Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Konečne vláda
Holandsko bolo bez normálne zvolenej vlády už od februára, keď sa vtedajšia koalícia rozpadla pre nezhody spojené s angažmánom v Afganistane. Potom v júni Holanďania volili, ale vzhľadom na to, že vo voľbách chýbal jednoznačný víťaz, vládu dostávajú až teraz. Minulý štvrtok sa strany konečne dohodli a výsledkom je koalícia s názvom Sloboda a zodpovednosť. Jej vedúcou silou sú liberáli (VVD) pod vedením Marka Rutteho, zrejme budúceho premiéra, druhým – oficiálnym – členom sú kresťanskí demokrati (CDA). Lenže bez parlamentnej podpory strany Geerta Wildersa PVV, ktorej hlavnou agendou sú imigranti a islam, by táto koalícia neprečkala ani pár dní. Menšinová vláda bude na Wildersa odkázaná, a tak už teraz pristúpila na to, že navrhne zákon zakazujúci burku a pokúsi sa znížiť počet „nezápadných“ prisťahovalcov na polovicu. V praxi to bude znamenať, že imigranti, ktorí už v Holandsku žijú, si nebudú môcť tak jednoducho priviesť aj ďalších členov rodiny. Ďalším opatrením bude zvýšenie kvalifikačných kritérií pre imigrantov. Wilders víťazne vyhlásil, že „v Holandsku zaveje nový vietor“ a dodal: „Chceme zastaviť islamizáciu.“ Prioritou Marka Rutteho sú pritom skôr ekonomické otázky, úspory, zastavenie zadlžovania a trhovo orientované zmeny v holandskom štáte. Predpokladá sa, že kresťanskí demokrati poskytnú takejto podobe vlády podporu. Napokon, sami majú zákaz burky v programe.
Holandská opozícia je na nohách a vyhlasuje, že koalícia podporovaná Wildersom je niečo nemysliteľné, že hrozí utláčanie etnických menšín. Obáva sa aj medzinárodnej izolácie Holandska. Je pravda, že imidž Geerta Wildersa v zahraničí, kde ho stále vnímajú ako nepríjemného radikálneho populistu, môže predstavovať problém. Ľútosť nad tým, ako chce menšinová vláda v Haagu fungovať, vyjadrila už nemecká kancelárka Angela Merkel. Wilders jej na to odkázal, že nemá pravdu a mala by sa prestať miešať do holandskej politiky. 
Uvidíme, čo povie Brusel na ďalšie úmysly novej holandskej vlády. Ak totiž liberáli pod vedením Marka Rutteho dosiahnu svoje, príspevky Holanďanov do spoločného európskeho rozpočtu budú o miliardu eur nižšie. Holandsko ročne prispieva Európskej únii sumou približne 8 miliárd eur a predstavuje najväčšieho prispievateľa na počet svojich obyvateľov.
.mg
Odposluch internetu?
Podľa New York Times sa Obamova administratíva chystá umožniť tajným službám monitorovanie komunikácie ľudí cez internet, najmä cez Skype a sociálne siete. Firmy, ktoré prevádzkujú instantnú komunikáciu cez svoju stránku, totiž nepatria pod zákon, ktorý prikazuje firmám poskytujúcim telefónne služby, aby mali kapacity na monitorovanie všetkých hovorov. Nový zákon by to zmenil.
.mg
Plánované útoky
Európa  si zatiaľ môže vydýchnuť. Spravodajské služby viacerých štátov totiž prekazili plánované útoky al-Káidy na Britániu, Nemecko a Francúzsko, tvrdí britská televízia Sky News. Útoky mali byť koordinované a pripravované v Pakistane. Vzorom pre teroristov boli vraj teroristické útoky z indického Bombaja, v roku 2008 tam zahynulo vyše 160 ľudí.
.jd
Monarchia Fidesz
Maďarsko čakajú komunálne voľby. Viktor Orbán hovorí o revolúcii, voliči pravdepodobne odovzdane potvrdia dominanciu Fideszu, alebo z letargie neprídu. Kritici čakajú, že Fidesz po voľbách konečne začne riešiť aj ekonomické problémy krajiny. Volí aj Bosna a Lotyšsko. Bosna zostane zaseknutá zmluvou v Daytone, v Rige sa očakáva vstup strany ruskej menšiny do budúcej vlády.
.jd
Brusel chce trestať
Európska komisia chce trestať štáty za prekročené deficity. Návrh sa má týkať eurozóny, neskôr všetkých členov EÚ. Štáty by podľa EK mali vložiť dve desatiny percenta svojho HDP do europokladnice a v prípade porušenia výšky deficitu o tú sumu prísť. Škoda len, že štáty nechcú šetriť aj na Bruseli, škrty sa ponúkajú samy. Zaujímavé bude počkať aj na postoj Paríža.
.jd
 
Íri v problémoch
Po problémovom Grécku sa črtajú ďalší adepti na pomoc z eurovalu. Najnovšie s finančnými ťažkosťami bojuje Írsko. Musí zachraňovať niekoľko svojich veľkých bánk ako Anglo Irish Bank či Allied Irish Banks. Íri by mohli na záchranu bánk minúť až 50 miliárd eur. Tieto náklady by mohli zvýšiť írsky dlh takmer na 100 % HDP a rozpočtový deficit by sa vyšplhal až na 32 % HDP. Íri si navyše už požičiavajú draho, podobne ako Gréci.
.jr
Viktor Janukovyč/
Ukrajinský prezident má šancu na posilnenie svojej moci. Tamojší ústavný súd totiž vyhlásil, že zákon prijatý v roku 2004, ktorý odovzdal viacero prezidentských právomocí parlamentu, je protiústavný. Prezident bude zrejme opäť môcť tvoriť vládu.
Marta Šorfová/
Bývalá starostka za ODS bola sledovaná bezpečnostnou agentúrou ABL, napísala Mladá fronta Dnes. Keďže ABL donedávna patrila Vítovi Bártovi, zakladateľovi strany Veci verejné a ministrovi dopravy, je z toho dva týždne pred voľbami škandál.
Jaroslaw Kaczynski/
Exminister zahraničia napísal komentár pre Wall Street Journal a v ňom formuloval výstrahu pred „neoimperiálnou“ politikou Ruska. Podľa neho sa Rusko systematicky pokúša opätovne získať „svoju sféru záujmu“ v čase, keď USA venujú Európe menšiu pozornosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite