti tým ľuďom, mohli by to pochopiť zle,“ hovorí Gálfy. Ani kandidát Šóš nie je zhovorčivejší: „Do telefónu stanoviská nevyjadrujem.“ Kandidát Dubjel prisľubuje, že povie, čo si o tatranskej komunálnej politike myslí, je však pracovne v Poľsku. Máme zavolať „o dve hodinky“. O dve hodiny telefón nik nezdvíha, ani opakovane. A napokon, ani kandidát Ondrovič sa k práci primátora vyjadrovať nebude. Povie pár kritických slov k územnému plánu mesta, s ktorým „nemôže súhlasiť, lebo je poplatný záujmom silnej finančnej skupiny“. Opakovaná váhavosť až neochota protikandidátov, stručne komentovať dianie v meste, je zarážajúca. 
Nie všetci sú tu však skúpi na názor. Tatranský dôchodca Ján Olejník, vzdelaný etnograf, ako jeden z mála seniorov odmietol primátorskú priazeň: tašku s vínami, pálenkou aj darčekmi neprijal. A na predvolebnom vystúpení Lúčnice v Bellevue by ste ho nestretli. „Takéto kupovanie voličskej priazne považujem za nemorálne,“ rozhorčuje sa. O tom, či je pán Olejník posledným tatranským mohykánom, povedia viac už onedlho výsledky komunálnych volieb.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite