Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

FILM Scott Pilgrim proti celému svetu
Veľkovýpravný film, nápadný, vizuálne bohatý, experimentujúci s formou i obsahom, nakrútený podľa čiernobieleho komiksu, rozvíjajúci poetiku starých videohier. Film o láske, o tom, že kým mladík slečnu skutočne získa, musí prekonať niekoľko zákerných prekážok, poraziť minulých sokov i sám seba. Scott Pilgrim je regulérny prepadák, ktorý milujú len jeho diváci. Je ich hŕstka, u nás tak päťsto. Film – matrioška, pre minoritu v rámci minority, ktosi to nepremyslel a pripustil vznik príliš dobrého filmu na to, aby sa stal masovým. Film pre dobrovoľných vydedencov, časť hudby skomponoval Beck (1970), nakrútil ho ďalší z nich, Edgar Wright (1974). Kľúč k nemu nie je jeho súčasťou, Scott Pilgrim je posttext spoločnej kultúrnej pamäti generácie prvých Hviezdnych vojen, ak by to malo meno, volalo by sa to bystrý pop, a ak by civilizácia ešte mala perspektívu, toto by bolo jej ideou. Vo Wrightovom debute (Súmrak mŕtvych) je scéna, v ktorej dvaja rovnako generačne ukotvení hrdinovia likvidujú zombie zbierkou vinylových platní. Vyberajú ich z kufríka a pred tým, ako ich hodia, povedia také mikrorecenzie na rozlúčku. Pravda v nich obsiahnutá je natoľko hlboká, že nemá zmysel skúšať ju sprostredkovať. Dá sa však pocítiť, a kto ju pocíti, bude Scotta Pilgrima milovať, bez ohľadu na to, že to vlastne mohol byť lepší film. O kúštik.
.juraj Malíček

KNIHA Ján Košturiak: Úvahy na každý deň
, Karmelitánske nakladateľstvo, 2010
Ľudia z biznisu sú často takí zahĺbení do zarábania peňazí a riešenia každodenných pracovných problémov, až im duchovný svet pripadá ako niečo abstraktné, priam vzdialené ich životu. Naproti tomu filozofi, básnici alebo kňazi majú sklon s hlavou v oblakoch opovrhovať podnikaním ako niečím nízkym, prízemným či materialistickým. Profesor strojného inžinierstva a poradca v oblasti manažmentu Ján Košturiak ukazuje, že tento zdanlivý rozpor možno premostiť. Vo svojej útlej knižke dômyselne spája zamyslenia o riadení podniku s úvahami o rodine, morálke a zmysluplne prežitom živote. Košturiakove postrehy svedčia o zdravo kritickom odstupe voči módnym manažérskym teóriám. Opakovane zdôrazňuje, že samoúčelné hurázavádzanie nových riadiacich postupov sa firme môže vypomstiť. Podnikateľ by mal byť hodnotovo ukotvený aj preto, aby vedel rozlíšiť, ktoré zmeny jeho biznisu prospejú a ktoré nie. Knižka je rozdelená na dve časti. Prvá zahŕňa úvahy pre každého, kým druhá obsahuje poznámky špeciálne pre manažérov a podnikateľov. Ako spoľahlivo zruinovať firmu? Prečo najlepšie praktiky niekedy škodia? Ktorých chýb sa najčastejšie dopúšťajú manažéri, keď sa v dobrej viere chcú stať produktívnejšími? Košturiak ukazuje, že manažment nie je iba akýsi odľudštený vyučovací odbor z ekonomických škôl, ale praktická náuka, ktorej postrehy môže využiť ktokoľvek, nielen ľudia, nesúci zodpovednosť za riadenie organizácie alebo vedenie nejakého menšieho spoločenstva. Riadiť musia aj tí, čo pod sebou žiadnych podriadených nemajú. Minimálne sami seba.
.lukáš Krivošík

KNIHA Jaroslav Šrank: Autorské texty s folklórnou dimenziou
UK Bratislava, 2010
Odborná téma býva pre nezainteresovaného náročným kúskom. Jaroslav Šrank však, podobne ako v predchádzajúcej svojej knihe Nesamozrejmá poézia, dokázal zaujať i bežného príjemcu. Teraz si vybral tému pomerne netradičnú: „Problematika folklórnych prvkov v autorských textoch patrí v rámci literárnovedného skúmania k relevantným, avšak len okrajovo a nesústavne prebádaným otázkam.“ Folklórne prvky v pôvodných slovenských textoch 2. polovice 20. storočia považuje za jeden z podstatných činiteľov literárneho procesu. Šrank sa v skúmaní pojmu pohybuje na priesečníku viacerých vied, nabáda rozlišovať medzi autentickým folklórom a folklórom v umeleckej literatúre. Zameriava sa na uplatnenie folklóru zvlášť v poézii od konca 40. rokov 20. storočia po súčasnosť. V tejto súvislosti venuje osobitnú pozornosť skladbe Jána Buzássyho Rozprávka formou podrobnej, hĺbkovej analýzy i konfrontácie s inými básnickými dielami a ich pozíciami v literárnej kritike. Buzássyho Rozprávka poslúžila Šrankovi aj na prezentovanie inovovaného pohľadu na folklór a folklorizmus. Jaroslav Šrank, prechádzajúc dejinami folklorizmu v našej literatúre, sa s niečím stotožňuje, s niečím polemizuje, niečo kritizuje a jednoznačne odsudzuje. Ide napr. o požiadavku ľudovosti v socialistickom realizme, „využívanie folklóru ako jednej zo zložiek kultúrneho dedičstva, tradície, prostredníctvom ktorej režim aj na kultúrnom poli oprávňuje svoje konsolidovanie a stabilizovanie sa“. Aj preto, že predchádzajúci režim folklór ideologizoval, pociťujeme dnes k nemu istú averziu. V prípade tejto Šrankovej knihy ide skutočne o nový pohľad na folklór v literatúre.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite