Recepčná hotela z bieloruskej strany hraníc s Poľskom vzhliadne od pasu Igora Čubajsa a nezdrží sa: „S tým priezviskom sa vám asi žije ťažko.“ Igor je bratom Anatolija Čubajsa, autora privatizácie spred 15 rokov, ktorého meno dodnes rezonuje v celom bývalom ZSSR.
Igor Čubajs je dekanom Inštitútu sociálnych vied, riaditeľom Ústavu ruských štúdií. Jeho srdcovou záležitosťou sú prvé nezávislé ruské štúdie, rossijovedenie, nielen russian studies. Pre ne zanechal politiku a venuje sa vede a tvorbe občianskej spoločnosti. V auguste podnikol cestu po Bielorusku, Poľsku, Slovensku a Ukrajine, aby získal obraz o rozdielnosti vývoja v štyroch niekdajších častiach zaniknutého sovietskeho impéria.
.o čo vám v rossijovedenii ide?
Ešte dnes je hlavným problémom, čím nahradiť komunistickú ideológiu. Musíme si zodpovedať otázku: Čí následníci sme? Sovietskeho zväzu, alebo tisícročného Ruska, ktoré mu predchádzalo? Dnešná moc chce byť aj to, aj ono – ale to sa nedá. Nemožno byť dedičom aj jedného, aj druhého a nemožno pokračovať v tom, čím bol Sovietsky zväz. Kladieme si preto otázku, čo je Rusko, na akých základoch stojí?
.chcete formovať novú ideu či ideológiu?
Ide o formovanie idey, ruskej idey o vytvorení hodnotového systému, štátu a spoločnosti s jasnými pravidlami. Najmä aby sa vláde, štátu, politickej moci zabránilo nielen diktovať, ale najmä svojvoľne meniť pravidlá. Toto ľudia chcú – aj napriek tomu, že naši šesťdesiatnici už nemohli povedať deťom, aký bol hodnotový systém pred príchodom komunistickej strany k moci, ako to mohli povedať šesťdesiatnici v slovenských rodinách.
.hovoríte, že Rusi chcú systém a poriadok, ale terajšiu moc v drvivej väčšine schvaľujú...
To asi myslíte vysokú popularitu prezidenta Putina. Tá je reálna, ale vyplýva z dlhotrvajúcich pomerov – vo verejnosti je zakorenená nedôvera k štátnej a vládnej štruktúre, každý vám povie, že je neefektívna. Armáda je neefektívna, panuje v nej šikanovanie, kto má peniaze, vykupuje synov, aby nemuseli narukovať, rukuje chudoba. Polícia je skorumpovaná, štátna štruktúra je skorumpovaná, úplatkárstvo rastie a kvalifikované odhady hovoria, že v sivej ekonomike sa pohybuje zhruba toľko kapitálu, koľko má k dispozícii štátny rozpočet.
.vo verejnosti však vidno väčšiu spokojnosť ako predtým...
Áno, ľudia sa majú o niečo lepšie, najmä ak porovnávajú dnešok s nedostatkom a chaosom za posledného sovietskeho prezidenta Gorbačova a s pádom rubľa, ktorý ich pripravil o úspory za prvého ruského prezidenta Jeľcina. Ale všetci vedia, že to stojí na terajších vysokých cenách ropy, že to nie je to rozvoj.
.v decembri sú parlamentné voľby – čo môžu zmeniť?
Voľby v Rusku sú neefektívny systém, nové zmeny vo volebnom zákone to len upevnili, napríklad zrušením dolnej hranice účasti. V parlamente budú tie isté strany, možno aj tí istí ľudia: terajšie vládne Zjednotené Rusko, ktoré má ústavnú väčšinu a vláde či prezidentovi schválilo doteraz každý zákon. Potom tam bude strana Spravodlivé Rusko, vlani narýchlo vytvorená predsedom hornej komory parlamentu Sergejom Mironovom. Ten obhajuje všetky kroky Putina. Potom tam bude Žirinovského LDPR a komunisti Gennadija Zjuganova. V tomto umelom politickom prostredí je, paradoxne, jedinou stranou so skutočným významom tá komunistická. Komunisti sú jedinou stranou, ktorá má skutočnú podporu, skutočných, a nie umelých voličov. Je to jediná reálna politická strana, a nie umelý výtvor politických technológov pre parlament, ktorý nič nerieši, iba schvaľuje. Lenže je to fosília. Od zániku ZSSR neprišla s nijakým novým projektom, riešením, ideou – tobôž už nie s prechodom k sociálnej demokracii. Práve tento priestor, ale najmä volanie ľudí po sociálnej spravodlivosti, využíva projekt Spravodlivé Rusko. No a potom je tu ešte hra s SPS – Stranou pravých síl, čo v ruštine znamená tak naozajstný, ako aj pravicový. Raz jej popustia liace, inokedy ich pritiahnu.
.rozhodujúce je teda podľa vás, kto bude po ôsmich rokoch Putina ruským prezidentom?
V Moskve je známy takzvaný kremeľský insider, politológ Sergej Markov a ten v našej nedávnej mediálnej diskusii na otázku, kto bude nástupcom prezidenta Putina, povedal doslova toto: „Viete, onedlho sa na oslave Putinových narodenín zídu prezidentovi priatelia a tí rozhodnú.“ Povedal to verejne, ako keby to bola nespochybniteľná realita a samozrejmosť. Kto sú tí priatelia, kto tam patrí, to nik nevie.
.keby ste mali predsa len povedať meno, kto by to bol?
Všetky predpovede majú len 14-dňovú záruku. Najpravdepodobnejšie to však môže byť Sergej Ivanov, terajší podpredseda vlády, do ktorého pôsobnosti patrí aj vojensko-priemyselný komplex. Ale princíp úspechu Ruska spočíva v inom ako v týchto politických hrách.
.v čom teda?
Otázkou nie je, kto vyhrá, ale či sa tento systém dá udržať. Nie či tento režim udrží stabilitu, ale či môže vôbec jestvovať. Rusko vlastne prehralo 20. storočie. A dnes, v 21. storočí, stále žijeme v starom systéme, len sa inak volá a používa iný jazyk. Ale ani jediného komunistu nezobrali na zodpovednosť, v Ruskej federácii sa nikto zo sovietskej nomenklatúry nemusel z ničoho zodpovedať. Preto nechcem byť prorokom. Proces môže ísť zlým, ale aj nie zlým smerom. Nemožno vylúčiť, že by sa terajší systém mohol udržať, ak sa udržia vysoké ceny ropy. To by mohlo znamenať udržanie terajšieho systému na roky, možno aj desaťročie.
.teda na ďalšie dve prezidentské obdobia?
Naozaj nechcem byť prorokom, ide len o jednu z možností. Treba vidieť dnešnú realitu – zreteľné je to, že moc sa púšťa len do tých hier, ktoré môže vyhrať. Niet tu politickej diskusie, ani vo verejnosti, ani v médiách. Rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom je v tom, že v Kyjeve nejde o Janukovyča a Tymošenkovú, hlavné je, že tam vznikli rozdielne politické sily, konkurenčné politické prostredie. V Rusku nič také nie je. Nepočuť hlas verejnosti. Mimovládne organizácie pod tlakom prakticky zanikli a to, čo riešili, už nik nerieši. Povedal by som, že tlak v kotle stúpa – dnes sa znižuje len tým, že sa občas vypustí, a to len vďaka peniazom, ktoré má štát z vysokých cien ropy.
.naznačujete, že môže prísť nejaká vzbura, revolúcia?
Nie, revolúcia je pre krajinu vždy najhoršia možnosť. S tým máme skúsenosti – a jedna z nich hovorí, že ju vyhráva najlepšie organizovaná sila. Ak by teda bola, vyhrala by ju dnes FSB, bývalá KGB, lebo je najlepšie organizovanou silou všade, kam sa pozriete.
.jestvuje však opozícia, ktorá demonštruje napriek policajným zákrokom a mieni demonštrovať až do volieb, aj pred ústrednou volebnou komisiou...
Najvýraznejšou postavou protestu je Garri Kasparov. Po jeho boku vystupuje známy radikál, spisovateľ Eduard Limonov. Na poslednom stretnutí organizácie Druhé, iné Rusko sa však od neho odklonili známejší zástancovia ľudských práv. Masu demonštrantov tvoria práve neústupní limonovci, ktorých stranu zakázali. Myslím, že majú malý vplyv. Aj keby nebolo policajných zásahov a umožnili by im demonštrovať, dali by dohromady iba tisíce ľudí, nie masy. Pochopte, v Rusku bol komunizmus 70 rokov, to nebolo nikde inde. Na to netreba zabúdať. Ani vo voľbách, ak by to bolo možné, by toto zoskupenie nezískalo veľa. Okrem odporu voči prezidentovi treba mať aj ekonomický a sociálny program.
.takže žiadna masová podpora opozície?
Masové demonštrácie vyzerajú inak – bol som organizátorom a rečníkom prvých masových demonštrácii ešte v ZSSR. Rečnil som na vyše polmiliónovom zhromaždení na Manéžnom námestí v roku 1990. Dodnes mi znie v ušiach nadšenie más, keď som povedal „Dnes je nás toľko, že môžeme obsadiť nielen Zimný palác, ale aj Ľubjanku – sídlo KGB.“ Bolo to priamo pod Kremľom a večer vystúpil prezident Gorbačov v televízii, varoval pred extrémistami, tvrdil, že sme chceli obsadiť Kremeľ a prevziať moc. Dodnes si ma priatelia doberajú, že som mal povedať priamo, poďme obsadiť Ľubjanku. Dnes taká demonštrácia nie je možná.
.je tu však kedysi potláčaná a dnes rastúca pravoslávna cirkev. Nedávno zverejnila konzervatívnu koncepciu Ruskej myšlienky...
Ruská pravoslávna cirkev je stále lojálna a snaží sa neprekážať moci. Nie je nezávislá od štátu, i keď sú v tom smere snahy. Je otvorenou otázkou, čo sa s takouto cirkvou stane.
.ako hodnotíte Putinove národné projekty v školstve a zdravotníctve alebo projekty určené na riešenie bytovej otázky?
Národné projekty sú príklad toho, ako o niečom hovoriť a neriešiť to. Je to len PR pre podpredsedu vlády Vladimíra Medvedeva. Je to typický prejav zlého plánovania, omyl. Nič v nich nezabráni napríklad vysokej úmrtnosti. Viete, že obyvateľstvo Ruskej federácie vymiera? Pritom niet pohrôm, vojen, epidémií – obyvateľstvo vymiera, lebo život stráca zmysel, ide o samodeštrukciu, samozanikanie. Pomery v Rusku sa totiž nezmenili – skutočným vlastníkom je stále ten, koho kryje moc, alebo kto je priamo pri moci. U nás bola aj privatizácia skôr prichvatizácia – čo si kto uchmatol. Väčšina obyvateľstva ju dodnes považuje za nelegálnu.
.prečo sa podľa vás nedarí prekonať dedičstvo desaťročí komunizmu?
Ruský problém spočíva aj v tom, že niet humanitných vied. U nás je azda 20 či 30 akademikov, ktorí sa seriózne zaoberajú koncepciami pre Rusko, koncepciami stratégie moci, tvorbou ozajstných politických elít, skutočným rozvojom ruskej politiky a ekonomiky čiže budúcnosti. Chýbajú nám aj súvislosti – v ZSSR vznikli nepravdivé, ale dodnes zakorenené mýty o cárskom Rusku. Pritom vtedajší kapitalizmus, teda roky 1890 –1914, bol v ekonomickom rozvoji Ruska najlepší. Práve preto, že nemáme systém porovnávania, sa sovietsky systém stále udržiava. Ešte aj v porovnaní s dobou komunizmu je mnohé horšie. Vtedy som článkom o neprístojnostiach úradov, ktoré uzavreli známy Novodevičij cintorín, vyvolal v Literaturnoj gazete búrku a museli to zmeniť. Dnes môžete písať, koľko chcete, a nič.
.ale vy máte hodinovku v moskovskom rozhlase, jestvuje rádio Echo Moskvy, Novaja gazeta, opoziční novinári založili Novoje vremja, po celom Rusku vysiela americké Rádio Sloboda...
Moja relácia má necelých 400-tisíc poslucháčov, noviny tiež nemajú veľký dosah, len popularita Echa je veľká. Moc to však trpí, lebo vie, že je to ohraničený, a nie masový vplyv.
.moc – čo to dnes v Rusku znamená ?
Je to vertikála moci – v Kremli stlačia gombík a v dedine Pupkino sa podľa toho niečo zmení. Ak nestlačia, nezmení sa nič.
.mária Mikušová
Igor Čubajs je dekanom Inštitútu sociálnych vied, riaditeľom Ústavu ruských štúdií. Jeho srdcovou záležitosťou sú prvé nezávislé ruské štúdie, rossijovedenie, nielen russian studies. Pre ne zanechal politiku a venuje sa vede a tvorbe občianskej spoločnosti. V auguste podnikol cestu po Bielorusku, Poľsku, Slovensku a Ukrajine, aby získal obraz o rozdielnosti vývoja v štyroch niekdajších častiach zaniknutého sovietskeho impéria.
.o čo vám v rossijovedenii ide?
Ešte dnes je hlavným problémom, čím nahradiť komunistickú ideológiu. Musíme si zodpovedať otázku: Čí následníci sme? Sovietskeho zväzu, alebo tisícročného Ruska, ktoré mu predchádzalo? Dnešná moc chce byť aj to, aj ono – ale to sa nedá. Nemožno byť dedičom aj jedného, aj druhého a nemožno pokračovať v tom, čím bol Sovietsky zväz. Kladieme si preto otázku, čo je Rusko, na akých základoch stojí?
.chcete formovať novú ideu či ideológiu?
Ide o formovanie idey, ruskej idey o vytvorení hodnotového systému, štátu a spoločnosti s jasnými pravidlami. Najmä aby sa vláde, štátu, politickej moci zabránilo nielen diktovať, ale najmä svojvoľne meniť pravidlá. Toto ľudia chcú – aj napriek tomu, že naši šesťdesiatnici už nemohli povedať deťom, aký bol hodnotový systém pred príchodom komunistickej strany k moci, ako to mohli povedať šesťdesiatnici v slovenských rodinách.
.hovoríte, že Rusi chcú systém a poriadok, ale terajšiu moc v drvivej väčšine schvaľujú...
To asi myslíte vysokú popularitu prezidenta Putina. Tá je reálna, ale vyplýva z dlhotrvajúcich pomerov – vo verejnosti je zakorenená nedôvera k štátnej a vládnej štruktúre, každý vám povie, že je neefektívna. Armáda je neefektívna, panuje v nej šikanovanie, kto má peniaze, vykupuje synov, aby nemuseli narukovať, rukuje chudoba. Polícia je skorumpovaná, štátna štruktúra je skorumpovaná, úplatkárstvo rastie a kvalifikované odhady hovoria, že v sivej ekonomike sa pohybuje zhruba toľko kapitálu, koľko má k dispozícii štátny rozpočet.
.vo verejnosti však vidno väčšiu spokojnosť ako predtým...
Áno, ľudia sa majú o niečo lepšie, najmä ak porovnávajú dnešok s nedostatkom a chaosom za posledného sovietskeho prezidenta Gorbačova a s pádom rubľa, ktorý ich pripravil o úspory za prvého ruského prezidenta Jeľcina. Ale všetci vedia, že to stojí na terajších vysokých cenách ropy, že to nie je to rozvoj.
.v decembri sú parlamentné voľby – čo môžu zmeniť?
Voľby v Rusku sú neefektívny systém, nové zmeny vo volebnom zákone to len upevnili, napríklad zrušením dolnej hranice účasti. V parlamente budú tie isté strany, možno aj tí istí ľudia: terajšie vládne Zjednotené Rusko, ktoré má ústavnú väčšinu a vláde či prezidentovi schválilo doteraz každý zákon. Potom tam bude strana Spravodlivé Rusko, vlani narýchlo vytvorená predsedom hornej komory parlamentu Sergejom Mironovom. Ten obhajuje všetky kroky Putina. Potom tam bude Žirinovského LDPR a komunisti Gennadija Zjuganova. V tomto umelom politickom prostredí je, paradoxne, jedinou stranou so skutočným významom tá komunistická. Komunisti sú jedinou stranou, ktorá má skutočnú podporu, skutočných, a nie umelých voličov. Je to jediná reálna politická strana, a nie umelý výtvor politických technológov pre parlament, ktorý nič nerieši, iba schvaľuje. Lenže je to fosília. Od zániku ZSSR neprišla s nijakým novým projektom, riešením, ideou – tobôž už nie s prechodom k sociálnej demokracii. Práve tento priestor, ale najmä volanie ľudí po sociálnej spravodlivosti, využíva projekt Spravodlivé Rusko. No a potom je tu ešte hra s SPS – Stranou pravých síl, čo v ruštine znamená tak naozajstný, ako aj pravicový. Raz jej popustia liace, inokedy ich pritiahnu.
.rozhodujúce je teda podľa vás, kto bude po ôsmich rokoch Putina ruským prezidentom?
V Moskve je známy takzvaný kremeľský insider, politológ Sergej Markov a ten v našej nedávnej mediálnej diskusii na otázku, kto bude nástupcom prezidenta Putina, povedal doslova toto: „Viete, onedlho sa na oslave Putinových narodenín zídu prezidentovi priatelia a tí rozhodnú.“ Povedal to verejne, ako keby to bola nespochybniteľná realita a samozrejmosť. Kto sú tí priatelia, kto tam patrí, to nik nevie.
.keby ste mali predsa len povedať meno, kto by to bol?
Všetky predpovede majú len 14-dňovú záruku. Najpravdepodobnejšie to však môže byť Sergej Ivanov, terajší podpredseda vlády, do ktorého pôsobnosti patrí aj vojensko-priemyselný komplex. Ale princíp úspechu Ruska spočíva v inom ako v týchto politických hrách.
.v čom teda?
Otázkou nie je, kto vyhrá, ale či sa tento systém dá udržať. Nie či tento režim udrží stabilitu, ale či môže vôbec jestvovať. Rusko vlastne prehralo 20. storočie. A dnes, v 21. storočí, stále žijeme v starom systéme, len sa inak volá a používa iný jazyk. Ale ani jediného komunistu nezobrali na zodpovednosť, v Ruskej federácii sa nikto zo sovietskej nomenklatúry nemusel z ničoho zodpovedať. Preto nechcem byť prorokom. Proces môže ísť zlým, ale aj nie zlým smerom. Nemožno vylúčiť, že by sa terajší systém mohol udržať, ak sa udržia vysoké ceny ropy. To by mohlo znamenať udržanie terajšieho systému na roky, možno aj desaťročie.
.teda na ďalšie dve prezidentské obdobia?
Naozaj nechcem byť prorokom, ide len o jednu z možností. Treba vidieť dnešnú realitu – zreteľné je to, že moc sa púšťa len do tých hier, ktoré môže vyhrať. Niet tu politickej diskusie, ani vo verejnosti, ani v médiách. Rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom je v tom, že v Kyjeve nejde o Janukovyča a Tymošenkovú, hlavné je, že tam vznikli rozdielne politické sily, konkurenčné politické prostredie. V Rusku nič také nie je. Nepočuť hlas verejnosti. Mimovládne organizácie pod tlakom prakticky zanikli a to, čo riešili, už nik nerieši. Povedal by som, že tlak v kotle stúpa – dnes sa znižuje len tým, že sa občas vypustí, a to len vďaka peniazom, ktoré má štát z vysokých cien ropy.
.naznačujete, že môže prísť nejaká vzbura, revolúcia?
Nie, revolúcia je pre krajinu vždy najhoršia možnosť. S tým máme skúsenosti – a jedna z nich hovorí, že ju vyhráva najlepšie organizovaná sila. Ak by teda bola, vyhrala by ju dnes FSB, bývalá KGB, lebo je najlepšie organizovanou silou všade, kam sa pozriete.
.jestvuje však opozícia, ktorá demonštruje napriek policajným zákrokom a mieni demonštrovať až do volieb, aj pred ústrednou volebnou komisiou...
Najvýraznejšou postavou protestu je Garri Kasparov. Po jeho boku vystupuje známy radikál, spisovateľ Eduard Limonov. Na poslednom stretnutí organizácie Druhé, iné Rusko sa však od neho odklonili známejší zástancovia ľudských práv. Masu demonštrantov tvoria práve neústupní limonovci, ktorých stranu zakázali. Myslím, že majú malý vplyv. Aj keby nebolo policajných zásahov a umožnili by im demonštrovať, dali by dohromady iba tisíce ľudí, nie masy. Pochopte, v Rusku bol komunizmus 70 rokov, to nebolo nikde inde. Na to netreba zabúdať. Ani vo voľbách, ak by to bolo možné, by toto zoskupenie nezískalo veľa. Okrem odporu voči prezidentovi treba mať aj ekonomický a sociálny program.
.takže žiadna masová podpora opozície?
Masové demonštrácie vyzerajú inak – bol som organizátorom a rečníkom prvých masových demonštrácii ešte v ZSSR. Rečnil som na vyše polmiliónovom zhromaždení na Manéžnom námestí v roku 1990. Dodnes mi znie v ušiach nadšenie más, keď som povedal „Dnes je nás toľko, že môžeme obsadiť nielen Zimný palác, ale aj Ľubjanku – sídlo KGB.“ Bolo to priamo pod Kremľom a večer vystúpil prezident Gorbačov v televízii, varoval pred extrémistami, tvrdil, že sme chceli obsadiť Kremeľ a prevziať moc. Dodnes si ma priatelia doberajú, že som mal povedať priamo, poďme obsadiť Ľubjanku. Dnes taká demonštrácia nie je možná.
.je tu však kedysi potláčaná a dnes rastúca pravoslávna cirkev. Nedávno zverejnila konzervatívnu koncepciu Ruskej myšlienky...
Ruská pravoslávna cirkev je stále lojálna a snaží sa neprekážať moci. Nie je nezávislá od štátu, i keď sú v tom smere snahy. Je otvorenou otázkou, čo sa s takouto cirkvou stane.
.ako hodnotíte Putinove národné projekty v školstve a zdravotníctve alebo projekty určené na riešenie bytovej otázky?
Národné projekty sú príklad toho, ako o niečom hovoriť a neriešiť to. Je to len PR pre podpredsedu vlády Vladimíra Medvedeva. Je to typický prejav zlého plánovania, omyl. Nič v nich nezabráni napríklad vysokej úmrtnosti. Viete, že obyvateľstvo Ruskej federácie vymiera? Pritom niet pohrôm, vojen, epidémií – obyvateľstvo vymiera, lebo život stráca zmysel, ide o samodeštrukciu, samozanikanie. Pomery v Rusku sa totiž nezmenili – skutočným vlastníkom je stále ten, koho kryje moc, alebo kto je priamo pri moci. U nás bola aj privatizácia skôr prichvatizácia – čo si kto uchmatol. Väčšina obyvateľstva ju dodnes považuje za nelegálnu.
.prečo sa podľa vás nedarí prekonať dedičstvo desaťročí komunizmu?
Ruský problém spočíva aj v tom, že niet humanitných vied. U nás je azda 20 či 30 akademikov, ktorí sa seriózne zaoberajú koncepciami pre Rusko, koncepciami stratégie moci, tvorbou ozajstných politických elít, skutočným rozvojom ruskej politiky a ekonomiky čiže budúcnosti. Chýbajú nám aj súvislosti – v ZSSR vznikli nepravdivé, ale dodnes zakorenené mýty o cárskom Rusku. Pritom vtedajší kapitalizmus, teda roky 1890 –1914, bol v ekonomickom rozvoji Ruska najlepší. Práve preto, že nemáme systém porovnávania, sa sovietsky systém stále udržiava. Ešte aj v porovnaní s dobou komunizmu je mnohé horšie. Vtedy som článkom o neprístojnostiach úradov, ktoré uzavreli známy Novodevičij cintorín, vyvolal v Literaturnoj gazete búrku a museli to zmeniť. Dnes môžete písať, koľko chcete, a nič.
.ale vy máte hodinovku v moskovskom rozhlase, jestvuje rádio Echo Moskvy, Novaja gazeta, opoziční novinári založili Novoje vremja, po celom Rusku vysiela americké Rádio Sloboda...
Moja relácia má necelých 400-tisíc poslucháčov, noviny tiež nemajú veľký dosah, len popularita Echa je veľká. Moc to však trpí, lebo vie, že je to ohraničený, a nie masový vplyv.
.moc – čo to dnes v Rusku znamená ?
Je to vertikála moci – v Kremli stlačia gombík a v dedine Pupkino sa podľa toho niečo zmení. Ak nestlačia, nezmení sa nič.
.mária Mikušová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.