Takto, bezvýznamne, sú The Expendables použiteľní. Strieľa sa, vyhadzuje sa do vzduchu všetko, čo sa vyhodiť dá, testosterónový machizmus vyviera v gejzíroch samoúčelného estetizovaného násilia, a tak ďalej až k záverečným titulkom. The Expendables sú tímovkou – do stredu udalostí vrhá nie individualitu, ale tím. Nesformulovaným predpokladom existencie tímoviek je poznanie, že kdesi, v ešte väčšom utajení, je skupina ešte tvrdších hrdinov. Silnejších, akčnejších, chlpatejších, s väčšími..., jednoducho, špeciálnejších. Teraz, pre túto chvíľu, sú nimi The Expendables. Stačí to? Ani veľmi nie, lebo The Expendables existujú len kvôli nadstavbe – kvôli približne trom minútam z deväťdesiatich piatich, v ktorých sa na plátne stretnú tri najväčšie akčné superhviezdy osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov – Stallone, Schwarzenegger a Willis. Tá scéna je dokonalá. Arnold, Sly a Bruce vravia čosi, čo sa viaže k deju, ich repliky, gestá, mimika tváre, rozostavenie – to všetko akoby sa tohto konkrétneho filmu netýkalo. Vravia o tom, kde sú mimo filmu. Tú scénu tesať do kameňa, len škoda, že kvôli nej netreba chodiť do kina, bola totiž uvoľnená na propagačné účely a je jej plný internet. Všetko ostatné navôkol v tom filme je zbytočné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.