Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je chamtivosť dobrá?

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Kým kultový film Wall Street z roku 1987 ovplyvnil dobový pohľad verejnosti na profesiu finančníkov, dvojka ťaží najmä zo súčasných hospodárskych problémov. Príznačné pre Olivera Stona je, že podiel FED-u na vzniku krízy v snímke skôr zahmlil.

V popredí nového Stonovho filmu sú totiž burzoví špekulanti bez škrupúľ a finančné trhy, ktorým chýbajú etické zábrany.  Wall Street jednotka je považovaná za umeleckú esenciu všetkého, čo americká ľavica vyčítala Reaganovým 80. rokom v ekonomike. Nejde však o nejakú prvoplánovú propagandu. Naopak, tvorcovia si dali veľkú námahu s rešeršovaním skutočných pomerov na burze a niektoré repliky postáv boli inšpirované výrokmi dobových špekulantov v mierke 1:1.
Režisér Oliver Stone sa už predtým pokúsil o spoločenskú kritiku prostredníctvom spracovania problematiky vietnamskej vojny. S filmom Wall Street mu to však v mnohých smeroch vypálilo inak, než sám predpokladal.

.o dobrom odborárovi a zlom finančníkovi
Divákovi jednotky sa do hĺbky deja nepreniká ľahko. Wall Street je totiž veľmi rýchly film, v čom sa podobá šialenému tempu života skutočných burzových maklérov. Na strane druhej, je presýtený odbornými finančníckymi výrazmi a ak človek nemá aspoň základný ekonomický prehľad, hrozí mu, že ho premôže nuda alebo sa umorený rýchlym sledom záberov stratí v deji. Aby tomu Stone predišiel, zasadil do prostredia newyorských finančníkov jednoduchú morálnu drámu, ktorú tvorí trojuholník hlavných postáv: mladý ambiciózny burzový maklér Bud Fox (Charlie Sheen), o ktorého dušu zvádza boj jeho otec, odborársky predák Carl (Martin Sheen) a agresívny finančný žralok Gordon Gekko (Michael Douglas).
Ďalšou nosnou postavou mala byť pôvodne aj Budova milenka Darien. Je príkladom príťažlivej blondíny, u ktorej naplnenie osobných ambícií vedie výlučne cez rolu ozdoby úspešného muža. S Budom zostáva v dobrom, kým má peniaze, no opúšťa ho v momente, keď potrebuje jej oporu v snahe vzoprieť sa Gekkovi. Fenomén ženy ako symbolu mužského postavenia nepochybne patrí k veľkým peniazom, no v Stonovom filme sa táto dejová línia končí v slepej uličke, čo kritici pripísali najmä mizernému hereckému výkonu predstaviteľky Darien, Daryl Hannah.
Ale ľúbostný príbeh stojí celý čas v úzadí morálnej dilemy Buda Foxa. Zúfalo baží po rýchlom úspechu. Zneužitím dôverných informácií sa mu podarí upútať pozornosť Gordona Gekka, chlapíka, ktorý nakupuje spoločnosti ako jednohubky na tanieri a chamtivosť propaguje ako svoju osobnú filozofiu. Bud Fox je svojím starším mentorom stiahnutý na šikmú plochu ilegálnych machinácií, čo mu v zásade nevadí, až do momentu, kým Gekko neprejaví záujem ovládnuť a rozpredať aerolínie, v ktorých jeho otec pôsobí ako odborový predák. Kým Gekko je akousi zvrátenou karikatúrou liberálneho kapitalistu, starý Fox reprezentuje poctivú tvár tvrdo pracujúcej robotníckej Ameriky. Dojemný kontrast – skoro ako Kiyosakiho „bohatý tatko, chudobný tatko“. Bud sa musí rozhodnúť. Napokon Gekkovi pokazí kšeft. Čeliac hrozbe trestného stíhania nahrá tajne svojho mentora na pásku a rozhodne sa svedčiť proti nemu pred súdom. Divák si až kladie otázku, čo je vlastne na tých špekulantoch zlé? Veď regulácia finančného trhu odolala, rovnako ako svedomie mladého dravca, a hlavný darebák skončil za mrežami. „Happy end“ ako v rozprávke.

.gekko ako generačný vzor
Podobnú otázku si položili aj tisíce študentov ekonomických odborov, ktoré film vzhliadli v 80. rokoch, čakajúc, kým zaujmú svoje právoplatné miesta ako „yuppies“ (anglická skratka pre „mladých mestských profesionálov“) v ekonomike Spojených štátov. Postava Gordona Gekka opantala predstavivosť nejedného z nich a Oliver Stone zhrozene zistil, že namiesto odstrašujúcej drámy o zhubnom vplyve chamtivosti nakrútil vlastne náborový klip pre investičné banky na Wall Street. Niečo z tej príťažlivosti finančného sveta bolo nepochybne o povrchných symboloch statusu. Ku koncu 80. rokov behalo po Amerike a západnej Európe mnoho mladých mužov, ktorí sa obliekali a nosili ulízaný účes ako Gekko, všade vláčili so sebou kufrík a demonštratívne si kupovali noviny s akciovými správami, aj keď žiadne akcie nevlastnili. V povedomí širokej verejnosti splynul špecifický manažérsky imidž s myšlienkou slobodného podnikania ako takého.
Originálny Wall Street obsahuje niekoľko nezabudnuteľných replík, no asi najlegendárnejší je prejav Gordona Gekka pred akcionármi firmy Teldar Paper. Finančný žralok v ňom otvorene vyzná svoju osobnú filozofiu chamtivosti ako cnosti: „Chamtivosť, pre nedostatok lepšieho slova, je dobrá. Chamtivosť je správna, chamtivosť funguje.“ Gekko hovorí, že lačnosť po živote, peniazoch, láske či poznaní inšpirovala vzostup ľudstva a je esenciou evolúcie: „A chamtivosť, pamätajte moje slová, nezachráni len firmu Teldar Paper, ale aj onú nefunkčnú korporáciu menom USA.“
Čo si počať s týmto príhovorom? Bolo by ľahké obviniť Olivera Stona z toho, že sa snaží karikovať filozofiu voľného trhu ako sociálny darwinizmus, čo je starý trik socialistov, ktorý kritizovali už Hayek alebo Mises. Na druhej strane, tvorcovia filmu doslova pozliepali tento prejav z autentických výrokov finančných špekulantov ako Carl Icahn alebo Ivan Boesky, ktorý si sám odsedel dva roky vo väzení za zneužitie dôverných informácií.
Nehovoril však čosi podobné aj Adam Smith vo svojom podobenstve o „neviditeľnej ruke“? Tento škótsky morálny filozof nevyzdvihoval chamtivosť ako cnosť. Len tvrdil, že trh premieňa súkromný záujem na verejné dobrá. Pri rešpektovaní vlastníckych práv a zmluvných záväzkov sa môžete totiž uživiť (a prípadne zbohatnúť) výlučne tým, že svojimi tovarmi alebo službami uspokojujete potreby iných ľudí. Adam Smith by bol zrejme z filmu Wall Street zhrozený.
Je nepochybné, že Oliver Stone si Gekkovým prejavom o chamtivosti strelil tak trochu gól aj do vlastnej brány. Príhovor v podaní Michaela Douglasa je totiž taký strhujúci, až je presvedčivý. Akoby sa snažil napraviť svoj výchovný omyl spred štvrťstoročia, nechá režisér v dvojke predniesť Gekka podobný prejav s opačným znamienkom pred študentmi vysokej školy. „Je chamtivosť dobrá?“ Pýta sa sám seba bývalý finančník po prepustení z väzenia. A jeho odpoveď je záporná. Študentov, ktorí sa smejú, keď im hovorí, že ich finančná budúcnosť je temná, varuje pred blížiacou sa vážnou finančnou krízou – tou, ktorej následkom dnes čelí svet.

.dvojka nemá kultový potenciál
Aj keď sa na film Wall Street: Peniaze nikdy nespia, ktorý v súčasnosti premietajú kiná, dá pozerať, nemá potenciál, aby sa stal kultovým dielom, a prekonal tak jednotku. Dialógy sú menej úderné, morálne dilemy menej vyhrotené a základnú dejovú líniu rozrieďuje rodinná melodráma v podobe zmierenia medzi Gekkom a jeho idealistickou vyčítavou dcérou. Stone sa to všetko snaží ratovať tým, že divákovi približuje ako nekontrolovateľná chamtivosť a krátkozrakosť na Wall Street spôsobili súčasnú krízu. Podstata morálneho hazardu je názorne vysvetlená na príklade matky mladého makléra Jakea Moora (Shia LaBeouf). Bývalá zdravotná sestrička (Susan Sarandon) sa venuje obchodu s realitami, no jej syn ju musí opakovane ťahať z dlhov.
Vďaka filmovej kamere sa ocitáme priamo za zatvorenými dverami newyorskej pobočky FED, kde bankári a štátni úradníci sedia za rokovacím stolom, bezmocne sa prizerajúc kolapsu bubliny. Samozrejme, americká centrálna banka a ministerstvo financií nie sú vo filme prezentovaní ako spoluvinníci krízy. Ako onen toreador, ktorý červenou plachtou nízkych úrokových sadzieb dráždi všetky vrodené vášne podnikateľského býka, lákajúc ho do záhuby. Naopak, Oliver Stone ich vykresľuje ako záchrancov finančného systému. Je to taká snaha ex post sa tváriť, že to človek vlastne dopredu predvídal. Pri dvojke to nebude fungovať. Pritom genialita jednotky spočívala v tom, že Stone ju dokončil krátko pred krachom z októbra 1987 a uvedená do kín bola dva mesiace potom. Navyše, kolovali vtedy obavy z opakovania vývoja v roku 1929, aj keď do dvoch rokov sa trhy zotavili. Pôvodný Wall Street si tak mohol nárokovať aj trochu prezieravosti.  
Jednoducho, bol to správny film, nakrútený v správny čas. Dvojka prichádza dva roky po funuse. Ako však poznamenal jeden filmový kritik, Hollywood spája so skutočnou Wall Street práve láska k peniazom. Veď preto nakrúcajú pokračovania. A táto dvojka zatiaľ zarobila celosvetovo vyše 60 miliónov dolárov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite