Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sulíkov svet

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma

Strana Richarda Sulíka sa stala šťukou volieb. Nebyť SaS, vláda Ivety Radičovej by nikdy nevznikla. Sulíkovi kandidáti však nepriniesli do politiky iba energiu a nové nápady, ale aj iný svet.

Alebo presnejšie, celkom iný svet. Ivetu Radičovú z toho občas bolí hlava a Béla Bugár nad Sulíkovými prejavmi v parlamente len neveriacky točí hlavou. Asi najväčšie potešenie robí Sulík opozícii. Robert Fico sa priamemu televíznemu súboju so Sulíkom síce radšej vyhýba, ale inak na neho s chuťou útočí. A zo Sulíka robí nielen terč, ale aj symbol súčasnej vlády. Reaguje aj verejná mienka. Podľa septembrového výskumu agentúry Focus klesla podpora verejnosti pre SaS v porovnaní s výsledkom volieb asi o tretinu. Napokon, dôvodov je viac ako dosť. Zatiaľ čo prvý mesiac mediálne asi najviac patril Richardovi Sulíkovi, druhý mesiac Obyčajným ľuďom Igora Matoviča, za posledný mesiac verejnosť postupne spoznala ministrov Mihála a Krajcera či štátneho tajomníka Chrena. V zásade možno povedať, že nech už hovoria o čomkoľvek, strhne sa z toho prestrelka a mnohým pravičiarom ostáva pokazená chuť. Jediný, komu to zatiaľ neprekáža, je Richard Sulík. 
.ako volí Brezno 
Brezno je malé, asi 20-tisícové slovenské mesto na Horehroní. Možno to bude znieť prekvapivo, ale ak chcete rozumieť Sulíkovmu svetu, musíte porozumieť Breznu. Práve zo stredného Slovenska totiž pochádza významná časť voličov, ktorí zmenili v júnových voľbách mocenskú rovnováhu a „vyhrali“ pravici voľby. Ak dáme bokom Bratislavu a Košice, tak na volebnej mape, ktorá zobrazí, kde ľudia nadštandardne volili SaS, existujú dve súvislé územia. Prvým je juhozápadný roh krajiny, to znamená najmä Záhorie a myjavské kopanice. Úspech SaS tu súčasne sprevádzal pomerne výrazný pokles SDKÚ. Existuje však aj druhá oblasť, od Prievidze a Žiliny na západ, až po Poprad a Brezno. S výnimkou „katolíckeho“ Ružomberka spolu 12 okresov horného Považia, hornej Nitry, Turca, Oravy, Liptova a Horehronia. SaS tu všade získala viac ako 13 percent (vo voľbách získala spolu 12,14 percenta), v Banskej Bystrici dokonca takmer 20 percent a vo viacerých mestečkách sa SaS stala po Smere druhou najsilnejšou stranou. Dobrým príkladom je práve Brezno. SaS tu získala 14,4 percenta a porazila tak SDKÚ aj KDH. Ešte dôležitejšie však je, že kým vo voľbách 2006 získala Ficova aliancia Smer-SNS-HZDS takmer 64 percent (a keby sme prirátali aj hlasy KSS, tak vyše 70 percent), v júni tohto roku to bolo už „iba“ 52 percent (spolu s KSS 54 percent). Naopak, pravica, ktorá v roku 2006 získala spolu niečo vyše 20 percent (ak by sme rátali aj prepadnuté hlasy Slobodného fóra a ANO, tak 25 percent), v júni tohto roku už SDKÚ-KDH a SaS získali 34 percent. Zhrnuté a podčiarknuté, pravica išla o „sulíkovských“ 14 percent hore a postkomunisti dole. Čo sa vlastne v Brezne stalo?
.sme ako on
Mária Majerčíková je neskorá tridsiatnička, sympatická podnikateľka a okresná reprezentantka SaS. Spolu s manželom býva v okrajovej časti Brezna, v rozľahlej poschodovej novostavbe s parkoviskom. Na prízemí sa nachádza zasadačka a útulné kancelárske priestory, na poschodí súkromie rodinného domu. Čo sa v Brezne stalo, že tento postkomunistický kút začal voliť viac „doprava“?  „Neviem, asi sme tu toho už mali dosť,“ začína pomaly odkrývať situáciu. „Viete, SDKÚ a KDH tu zaspali, dlhodobo nič nerobia. Keď som prišla za miestnym šéfom SDKÚ, že chcem podporiť Ivetu Radičovú za prezidentku, tak sa na mňa pozeral tak vyľakane, akoby som chcela niečo nepochopiteľné.“ Kedysi dominantne evanjelické, dnes už viac katolícke, ale najmä sekulárne Horehronie volilo tradične postkomunistické strany, na začiatku najmä HZDS, neskôr Smer. Pravicové strany tu podľa miestnych ani nerobili kampaň. Ľudia automaticky vedeli, koho voliť. Lenže to sa zmenilo. Majerčíková, ktorá podniká ako finančná poradkyňa a má okolo 200 klientov, chcela najskôr vstúpiť do SDKÚ, nebol však o ňu záujem, na internete čítala o volebných témach SaS, až napokon spolu s asi 20 miestnymi podnikateľmi vytvorili miestnu SaS-ku. Témy mali predovšetkým miestne. Nefungujúcu samosprávu, zadlžené mesto, žiadne investície, dlhý rad korupčných a klientelistických káuz miestnej koalície Smer-SNS a problém s Rómami. „Pri osade Hlavina I. mala vzniknúť osada číslo II. a neskôr aj III. Primátor Demján (Smer) nás presviedčal, že v osade sa vytvorí sociálny podnik, muži sa budú učiť kováčskemu remeslu, ženy šiť a deti budú chodiť do školy.“ Keďže Majerčíková býva blízko osady, vzbúrila sa, urobila petíciu a spolu s 800 nespokojnými ľuďmi primátorovi plány prekazili. K téme iba skromne poznamenáva, ako si na internete naštudovala články o tom, ako koncentrácia Rómov vytvára nové problémy. 
Téma Rómov pomohla Sulíkovým straníkom aj podľa Mariána Pavúka, ktorý v meste dlhé roky vedie hudobný klub Bombura. „Otvorene o tom začali hovoriť, aktivizovali sa, bolo jasné, že to považujú za problém, nebáli sa hovoriť o zlom spolužití či hygiene. Smer, SDKÚ aj KDH nehovorili nič. Keď sa na ulici spýtate, kto je miestnym šéfom KDH alebo SDKÚ, ľudia nevedia. Doteraz poznali iba Smer alebo SNS. Teraz poznajú aj SaS, “ hovorí nám cez obed v inak príjemnom klube pri káve. Za úspechom SaS podľa jeho skúseností stáli najviac mladí ľudia. Väčšina z nich pracuje v Anglicku alebo Bratislave a mnohí z nich majú podmienky za malé množstvo marihuany. Celoslovensky však ide o okrajové voličské skupiny. Podľa Martina Slosiarika z Focusu „v preferenciách by sme mohli hovoriť o desatinkách“. Sú však dobrou ukážkou, ako získala nová Sulíkova strana prekvapivo rýchle spoločenské zázemie.
.naši ľudia
SaS je na Slovensku najmladšia strana. Vyše 60 percent jej voličov je mladších ako 34 rokov a iba 10 percent má viac ako 55. A zatiaľ čo v priemere používa internet niekoľkokrát za týždeň 49 percent Slovákov, medzi voličmi SaS je to až 85 percent. Sulíkova strana dokázala cez internet „nabaliť“ nerozhodnutých mladých ľudí, často deň-dva pred voľbami, alebo aj v deň volieb. Ani to však nevysvetľuje všetko. Pre úspech SaS sa pravdepodobne stalo kľúčovým dvojstupňové riadenie a v podnikaní osvedčená decentralizácia. Tak ako v Brezne, aj ďalších mestách vznikli malé komunity s rovnakou „chémiou“, ktoré vedeli dôveryhodne osloviť svojich klientov, zamestnancov či známych. Finanční poradcovia či účtovníci a účtovníčky fungovali ako distribútori kozmetiky, poznali stovky ľudí a vedeli sa im prihovoriť. Tak sa Sulík, ktorý inak neoplýva výnimočnou politickou charizmou, dostal až na Horehronie či Oravu. 
Internet fungoval aj v Brezne. Miestni aktivisti založili občianske združenie Naše Brezno, pravidelne tu komentujú zlyhania červeného primátora a pozývajú k voľbám. Dnes má táto facebooková komunita vyše 2 000 fanúšikov. A za sebou dokonca aj prvý pochod, čo podľa miestnych Brezno ešte nikdy nezažilo. Výsledkom je, že v Brezne dnes vládne „malá revolučná nálada“ a SaS si v koalícii s SDKÚ verí, že získa post primátora. „Urobíme preto všetko, a ak sa to nepodarí teraz, tak o štyri roky,“  usmieva sa Mária Majerčíková.
.ide o životný štýl
Čo si vlastne ľudia v regiónoch myslia o kauzách svojich politikov v Bratislave? „Jasné, že ľudia repcú. Sľubovali sme im, že zavedieme odvodový bonus a oni budú mať v peňaženke viac peňazí a namiesto toho dnes zvyšujeme DPH, čo sa im nepáči,“ vysvetľuje Majerčíková. Vie to však obhájiť, a tak ako Richard Sulík v televíznom štúdiu, aj ona okamžite hovorí o Smere a dlhoch, čo po Ficovi zostali. „Sulík je v tom ako ja, čo si myslí, to aj povie. Dôsledky zvažuje možno až neskôr, možno je to neskúsené, ale mne je takéto neformálne a neškrobené správanie sympatické,“ dodáva. Nazývať voličov SaS prívlastkom liberáli mimo Bratislavy naozaj nejde. Potvrdzuje to aj volebná mapa, bašty SaS sa nekryjú s baštami kedysi liberálnej ANO a už vôbec nemožno hovoriť o ideologických témach, ako je vzťah k trhu a podobne.  Liberalizmus SaS oveľa viac charakterizuje životný štýl, ktorý reprezentuje nielen Richrad Sulík, ale aj taký Daniel Krajcer. Ten kedysi sympatizoval so SNS, neskôr volil SDK, ticho podporoval Pavla Ruska a dnes riadi rezort kultúry. Môže sa potom niekto čudovať jeho názoru na jazykový zákon? Alebo Sulíkovmu rozhodnutiu „chrániť“ miesto Svätopluka na Hrade? Podľa Martina Slosiarika z Focusu možno okrem životného štýlu hovoriť aj o anti-establišmentovom postoji, mladíckej revolte a nezáujme o náboženstvo. Iba jedno percento voličov SaS sa označilo za hlbokoveriacich, a to je číslo menšie ako odchýlka, s ktorou agentúry pracujú. Vydržia však voliči podporovať takúto stranu aj naďalej? A ak budú preferencie SaS ďalej klesať, čo to urobí so stranou? Bude sa snažiť vrátiť k svojej predvolebnej hre a útokmi na Dzurindu oslovovať voličov SDKÚ alebo sa pokúsi udržať si Horehronie a namiesto o odvodoch bude viac hovoriť o Rómoch? Ťažko povedať, ale v Brezne o pesimizme hovoriť nemožno. „My sme ako Kórea. Nedávno tu partizáni odovzdávali cenu Milana Rastislava Štefánika miestnemu komunistovi,“ hovorí miestny volič SaS a nesúhlasne krúti hlavou. Svätopluk na Hrade je oproti tomu nič. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite