Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro.

Teraz viem, že som sa mýlil a že je to, skrátka, tu. Ide o problémy s prostatou, Emil. Nie aby si to niekde vytrúbil, viem, že si diskrétny človek, nie ako tá slečna, čo som raz pozval na večeru a ona mi zrazu povedala „a teraz mi povedzte niečo o sebe, mne pokojne môžete povedať všetko, ja som indiskrétna“. No, aj ona bola možno diskrétna, len sa nevedela orientovať v cudzích slovách. Ty, Emil, však musíš mlčať, naliehavo ťa o to žiadam, nikto okrem teba ešte netuší o mojom zlyhaní a dúfam, že sa to nikto ani nedozvie. Nechcel by som sa ocitnúť v situácii Prokeša, ktorý sa díval v spoločenskej miestnosti na televíziu a keď odišiel, Marčeková, ktorá tam sedela s ním, začala kričať na celý starobinec: „Prokeš sa pred televízorom došťal!“ Teraz nejde o to, Emil, aký program práve sledoval, možno nejaký zábavný a začal sa nekontrolovane rehotať, ide to, že to všetci vedia a Prokeš sa nemôže ukázať nielen v spoločenskej miestnosti, ale nikde. Sedí vo svojej izbe, kde nemá televízor, lebo je žgrloš. Neviem, čo ušetril a ak aj niečo, načo sú mu tie peniaze. Spomínam si pri tejto príležitosti na Syneka, to bol jeden chlapík, bol som s ním na vojne v Kroměříži a ten si každý deň písal výdavky. Raz, keď si odskočil a notes nechal na posteli, nazrel som mu tam. Bolo tam napísané: „úterý: dršťková polévka 3.20 Kčs, rohlík 30 hal., minerálka 80 hal. (nemuselo být!)“ Tomu vravím šetrenie. Včera som si v novinách prečítal, že vláda musí šetriť. Hádaj na kom? Samozrejme na nás, dôchodcoch. Tí teda ušetria! To je ako keby si nejaká stodvadsaťkilová baba dala záväzok že zhodí a ostrihala by si nechty.  Ale k veci s tou prostatou. Mne sa nič také ako Prokešovi neprihodilo, ani pred televízorom, ani inde. Vždy dobehnem, aj keď niekedy na poslednú chvíľu, takže si naozaj jediný, kto o tom vie. Ale minule už išlo o sekundy a čo bolo najhoršie, stalo sa mi to vo výťahu. Dopadlo to, našťastie, dobre, ale už by som to nechcel zažiť znova. Takže neviem. K lekárovi nepôjdem ani za svet, poznáš ma. Počul som, že chlapi, čo s tým majú problémy, nosia plienky. Tak to je teda, podľa mňa, absolútne ponižujúce. Ale ešte ponižujúcejšie je došťať sa na verejnosti. To by som neprežil. A povedzme si to úprimne, Emil, ani si to nezaslúžim. Predsa len som pre túto spoločnosť niečo vykonal, aj keď bolo jako bolo a všeličo sa zomlelo a prehrmelo, ale vždy som si zachoval, dá sa povedať, hoci s istými výhradami, čistý štít. Som zvedavý, jak je na tom s prostatou taký Vasiľ, vieš koho myslím. Ten nech nosí plienky. Maj sa, Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite