Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov

Bret Easton Ellis: Míň než nula

.časopis .literatúra

„Je sobota večer a v sobotu večer, když není žádný večírek, kam by se dalo jít, ani koncert, a všichni už viděli všechny filmy, většina lidí zůstává doma, zve přátele a telefonuje.” Tento nudný a nezmyselný večer sa ničím nelíši od ostatných nudných a nezmyslených večerov.

Sme niekde uprostred osemdesiatych rokov minulého storočia v bohatej časti Los Angeles, preplnenej hollywoodskymi hviezdami a ich súčasnými aj budúcimi expartnermi. Osemnásťročný Clay sa sem vrátil na zimné prázdniny, stretáva sa s kamarátmi a kamarátkami, prežíva chorý milenecký vzťah s Blair, chodí na žúry, pozerá filmy, berie všetky dostupné (čiže vlastne všetky existujúce) drogy, vozí sa autom, nakupuje, vysedáva pri bazénoch obrovských víl, bez záujmu pozerá MTV, spí s dievčatami aj chlapcami, surfuje v oceáne, je prázdny, žije márny a nezmyselný život. Prvotina Breta Eastona Ellisa (pôvodne napísaná v roku 1985) nebola nijakým „nastavením zrkadla chorej spoločnosti”, skôr zúfalým vypisovaním sa z prázdnoty. Je napísaná s veľkým švihom, dialógy iskria, krátke vety opisujúce banality hemingwayovským spôsobom naznačujú, že za, či lepšie povedané pod nimi sa deje niečo hrozné. Vrhá na slnečné bulváre Mesta anjelov hrozivý tieň to, čo sa stalo, alebo to čo sa stane? A stane sa vôbec ešte niečo? Šikovne napísaná kniha o márnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite