Prieskumy verejnej mienky orbánovcom za celých tých päť mesiacov vychádzali. Hoci podpora kde-tu zakolísala, nikdy neprepadla do čísel, ktoré by v ich tábore mohli spôsobiť vážny poplach. Krátko pred komunálnymi voľbami bolo až 66 percent rozhodnutých voličov priaznivcami Fideszu. Po voľbách si môže Viktor Orbán blahoželať. Prvý raz má svojho starostu Budapešti a jeho ľudia vyhrali v takmer všetkých župných maďarských mestách. Totálne víťazstvo? Áno. A čo bude ďalej?
.z Maďarska to vyzerá inak
Zdá sa, že zmeny v maďarskej spoločnosti, napríklad Orbánov pokus o ovládnutie médií, trápia len hŕstku intelektuálov – a predovšetkým opozičných socialistov. Tí sú však srdečne ukradnutí maďarským voličom. Aj nad Orbánovou snahou o budovanie akéhosi „nového Maďarska“ krútia hlavou skôr komentátori v zahraničí. Niekto sa môže spýtať, kde zostali tí hrdí Maďari, ktorí vzdorovali ešte aj komunizmu omnoho hrdinskejšie a bojovnejšie než napríklad Česi a Slováci? Prečo neprotestujú proti tomu, čo sa zvonku neraz javí ako pokus o glajchšaltovanie celej krajiny?
Ale z Maďarska sa Orbánovo pôsobenie javí inak. Tam Viktor Orbán ponúka ľuďom presne to, čo – stále – veľmi potrebujú: hrdosť. Teraz predovšetkým hrdosť zoči-voči medzinárodným inštitúciám, ktoré sa tu netešia popularite a ich opatrenia si občania spájajú s hrozbou drakonického uťahovania opaskov. Orbán odmietol obmedzovanie Medzinárodného menového fondu a rozhodol, že Maďarsko prepláva ekonomickou krízou nie vďaka šetriacim opatreniam, lež vďaka „rastu“. V zásade to malo znamenať, že maďarský štát nepodporí príjmy do svojho rozpočtu pomocou zvyšovania daní – ale nevykoná ani významné škrty na strane výdavkov, pretože tie by mali za následok nespokojnosť občanov.
Príkladov na nespokojnosť je totiž naokolo dosť. Česi vyšli do ulíc, Rumuni sú na nohách, Slovinci rebelujú – a to všetko pre vládne škrty. Viktor Orbán sa chce podobnému vývoju vyhnúť.
Vie Viktor Orbán, čo robí? Zrejme áno. Za tie roky, ktoré strávil na politickej scéne svojej vlasti, už vie, čo maďarskí voliči očakávajú. Má za sebou úctyhodnú antikomunistickú minulosť a to je kredit, z ktorého môže pokojne čerpať aj dnes. Dlho bol dôveryhodnou pravicovou alternatívou voči socialistom, akú Maďarsko tak veľmi potrebovalo. Časom sa však stal tým, čím je dnes: jedinou významnou pravicou, ktorá Maďarsku zostala. A to je veľký rozdiel. Viktor Orbán je so svojím etatizmom a populizmom čoraz väčšmi vľavo. V jeho strane sa sloboda jednotlivca dostala na druhú koľaj, len čo ju vytlačil pocit celonárodného ohrozenia. Ten sa dá na mobilizáciu voličov využiť omnoho lepšie než abstraktné, anglosaskou cudzinou zaváňajúce pojmy.
.bude to ťažké
Dá sa nádejať, že Orbán chce najskôr posilniť sebavedomie ľudí, skonsolidovať „svoje“ Maďarsko a až potom sa pustí do nepopulárnych krokov? Nech majú ľudia pocit, že keď trpia, trpia za spoločnú, vlasteneckú vec? Tak nejako by mohla vyzerať orbánovská prevencia voči vážnejším prejavom nespokojnosti.
Podstatná otázka totiž, napriek všetkým rečiam o hrdosti a novom Maďarsku, zostáva, kedy – a či – začne Viktor Orbán riešiť problémy reformami. Hovorilo sa, že aby to začal robiť, potrebuje práve potvrdenie svojej pozície v komunálnych voľbách. Dostal ho, no je to skôr potvrdenie toho, že ľuďom sa páči, lebo reformy zatiaľ nerobí. (Postačí drasticky zdaniť veľké banky, to vyzerá v očiach voličov dobre...)
Lenže Maďarsko veľmi potrebuje dôveru investorov. Forint v septembri posilnil a od Orbánovho nástupu k moci dosiahol vôbec najlepšiu pozíciu. Po maďarských štátnych dlhopisoch bol krátko po komunálnych voľbách dopyt. A ak Orbánova vláda nezačne s reformami, dôvera sa môže vypariť.
„Bude to ťažké,“ povedal po komunálnych voľbách Viktor Orbán. „Nemá zmysel si nič nahovárať, bude to ťažké.“
.z Maďarska to vyzerá inak
Zdá sa, že zmeny v maďarskej spoločnosti, napríklad Orbánov pokus o ovládnutie médií, trápia len hŕstku intelektuálov – a predovšetkým opozičných socialistov. Tí sú však srdečne ukradnutí maďarským voličom. Aj nad Orbánovou snahou o budovanie akéhosi „nového Maďarska“ krútia hlavou skôr komentátori v zahraničí. Niekto sa môže spýtať, kde zostali tí hrdí Maďari, ktorí vzdorovali ešte aj komunizmu omnoho hrdinskejšie a bojovnejšie než napríklad Česi a Slováci? Prečo neprotestujú proti tomu, čo sa zvonku neraz javí ako pokus o glajchšaltovanie celej krajiny?
Ale z Maďarska sa Orbánovo pôsobenie javí inak. Tam Viktor Orbán ponúka ľuďom presne to, čo – stále – veľmi potrebujú: hrdosť. Teraz predovšetkým hrdosť zoči-voči medzinárodným inštitúciám, ktoré sa tu netešia popularite a ich opatrenia si občania spájajú s hrozbou drakonického uťahovania opaskov. Orbán odmietol obmedzovanie Medzinárodného menového fondu a rozhodol, že Maďarsko prepláva ekonomickou krízou nie vďaka šetriacim opatreniam, lež vďaka „rastu“. V zásade to malo znamenať, že maďarský štát nepodporí príjmy do svojho rozpočtu pomocou zvyšovania daní – ale nevykoná ani významné škrty na strane výdavkov, pretože tie by mali za následok nespokojnosť občanov.
Príkladov na nespokojnosť je totiž naokolo dosť. Česi vyšli do ulíc, Rumuni sú na nohách, Slovinci rebelujú – a to všetko pre vládne škrty. Viktor Orbán sa chce podobnému vývoju vyhnúť.
Vie Viktor Orbán, čo robí? Zrejme áno. Za tie roky, ktoré strávil na politickej scéne svojej vlasti, už vie, čo maďarskí voliči očakávajú. Má za sebou úctyhodnú antikomunistickú minulosť a to je kredit, z ktorého môže pokojne čerpať aj dnes. Dlho bol dôveryhodnou pravicovou alternatívou voči socialistom, akú Maďarsko tak veľmi potrebovalo. Časom sa však stal tým, čím je dnes: jedinou významnou pravicou, ktorá Maďarsku zostala. A to je veľký rozdiel. Viktor Orbán je so svojím etatizmom a populizmom čoraz väčšmi vľavo. V jeho strane sa sloboda jednotlivca dostala na druhú koľaj, len čo ju vytlačil pocit celonárodného ohrozenia. Ten sa dá na mobilizáciu voličov využiť omnoho lepšie než abstraktné, anglosaskou cudzinou zaváňajúce pojmy.
.bude to ťažké
Dá sa nádejať, že Orbán chce najskôr posilniť sebavedomie ľudí, skonsolidovať „svoje“ Maďarsko a až potom sa pustí do nepopulárnych krokov? Nech majú ľudia pocit, že keď trpia, trpia za spoločnú, vlasteneckú vec? Tak nejako by mohla vyzerať orbánovská prevencia voči vážnejším prejavom nespokojnosti.
Podstatná otázka totiž, napriek všetkým rečiam o hrdosti a novom Maďarsku, zostáva, kedy – a či – začne Viktor Orbán riešiť problémy reformami. Hovorilo sa, že aby to začal robiť, potrebuje práve potvrdenie svojej pozície v komunálnych voľbách. Dostal ho, no je to skôr potvrdenie toho, že ľuďom sa páči, lebo reformy zatiaľ nerobí. (Postačí drasticky zdaniť veľké banky, to vyzerá v očiach voličov dobre...)
Lenže Maďarsko veľmi potrebuje dôveru investorov. Forint v septembri posilnil a od Orbánovho nástupu k moci dosiahol vôbec najlepšiu pozíciu. Po maďarských štátnych dlhopisoch bol krátko po komunálnych voľbách dopyt. A ak Orbánova vláda nezačne s reformami, dôvera sa môže vypariť.
„Bude to ťažké,“ povedal po komunálnych voľbách Viktor Orbán. „Nemá zmysel si nič nahovárať, bude to ťažké.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.