Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva listy

.zuzana Mojžišová .časopis .literatúra

Recenzia by mala byť záležitosťou čo najobjektívnejšieho pohľadu, akého je subjekt v danej chvíli schopný. Subjekt sa priznáva, že v okamihu písania tejto recenzie nie je schopný takmer nijakej objektivity...

Bráni tomu fakt dlhoročných sporadických stretnutí autora recenzovaného diela so subjektom a pri tých príležitostiach ustavične opakovaná autorova otázka: „Píšeš?“ a následné klopenie subjektových očí namiesto odpovede.
Milý Dušan,
tak si po večeroch čítam Tvoju najnovšiu knižku, ešte je teplá ako rožok z pekárne, o ktorej Tvoj (asi tak trochu alteregový) hrdina Timo z Dažďovej vody písal scenár. Možno nebol ako od Carriera, ale istotne bol milý. Ako sú aj Tvoje scenáre, Tvoje knižky, ako si Ty. Rozmýšľam, čo to znamená byť milý v umení, robiť milé umenie. (Viem, čo znamená pre človeka aj pre iných byť milý v živote.) A či sa milota spája s naivitou. A či je naivita fajn alebo fuj. Ak načiera pod povrch, je to oukej. Ty načieraš. Pri každom Tvojom novom texte tuším, že sa opäť eskamotérsky vyhneš  tragickým priepastiam ľudského žitia, viem však, že poctivo (a milo) zozbieraš penu, ktorú tie hnusné priepasti vychrlili von. Pohladíš človeka (čitateľa), čo možno práve z jednej takej životnej jamy levovej vyskočil. Pohladenie mnohé záležitosti nevyrieši a mnohé zas áno. Napokon, ja hlúpa, umenie tu nie je na riešenie záležitostí. Mám rada Tvoj pohľad na veci okolité, dá sa jeho prostredníctvom povedať si, že tu a teraz – napriek všeličomu aj všetkému – to stojí za námahu. Je mi vzácne, že sa nepretvaruješ, že sa nehráš s čitateľmi nepoctivé hry.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
najnovšia kniha Dušana Dušeka Holá veta o láske obsahuje tri rôzne rozsiahle, nezávislé poviedky, ktoré do celku spája niekoľko motivických momentov: vzťahy medzi ženami a mužmi, verbálne ohmatávanie lásky, filmárske prostredie (ktoré autor dôverne pozná), súčasnosť, autobiografický (úprimný) nádych a  spôsob rozprávania, dušekovské skladanie obrazu sveta z malých úlomkov reality, snov a predstáv, pozorovanie (kolo)behu dní s milým úsmevom.
V prvej poviedko-novele – Dažďová voda – sa scenárista (a zároveň hlavný hrdina a rozprávač) Timo pokúša s priateľom režisérom Edom uspieť v súťaži s filmovým scenárom o pekároch. Timo miluje svoju ženu Alicu, rád a často poľutuje sám seba, spomína, trápi sa s písaním, kŕmi orechmi balkónové vtáky...  V druhej poviedke  – Diabol – filmári hľadajú miesta, kde by mohli nakrúcať adaptáciu rovnomennej novely Leva Nikolajeviča Tolstého. Vo viacerých dejových plánoch sa prepletá rozprávanie o príprave filmu a jeho realizácii, scénky z Jurajovho rodinného života, zápas s nevernosťou, je tam aj príbeh Tolstého diablice a scenáristické, tak trochu odborné poznámky o spôsobe, akým je možné vytvoriť dobrú celuloidovú adaptáciu literárnej predlohy. V Dušekovej poviedke má film nielen predobraz v novele, ale aj súčasný manželský trojuholník sa podobá tomu starému ruskému. Priam rafinovaná kompozícia celého textu. V tretej poviedke – Dúhovky – je Marek obklopený bývalými manželkami, študentkou Hanou, čo mu píše listy, Mirinou, čo má motorku...
Dušan Dušek v Holej vete o láske napísal:
„Zrazu presne vedel – kto by mal byť rozprávačom v tom ich scenári.
Predsa: pánbožko.
Ten všetko vidí a všetko vie.“
Dušek síce nevidí všetko (to len pánbožko), ale vidí toho dosť, viac než my. Dosť na milú mozaiku o láske a vzťahoch tu a teraz.

Dušan Dušek: Holá veta o láske. Slovart 2010
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite