Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kde sú tie úspory?

.radovan Ďurana .časopis .týždeň v ekonomike

Tak sme sa dočkali. Po dvoch mesiacoch diskusií o tom, z čoho a o koľko zaplatíme viac daní a odvodov, odhalilo ministerstvo financií aj plán úspor.

Aby sme neboli prísni hneď od začiatku, uznajme, že približne dva mesiace sú predsa len krátkym časom na zmeny zásadnejšieho charakteru. Uznajme tiež, že tohtoročný rozpočet, ktorý nevyhnutne udáva noty novému rozpočtu, bol zostavovaný s budovateľským nadšením hodným maturujúcich zväzákov, ktorí si nevedia predstaviť dva roky po sebe stagnujúce daňové príjmy. 
 Tam sa však pochopenie končí. Občania čakali na domácu úlohu vlády, v ktorej mala dokumentovať, ako dostojí svojim záväzkom a ušetrí dvojnásobok toho, o čo viac zoberie o rok občanom. Výsledkom je druhotriedny, nedostatočne pripravený dokument, ktorý nemôže uspokojiť žiadneho kritika vysokých deficitov. Dokumentu chýbajú podrobnosti, úspory nie sú definované jednoznačne, človek sa nemôže zbaviť pocitu, že zoznam bol vytvorený len preto, aby existoval. Výčitky opozície sú v tomto prípade namieste, zoznam úspor obsahuje položky, ktoré tam nemajú čo hľadať. Za úsporu predsa nemôže byť považované neposkytnutie dotácie obciam, keď ich rozpočty zvýši vyšší výber daní. Ani prehodnotenie záväzkov vyplácania stimulov či „zákaz“ povodňových škôd. Úspora je napríklad zrušenie dotácie na stavbu futbalového štadióna či zníženie dotácie TA SR. Teda opatrenia, ktoré rozhodnutím vlády či ministerstiev povedú k zníženiu plánovaných výdavkov. Suma týchto kvázi úsporných opatrení dosahuje zhruba tretinu celého balíčka. Výsledkom je, že na konsolidácii schodku verejnej správy by sa mali daňoví poplatníci podieľať zhruba rovnakou sumou. Obmedzenie sa na konštatovanie tohto pomeru však môže stačiť tak na opozično-koaličné šarvátky. Nevyhnutný je pohľad na samotnú povahu opatrení, ktorá je skôr rozporuplná. 
Áno, sú tam nižšie mzdové náklady, ako boli plánované v roku 2010. Ale dostatočne nižšie? Minuloročný rozpočet rozhodne nebol úsporný, a z roku 2009 si pamätáme, že práve vo verejnej správe rástli mzdy najrýchlejšie. V porovnaní s týmto štedrým rokom majú mzdové výdavky rozpočtu klesnúť len o 4,3 percenta. Na druhej strane, prevádzkové výdavky by mali klesnúť o viac ako 10 percent.
Budí to dojem, že zamestnancov ostane rovnako veľa, akurát bude menej služobných ciest, a v januári zima v kanceláriách. Odpoveď nám dá až skutočný počet zamestnancov na konci roka. 
Ďalšou skupinou opatrení sú úspory vo výdavkoch alebo dotáciách štátnych fondov. Niežeby ich nebolo treba, hádam prispejú k zmenšeniu plytvania. Poukazujú však na celkový charakter balíčka, ktorý by sa dal pomenovať slovami „hlavne si nepohnevať občana“. Nie je tam plán zrušenia jedinej dávky či úspor vplyvom zmeny podmienok nároku. Dobrá správa tohto balíčka teda znie, že úsporný potenciál, minimálne v rozsahu toho súčasného balíčka, nebol vyčerpaný. Nemôžeme sa preto čudovať, že vláde sa nepodarilo zastaviť rast výdavkov štátneho rozpočtu, ten rastie aj po odpočítaní výdavkov súvisiacich s eurofondmi o 1,5 percenta. 
Diskusia o úsporách zatienila prezentáciu čerstvých daňových prognóz na budúci rok. Stojí za to sa pri nich pozastaviť. Verejná správa by mala od občanov na daniach vybrať budúci rok o 11 percent viac ako v tomto roku. Vyšší rast dokázala zabezpečiť len daňová reforma v roku 2004, celkový objem by mal vďaka zvyšovaniu daní tesne prekročiť úroveň rekordného roku 2008. 
Daní teda zaplatíme zhruba toľko ako pred tromi rokmi. Výdavky rozpočtu však vzrástli v tomto období, bez započítania eurofondov a financovania II. piliera, približne o 10 percent. 
V úsporách teda vláda stojí stále len na začiatku cesty.  
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite