Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Duch, srdce, technika, telo

.časopis .fenomén

Neobyčajne láskavý tichý drobný muž so smieškom v očiach hovorí, že čím je človek starší, tým jemnejšie má cvičiť svoje karate.

Neobyčajne láskavý tichý drobný muž so smieškom v očiach hovorí, že čím je človek starší, tým jemnejšie má cvičiť svoje karate.
Je technickým riaditeľom Medzinárodnej federácie okinawského Godžu rju karate a kobudo, má 66 rokov a iní majstri karate na Okinawe nám o ňom povedali, že ho pre jeho úžasnú techniku a vedomosti považujú za čosi ako národný poklad. Majster Seitoku Matajoši, 10. dan karate a 9. dan kobudo.

.väčšina ľudí na svete vníma karate ako šport. Pre Okinawčanov to však nikdy nebola športová súťažná disciplína. Čo je vlastne okinawské karate?
Okinawské karate nie je šport, je to budo – bojové umenie.

.základy vášho štýlu karate Godžu rju kedysi priniesol majster Higašiona z Číny. Je tento štýl totožný s niečím, čo sa ešte cvičí aj v dnešnej Číne?
Na to sa mi odpovedá naozaj ťažko. Počul som, že v Číne ešte niečo analogické existuje. Bolo by však potrebné ísť na tie miesta, hľadať a presvedčiť sa na vlastné oči.

.zrejme sa nedá vrátiť do minulosti a vidieť presne, čo sa tam cvičilo...
Áno, a aj Godžu rju má vlastne dve línie. Jedna z tých línií – dakanken – je tá, ktorú robili v Číne mnísi. Tú druhú líniu – curuken – založila žena, Fang Žinjang alebo Ho Ši Ko po japonsky, na základe toho, čo sa naučila od svojho otca, ktorý sa učil od mníchov. Jej žiakom bol Ru Ru Ko, ktorý bol potom učiteľom majstra Higašionu.

.organickou súčasťou karate ako sa cvičí na Okinawe, je aj kobudo, cvičenie so špecifickými zbraňami. Pochádza kobudo z rovnakého zdroja ako karate?
Aj kobudo prišlo z Číny, a platí to najmä na školu Rjuei rju, ktorú aj my cvičíme. Niektoré zbrane, ako palica bo, kama (kosák) či ekku (veslo), sú priamo použitými nástrojmi zo života Okinawčanov. Nunčaku boli napríklad cepy roľníkov. Iné zbrane, ako sai a timbe, sú dovezené z Číny.

.robia na Okinawe všetci, ktorí cvičia karate, zároveň aj kobudo? A dá sa robiť iba kobudo bez karate?
Asi polovica ľudí cvičí karate aj kobudo. Tá druhá polovica sa potom skladá z tých, ktorí robia buď iba karate, alebo iba kobudo. Kobudo sa dá robiť aj bez karate, ale je omnoho lepšie, keď sa začína cez karate, lebo potom sa to učí omnoho rýchlejšie.


.sensei, vy ste sa narodili počas vojny. Zrejme bol život vtedy a najmä po vojne na Okinawe veľmi ťažký...
Veľmi ťažký, ťažko sa zháňalo aj jedlo. Pamätám si, že keď som bol malý, štyri- či päťročný chlapec, dávala nám prídely jedla americká armáda, ale bolo ho málo.

.ako dlho trval v povojnových rokoch ten nedostatok?
Okinawa bola na záver vojny úplne zničená a začínala vo všetkom prakticky z ničoho, od nuly. Pamätám si, že to trvalo asi do obdobia, keď som začal chodiť na strednú školu, potom to už bolo lepšie.

.koľkoroční ste začínali vo vašej generácii cvičiť karate?
Ja som začal najprv s kobudo, až potom s karate. Kobudo som začal cvičiť asi ako desaťročný a mojím prvým učiteľom bol môj otec. Asi o rok neskôr som začal cvičiť aj karate, ale naozaj naplno až od prvého ročníka strednej školy.

.dnes má na Okinawe človek pocit, že mladých ľudí viac zaujímajú športy ako bejzbal či futbal, než tradičné okinawské bojové umenia...
Áno, futbal i bejzbal sú u mladých veľmi populárne.

.cvičila väčšina mladých za čias generácie vášho otca bojové umenia, alebo to bola už aj vtedy vec len pre hŕstku ľudí?
Mne sa zdá, že teraz cvičí karate dokonca viac ľudí než vtedy a má to zrejme dve príčiny. Prvá je, že teraz žije na Okinawe predsa len viac ľudí, a tá druhá príčina je, že sa terajšie tréningy príliš nepodobajú tým starým. Keby sa dnes robili také tréningy ako v minulosti, tak by jednoducho mladí ľudia prestali chodiť do dodžo (telocvičňa, kde sa cvičí karate). Keď sme kedysi cvičili kata Sančin, učitelia nás udierali spredu i zozadu, aby sme sa naučili stáť pevne. Keby to robili dnes, mladí by tam väčšinou prestali chodiť.

.dá sa vôbec naučiť dobré karate dnešnými „mäkkými“ metódami?
Aj dnes sú ľudia, ktorí majú radi a znesú aj tvrdší tréning, hoci ich nie je veľa. Aj na Okinawe sa dnes robí zároveň klasické i športové karate a je dôležité, aby boli aj ľudia, ktorí trénujú tvrdo bojové umenie, aby to mohli potom odovzdať mladším a svojim žiakom. Lebo ak sa stratí tvrdý tréning, stratí sa aj to pôvodné tradičné karate.

.na Okinawe človek stretáva takmer bez výnimky veľmi priateľských a pokojných ľudí. Zároveň je Okinawa rodiskom jedného z najtvrdších a najúčinnejších bojových umení. Ako to ide dokopy?
Sú asi dve príčiny. Jednou z nich je, že už asi pred 450 rokmi tam platil zákon, ktorý zakazoval akékoľvek zbrane. Ľudia mali teda iba holé ruky a vtedy už zrejme začali vznikať zárodky budúceho karate. Druhým impulzom bolo zrejme ovládnutie Okinawy japonskými samurajmi klanu Sacuma, ktorý zákaz zbraní ešte pritvrdili. Obyvatelia Rju kju boli a sú absolútne mierumilovnými ľuďmi, ale potrebovali sa brániť.

.na kultúrnej slávnosti v Šuri (časť hlavného mesta Okinawy Naha) sme videli fascinujúce okinawské ľudové tance, ktoré v mnohom pripomínajú karate.
Naše ľudové tance majú v sebe naozaj niektoré prvky karate, napríklad postoje alebo spôsob, akým sa tanečník otáča, sú veľmi podobné. A pri väčšine tých tancov sa telo pohybuje v jednej rovine – ako v karate. Aj pohyby rúk napríklad pripomínajú karate kata Tenšo. Nežil som vtedy, tak si nemôžem pamätať ako to vzniklo, ale zrejme tance tvorili ľudia, ktorí robili aj karate. A platí to aj naopak, zľahka robené pohyby v okinawských tancoch sú veľmi dobrou prípravou na karate.

.videli sme skupinky žiakov i dospelých, ktorí sa venujú nácviku ľudových tancov systematicky. Sú to tí, ktorí robia aj karate?
Často. Aj ja mám vo svojom dodžo žiaka, ktorý je učiteľom ľudových tancov a zároveň má u mňa 5. dan z karate. A učitelia karate sú často zároveň žiakmi učiteľov tancov.

.existujú špecificky mužské a špecificky ženské tance?
Ano, sú čisto mužské i čisto ženské okinawské tance, ale sú i tance pre páry a tance, ktoré tancuje celá skupinka ľudí. A existuje v rámci ľudových tradícií aj tanec, ktorý tancuje veľké množstvo ľudí naraz.

.vráťme sa ešte ku karate. Dnes je život pokojnejší a bezpečnejší ako kedysi. Ale koncom 19. storočia, za čias majstra Higašionu, si museli karatisti asi častejšie vyskúšať, či ich karate „funguje“...
Kedysi existovalo dokonca čosi ako súboje, kde si bojovníci overovali svoju silu a techniku. Bolo to „na druhej strane zákona“ a tak mávali zahalené tváre. Ale, pokiaľ viem, toto veľkí učitelia v našej priamej línii – ako Higašiona, Mijagi a Higa – nerobili. Veľkí majstri rôznych škôl, napríklad Godžu rju a Šorin rju niekedy spolu aj trénovali, lebo sa chceli jeden od druhého učiť.

.u nás nie je vôbec bežné, aby ľudia vo vašom veku systematicky cvičili niečo, s čím začali ešte v ranej mladosti. Je to na Okinawe tak, že sa karate cvičí celý život?
Musíš to robiť po celý život! V našej škole karate máme techniku „go“, čo znamená tvrdosť, a „džu“, čo znamená mäkkosť, jemnosť. Cvičí sa celý život, a keď sa človek dostane do určitého veku a na určitú vyššiu úroveň, tak namiesto sily go používa najmä jemnú, mäkkú techniku džu. Mladí sa sústreďujú viac na silu, ale keď je človek starší, skúsenejší, mal by používať na 70 percent mäkkú techniku a viac sa sústrediť na techniku dýchania. Prispôsobovať techniku tela dýchaniu.

.japonské bojové umenia, najmä lukostreľba kjudo a šerm ken džucu, čerpajú zo zen-budhizmu. Ako je to s karate?
Aj karate je karate-do. „Do“ znamená cestu, a tá cesta má byť priama a poctivá. A znamená to, že každý sa má snažiť tou cestou ísť, ale tú poctivosť má aplikovať aj v živote. Základom Godžu rju karate je cvičenie Sančin (kata, v ktorej sa cvičí najmä dýchanie), ktoré v športovom karate nie je. V karate ide o tri veci – techniku, srdce a telo, tie sa musia stať jedným. Pod srdcom myslím ducha, myseľ po (japonsky kokoro). To je podstata karate.

Nihei debiru sensei (po okinawsky „ďakujeme sensei“).
.františek Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite