V tejto vzácnej chvíli sa možno nepatrí hovoriť o peniazoch, no celkové náklady dosiahli sumu 157-tisíc eur, prispelo aj bratislavské Staré Mesto, pričom viac než samotná socha stálo búranie pylónu po československom levovi. Ten na tomto mieste stál predtým, ako ho premiestnili pred novostavbu SND, spoločne so sochou M.R. Štefánika. Paradoxne, aj zarytý a umelecky citlivý čechoslovakista sa musí v jednom zhodnúť so zarytým a umelecky citlivým hejslovákom: Svätopluk aj Masaryk sú, s ohľadom na podstavec (pylón) a okolitú scenériu, akosi neproporčne malé artefakty. A pritom, na polceste medzi nimi sediaci Hviezdoslav je príkladom toho, že sa to dá. Zodpovedajúco monumentálne. Žeby platila priama úmera – malý národ, malé sochy?
Už osemnásť rokov sme samostatní. Žiaľ, puberta trvá. V Česku je 28. október štátnym sviatkom, u nás nie je ani pamätným dňom. Pocit hanby čiastočne zmyl fakt, že na odhalenie malej sochy nášho veľkého prezidenta prišlo zo dvesto prevažne starších a na prvý pohľad kultivovaných (čo treba zvýrazniť v kontraste s pokrikujúcimi nespratníkmi v okolí) občanov, traja členovia vlády, poslanci, komunálni politici a iní hostia. A každému, kto si pri troch spoluhláskach (TGM) spomenie iba na jeho najčastejšie citovanú, čoraz aktuálnejšiu myšlienku („nebát se a nekrást“) treba pripomenúť, že práve jemu môže slovenský národ ďakovať za to, že prežil v hodine dvanástej maďarizáciu. Národy však bývajú, ako vieme, nevďačné. Na rozdiel od niektorých jednotlivcov. Takže, vitajte doma, pán prezident! V meste, ktoré bolo pred sto rokmi dominantne maďarské a nemecké. V meste, kde by dnes – nebyť aj vás – Slovač nemohla z plného hrdla slobodne pokrikovať posmešky a urážky na vašu adresu. Pretože by jej zrejme nebolo.
Už osemnásť rokov sme samostatní. Žiaľ, puberta trvá. V Česku je 28. október štátnym sviatkom, u nás nie je ani pamätným dňom. Pocit hanby čiastočne zmyl fakt, že na odhalenie malej sochy nášho veľkého prezidenta prišlo zo dvesto prevažne starších a na prvý pohľad kultivovaných (čo treba zvýrazniť v kontraste s pokrikujúcimi nespratníkmi v okolí) občanov, traja členovia vlády, poslanci, komunálni politici a iní hostia. A každému, kto si pri troch spoluhláskach (TGM) spomenie iba na jeho najčastejšie citovanú, čoraz aktuálnejšiu myšlienku („nebát se a nekrást“) treba pripomenúť, že práve jemu môže slovenský národ ďakovať za to, že prežil v hodine dvanástej maďarizáciu. Národy však bývajú, ako vieme, nevďačné. Na rozdiel od niektorých jednotlivcov. Takže, vitajte doma, pán prezident! V meste, ktoré bolo pred sto rokmi dominantne maďarské a nemecké. V meste, kde by dnes – nebyť aj vás – Slovač nemohla z plného hrdla slobodne pokrikovať posmešky a urážky na vašu adresu. Pretože by jej zrejme nebolo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.