Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Baník San José

.daniel Bútora .časopis

Miest, ktoré majú vo svojom názve San José, sú v Latinskej Amerike desiatky. To čilské túto jeseň zatienilo všetky, od kalifornského v Sillicon Valley až po kostarické hlavné mesto. Záchrana tridsiatich troch čilských baníkov bola technologickým, ale aj politickým úspechom, čilským, ale aj medzinárodným.

Rozhodujúce pre úspech bolo, že Čiľania prijali pomoc od všetkých, ktorí ju vedeli poskytnúť – od Američanov, Kórejčanov, Nemcov. Pomoc poskytovali aj vlády a vládne agentúry (napríklad americká NASA), no oveľa viac súkromné firmy s technológiami, ktoré Čiľania nemali – vrátane zariadenia na vykopanie novej šachty. K tomu pridajme nebývalú otvorenosť. Kamery boli spustené do bane, takže so zavalenými baníkmi začala prebiehať denná komunikácia. Čile tak bolo vystavené nebývalej miere kontroly a riziku odhalenia chýb. Mnohé štáty majú sklon také veci utajovať, aby nevyšlo najavo, čo všetko malo byť pred haváriou urobené inak a bolo možno zanedbané. Čiľania nad to nadradili cieľ zachrániť baníkov – a riskovali nielen odhalenia chýb pri zavalení, ale aj pri záchranných prácach. 
Z tejto záchrannej akcie sa však nepochybne stane učebnicový príklad líderstva – minister baníctva bol na mieste takmer celý čas od zavalenia baníkov až po ich vyslobodenie, a predák zavalených baníkov išiel ako kapitán z lode na povrch posledný. Z akcie sa stane aj učebnicový príklad komunikácie v krízových podmienkach, keď zavalení baníci dostávali rady psychológov a lekárov, ktoré im umožnili prežiť v obrovskom vypätí po zemou takmer 10 týždňov.
Všetky tieto čiastkové čilské úspechy, spojené v záchrane baníkov, poukazujú na zmenu, ktorou táto latinskoamerická krajina za posledné desaťročia prešla. Po trojročnej marxistickej vláde Salvatora Allendeho a následných takmer troch desaťročiach vlády jeho nasledovníka, generála Pinocheta, nemalo Čile dobrú povesť: Allende zavádzal marxistické reformy a stihol rozvrátiť ekonomiku, Pinochet síce ekonomiku s pomocou amerických liberálnych poradcov postavil na nohy a krajinu na konci premenil na demokraciu, k moci sa však dostal násilím a jeho vláda mala na svedomí niekoľko tisícov mŕtvych. Po dvadsiatich rokoch je však Čile najslobodnejšou krajinou Latinskej Ameriky, a záchranné práce to iba potvrdili.
Najdôležitejší z celého príbehu je však ľudský moment. S pomocou ohromného úsilia, vôle a dobrej organizácie sa podarilo na povrch vytiahnuť ľudí, inak odsúdených na smrť. Takéto dobré správy, nabité emóciami a napätím, nedostávame často. Čile si ich práve naplno užíva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite