Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obecný nepriateľ medveď

.martin Droppa .časopis .týždeň doma

Kolorit Liptova netvoria len stáda oviec v podhorí a holoruby vôkol Liptovskej kotliny po kalamitách a ťažbe dreva. Pribudli k nemu medvede, schádzajúce k obydliam. Zjavenie medveďov sprevádza laický strach a lovecká túžba.

.napokon, jeden medveď nás vystrašil aj minulý týždeň. V priestore medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom prepadol a poranil pracovníka Tatranských lanových dráh a je preto celkom pochopiteľné, že sa už začalo hovoriť o odlove tohto jedinca.

.strieľať?
Koľko medveďov sa v liptovských či tatranských lesoch pohybuje, však presne nevie nikto. Znepokojení kritici šelmy hovoria o premnožení. Iní tvrdia, že medveďov je síce veľa, ale nie sú hrozbou, len sa prispôsobujú prostrediu a podmienkam, do ktorých ich človek zatlačil. Príbehov o tom, ako sa ľudia stretli s medveďmi v intravilánoch liptovských a tatranských obcí a miest je neúrekom. Medvede sa potulujú okolo dedín, hľadajú potravu v kontajneroch na okrajoch sídlisk a obytných zón, niekde rozbijú včelie úle, strhnú konáre ovocných stromov. Alebo sa usalašia v kukuričných poliach. „Sú premnožené! Nedávno sme zastrelili jedného na sídlisku Podbreziny, a už tam chodí druhý! To je jasný dôkaz o premnožení, pomôže len strieľať, strieľať a strieľať!“ brojí liptovskomikulášsky primátor a predseda Združenia miest a obcí Liptova (ZMOL) Ján Blcháč. Dodáva, že samosprávy sú v zmysle zákona povinné starať sa o bezpečnosť obyvateľov. „Veď komu by sa páčilo, keby sa pomedzi ľudí prechádzal medveď s päťcentimetrovými pazúrmi?“ argumentuje a na otázku o počte medveďov sa odmieta rozprávať: „Nebudem konfrontovaný s nejakými ochranármi.“ Koncom septembra ZMOL vyšlo s iniciatívou obrátiť sa na ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja so žiadosťou, aby sa „medvedia šelma, tak ako v minulosti, stala poľovnou a aby sa selektívnym odstrelom a ochranou udržiaval jej stav na potrebnej úrovni.“ Stalo sa tak po tom, ako bol v polovici augusta na základe žiadosti o výnimku zastrelený 130-kilogramový medveď na záchytnom parkovisku v Demänovskej doline a začiatkom septembra ďalší, 74-kilogramový, ktorý sa podľa Blcháča „s najväčšou pravdepodobnosťou pohyboval po sídlisku Podbreziny“. Predstavitelia ZMOL, Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši a Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesov napokon písomnú výzvu adresovali ministrovi Zsoltovi Simonovi 8. októbra. Navrhujú mu prehodnotenie početného stavu medveďa hnedého v Liptove, Vysokých aj Nízkych Tatrách a medveďa zaradiť medzi poľovnú zver, respektíve vymedziť čas jeho lovu v okresoch Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Kežmarok a Poprad v termíne od 1. júla do 31. októbra. Zároveň odporúčajú, aby medveďov sčítali poľovnícke združenia a vlastníci lesov v jarnom období. „Rád si list prečítam a budem sa venovať tomu, aké sú tam odôvodnenia,“ reagoval na avizovaný list minister Simon pre denník SME, upozorniac, že pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia je potrebné medvede najskôr spočítať. Jeho štátny tajomník a budúci minister životného prostredia József Nagy hovorí, že „akurát prebieha štatistické zisťovanie medveďov na Slovensku“, ale kedy bude ukončené a s akým výsledkom, nevedno. Tvrdenia, že medvede sú premnožené, dokým presne nevieme, koľko ich na Slovensku žije, a hlavne koľko by ich malo byť – aj vzhľadom na to, že medveď hnedý je chránený druh a jeho ochrana je v kontexte európskej legislatívy – sú teda len dohady (možno boli v danej lokalite len tri medvede, z nich jeden je už odstrelený.)

.riešiť príčiny
Ochranár Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia Vlk hovorí o európskych záväzných smerniciach o ochrane habitátov a vtákov, ktoré boli implementované do slovenskej legislatívy a vzťahujú sa i na ochranu medveďa hnedého: „Medveď je európsky chránený druh a zákon určuje pravidlá jeho ochrany aj podmienky lovu v zdôvodnených prípadoch, hlavne keď je ohrozené zdravie či život človeka. Uloviť medveďa však možno len vtedy, ak niet inej alternatívy, ako konfliktu zvieraťa s človekom zabrániť. Medvede chodia do obývaných oblastí horských obcí a miest a ich okolí za potravou, preto treba najskôr spraviť všetko pre to ,,aby tam tú potravu nenachádzali. Potom tam chodiť nebudú. Nie je možné loviť ich len preto, lebo sa domnievame, že ich je veľa.“ Odstrel podľa Baláža riešením nie je, pretože tam, kde medveď hľadá a nachádza potravu, sa bude vracať. Keď ho zastrelíme, na jeho miesto príde iný – čo potvrdzujú slová Blcháča o novom medveďovi na sídlisku Podbreziny, najväčšom v Liptovskom Mikuláši. Neefektívnosť odstrelov Baláž ilustruje príkladom z Tatranskej Lomnice, kde pred dvoma či tromi rokmi chodil medveď vyberať kontajnery. Keď ich nahradili nádobami so špeciálnou konštrukciou, medveď, na ktorého odchyt bola udelená výnimka, prestal medzi obydlia chodiť a museli ho vnadiť na potravu, aby ho mohli odchytiť. Podobne medvede nevymizli ani z obývaných častí obce Demänovská Dolina, kde bol pred dvadsiatimi rokmi povolený ich odstrel. Za potravou v kontajneroch sa vrátili. Nehovoriac o tom, že boli prípady zámerného lákania medveďov na zvyšky z kuchýň demänovských hotelov, ktoré si takto robili reklamu pre turistov. Tí priamo z jedálne istého hotela mohli fotografovať a filmovať šelmu na hotelovej terase. V prípade sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláši je skôr ako s medveďmi kritickejšia situácia s vysýpaním kontajnerov na komunálny odpad. Sú takmer stále preplnené, otvorené, také ostávajú na noc, keď medvede prichádzajú. Zorganizovať vysýpanie kontajnerov tak, aby v noci boli prázdne a navyše ich aj pravidelne dezinfikovať účinnou látkou, ktorá pachom odpudí medveďa (údajne cítiaceho potravu zo vzdialenosti až päť kilometrov), je asi zložitejšie ako iniciovať písanie listov ministrovi. „Nemáme problém nakúpiť špeciálne kontajnery do mestských lokalít na sídlisku Celiny, na Maši alebo v Dovalove, navštevovaných medveďom, sme tomu náklonní aj napriek ťažkej finančnej situácii,“ povedal pre .týždeň Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku a člen ZMOL, ktorý sa s ochranármi na tému medvede rozprával a ich pripomienky akceptoval: „Tlmočil som to predsedovi Blcháčovi, ale ako on informácie spracuje, je na len na ňom.“ Podľa Baláža nie je vhodné ani to, aby poľovníci prikrmovali medvede na vnadidlách kukuricou či odpadom z potravinárskej výroby, ako je to časté v okolí Liptovskej Porúbky, Liptovského Jána: „Tvárime sa, že tu medvede nechceme, ale súčasne ich k sebe lákame."

.pýcha v poľovnom revíri
Predseda Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši Imrich Hronček s mnohými argumentmi ochranárov ako s oprávnenými súhlasí. Možno aj preto, lebo združenie Vlk v ostatných rokoch vyhralo s rezortným ministerstvom vyše päťdesiat súdnych sporov, týkajúcich sa povolení na odstrel medveďov. Vyhralo ich preto, lebo neboli splnené iné alternatívy, zabraňujúce prípadnému vzniku konfliktnej situácie medzi človekom a medveďom. Hronček so 40-ročnou poľovníckou praxou zdôrazňuje, že na Slovensku sa vyše dvadsať rokov poľuje takmer výhradne na približne stokilogramových medveďov, teda na troj- či štvorročné mláďatá. „Medveď dospieva ako päť-šesťročný, preto navrhujeme, aby sa regulovaný odstrel v určitých obdobiach striedavo týkal dospelých jedincov, samcov, samíc a mláďat. Regulácia odstrelu by bola sezónnou záležitosťou, podobne ako v prípade vlkov. Nemáme obavy, že by regulovaný odstrel zlikvidoval medvede, pretože tie sú súčasne pýchou poľovného revíru a poľovníka. Čo by to potom bolo za poľovníka, keby nemal v revíri medveďa?“ pýta sa Hronček. Regulovaný striedavý odstrel, navyše nie celoslovenský, ale len v určitých oblastiach, by podľa Hrončeka populácii medveďov prospel. Poľovník a ochranár sa zhodujú v pomenovaní príčin, pre ktoré medvede častejšie schádzajú k ľudským obydliam. Plachého živočícha, ktorého prirodzené teritórium má dvetisíc až stotisíc hektárov a ktorý dokáže za potravou prejsť desiatky kilometrov, v jeho prirodzenom prostredí neruší len intenzita lesných prác, hluk motorových píl, harvestorov a traktorov, ľudská prítomnosť, ale aj sezónny pohyb turistov, hlavne hubárov, zberačov lesných plodín, turistov, cykloturistov. Paradoxné je, že v tejto situácii nie je poľovníkom dovolené medvede prikrmovať (tak ako diviaky či srnčiu zver), aj keď medvede často konzumujú i potravu, ktorú poľovníci vyvezú do lesov napríklad pre diviaky. Ak teda dôjde ku kladnému stanovisku ministerstva k regulovaným odstrelom medveďa, ale súčasne samosprávy, poľnohospodári, včelári a chovatelia úžitkových zvierat nepodniknú účinné kroky, aby sa medvede nedostali k potrave blízko obytných častí miest a obcí, potenciál konfliktných stretov človeka so šelmou sa len odstrelom nezníži. Každý inteligentný tvor, medveďa nevynímajúc, s tým musí súhlasiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite