Ak by si náhodou v tom všetkom „starí Košičania“, prívrženci mainstreamovej kultúry, neprišli na svoje, chystá sa dokonca aj Košický operetný festival. Zjavne bolo treba vyjsť v ústrety publiku s istou úrovňou vkusu a zároveň dať šancu umelcom, ktorých kvality sú v tejto oblasti. Pripadá mi to, ako keby výtvarníci usporiadali medzinárodnú prehliadku záhradných sadrových trpaslíkov a nástenných vyšívaných jeleňov a potvrdzuje to aj festivalová internetová stránka, kde sa veselo snúbia pseudosecesné postavičky s Kremienkom a Chocholúšikom.
Aj ja som dostal príležitosť prispieť ku košickej kultúre a 11. novembra budem dirigovať Štátnu filharmóniu v zaujímavom koncerte. V programe sú diela mne blízkych skladateľov, ktorých som stretol v rôznych etapách svojho života. Jožka Podprockého (na programe je jeho Quasi a Fantasia) som stretol ako žiačik košického konzervatória, kde ma ako začínajúci pedagóg učil skladať. Ani sa nám nesnívalo, že raz budem dirigovať jeho skladby. Potom som začal študovať na VŠMU v Bratislave, kde bol mojím skladateľským spolužiakom Vlado Godár (Dariačangin sad) a keď som onedlho začal hrať v „jazzrockovej“ skupine Fórum 57, na basovej gitare tam hral ďalší kolega skladateľ a dnes môj americký spoluobčan, Jožko Kolkovič (Koncert pre akordeón a orchester).
V Košiciach som už dirigoval naozaj všeličo, dokonca (moralisti majú opäť skvelú možnosť zapracovať) aj známu slovenskú sprostonárodnú pesničku „Jaj mamičko, svrbí ma, kis angyalom...“ v orchestrálnej úprave. Toto však bude po prvý raz, keď budú na programe tri dobré skladby a všetci autori sú moji priatelia. Také niečo sa nepodarí často, najmä odkedy sa Jožko Brahms urazil, že uprednostňujem Felixa Mendelssohna. Príďte.
Aj ja som dostal príležitosť prispieť ku košickej kultúre a 11. novembra budem dirigovať Štátnu filharmóniu v zaujímavom koncerte. V programe sú diela mne blízkych skladateľov, ktorých som stretol v rôznych etapách svojho života. Jožka Podprockého (na programe je jeho Quasi a Fantasia) som stretol ako žiačik košického konzervatória, kde ma ako začínajúci pedagóg učil skladať. Ani sa nám nesnívalo, že raz budem dirigovať jeho skladby. Potom som začal študovať na VŠMU v Bratislave, kde bol mojím skladateľským spolužiakom Vlado Godár (Dariačangin sad) a keď som onedlho začal hrať v „jazzrockovej“ skupine Fórum 57, na basovej gitare tam hral ďalší kolega skladateľ a dnes môj americký spoluobčan, Jožko Kolkovič (Koncert pre akordeón a orchester).
V Košiciach som už dirigoval naozaj všeličo, dokonca (moralisti majú opäť skvelú možnosť zapracovať) aj známu slovenskú sprostonárodnú pesničku „Jaj mamičko, svrbí ma, kis angyalom...“ v orchestrálnej úprave. Toto však bude po prvý raz, keď budú na programe tri dobré skladby a všetci autori sú moji priatelia. Také niečo sa nepodarí často, najmä odkedy sa Jožko Brahms urazil, že uprednostňujem Felixa Mendelssohna. Príďte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.