Lekárska fakulta UK o to všetko pri voľbe dekana príde. V nekomunistickej histórii zakladajúcej fakulty Univerzity Komenského by sme ťažko hľadali precedens, keď by sa o funkciu dekana uchádzal len jeden kandidát. Stalo sa. Kandiduje iba profesor Labaš, súčasný dekan, ktorý je mediálne slávny tým, že zobral so sebou na trh kožu celej fakulty.
Fakt, že sa na jednu z najprestížnejších funkcií prihlásil len jediný kandidát, sa dá vysvetliť len dvoma spôsobmi. Buď je súčasný dekan taký dobrý, že niet takej osoby, ktorá by si myslela, že sa to dá robiť lepšie, alebo sa potenciálni kandidáti skrývajú. O tom, či vymenili holuba na dekanáte za vrabca na niektorej klinike, alebo majú strach zo súťaže, sa dá len špekulovať. Tí, ktorí na dekana majú a napriek tomu nekandidujú, však prispeli k útlmu dynamiky, plurality a diskusie na Lekárskej fakulte.
Mnohí by sa mohli domnievať, že si chcem brať na mušku dekana Labáša. Nie je to pravda. Osobne ho vnímam ako človeka, ktorý nastúpil do funkcie s dobrým úmyslom fakultu pohnúť dopredu, no zaplietol sa do záhadnej politicko-posudkovej hry (ktorú sa ani na pôde svojej vlastnej fakulty neunúval vysvetliť). Mne ide predovšetkým o to, že nemá s kým súťažiť. Stačí, aby si z počítača vytiahol predvolebnú prezentáciu spred štyroch rokov a vyhrá.
A my budeme mať znovu toho istého dekana, na ktorého sme sa vtedy pozerali ako na človeka s dlhoročnými zahraničnými skúsenosťami, a teda s veľkou nádejou, že sa naša princezná medzi fakultami preberie z päťdesiatročného spánku. Princezná však začína poriadne chrápať – a to tak hlasno, že to už počuje aj inak nevšímavá slovenská verejnosť. Najhoršie je, že je už taká škaredá, že sa už nenašiel kandidát, ktorý by sa kvôli jej prebudeniu snažil vyliezť na vežu.
Z nevysvetliteľných dôvodov sa o dekana Lekárskej fakulty uchádza len ten, ktorý už získal kľúče, takže sa nemusí pred očami senátu, ktorý ho volí, naozaj nikam šplhať.
Autor je študent a člen Akademického senátu Lekárskej fakulty UK.
Fakt, že sa na jednu z najprestížnejších funkcií prihlásil len jediný kandidát, sa dá vysvetliť len dvoma spôsobmi. Buď je súčasný dekan taký dobrý, že niet takej osoby, ktorá by si myslela, že sa to dá robiť lepšie, alebo sa potenciálni kandidáti skrývajú. O tom, či vymenili holuba na dekanáte za vrabca na niektorej klinike, alebo majú strach zo súťaže, sa dá len špekulovať. Tí, ktorí na dekana majú a napriek tomu nekandidujú, však prispeli k útlmu dynamiky, plurality a diskusie na Lekárskej fakulte.
Mnohí by sa mohli domnievať, že si chcem brať na mušku dekana Labáša. Nie je to pravda. Osobne ho vnímam ako človeka, ktorý nastúpil do funkcie s dobrým úmyslom fakultu pohnúť dopredu, no zaplietol sa do záhadnej politicko-posudkovej hry (ktorú sa ani na pôde svojej vlastnej fakulty neunúval vysvetliť). Mne ide predovšetkým o to, že nemá s kým súťažiť. Stačí, aby si z počítača vytiahol predvolebnú prezentáciu spred štyroch rokov a vyhrá.
A my budeme mať znovu toho istého dekana, na ktorého sme sa vtedy pozerali ako na človeka s dlhoročnými zahraničnými skúsenosťami, a teda s veľkou nádejou, že sa naša princezná medzi fakultami preberie z päťdesiatročného spánku. Princezná však začína poriadne chrápať – a to tak hlasno, že to už počuje aj inak nevšímavá slovenská verejnosť. Najhoršie je, že je už taká škaredá, že sa už nenašiel kandidát, ktorý by sa kvôli jej prebudeniu snažil vyliezť na vežu.
Z nevysvetliteľných dôvodov sa o dekana Lekárskej fakulty uchádza len ten, ktorý už získal kľúče, takže sa nemusí pred očami senátu, ktorý ho volí, naozaj nikam šplhať.
Autor je študent a člen Akademického senátu Lekárskej fakulty UK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.