Obľúbené boli mäsové konzervy, v ktorých bolo mäsa pomenej či káva, ktorá nebola z kávovníkových zŕn. Dnes, v časoch prosperity, sa paradoxne stáva niečo podobné. Jeme párky, ktoré v sebe majú minimum mäsa, syr, kde nie je mlieko, bryndzu, ktorá obsahuje veľmi málo ovčieho syra. Kto za to môže? Zdá sa, že my sami. My ako zákazníci chceme nízke ceny potravín. Tomuto dopytu sa prispôsobujú obchodné reťazce, ktoré tlačia na výrobcov, aby vyrábali lacné potraviny. Tí v snahe znížiť náklady logicky šetria na surovinách a výsledok jeme my. Dá sa z tohto začarovaného kruhu vystúpiť? Iste, ak si uvedomíme, že za málo peňazí si kvalitné jedlo nemôžeme kúpiť. Výrobcovia potravín si myslia, že nekvalitným výrobkom by sa dalo čeliť, ak by sa dôsledne uplatňovalo pravidlo uvádzania zloženia výrobku na obale. Ak uvidíte hydinové párky, kde je hydinové mäso v menšine, tak si ich nekúpite. Dopyt po nich klesne a reťazce ich prestanú objednávať. Realita je však iná. Väčšinový zákazník pozerá viac na cenu ako na zloženie. Nevyužíva malé predajne, ktoré majú vlastné mäsové výrobky, ale supermarkety. Hydinári preto hovoria, že by vyrobili kvalitnejšie párky, ale boli by drahšie a kúpilo by si ich veľmi málo ľudí . Pokúšali sa o to viac krát, ale zákazník na párky, ktoré stoja 3 krát viac ako bežné párky v pulte, sa pozerajú s nevôľou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.