.aký bol Ján Kulich pedagóg?
Odpoveď dobrý alebo zlý nevystihuje objektívne hodnotenie Kulicha ako pedagóga. Bol jednoznačne v pozícii mocenskej autority, ktorá bola z jeho strany systematicky a cielene budovaná. Opieral sa o svoje sochárske poznanie a skúsenosť. Tomu zodpovedal a zodpovedá jeho výtvarný názor a prejav. Kulicha som vnímal ako sochára, nie ako pedagóga. Totiž výtvarné umenie, respektíve umenie sa nedá učiť, dá sa učiť iba remeslo – alebo to máte v sebe, alebo nie.
.s Jánom Kulichom ste mali na veľa vecí rôzne názory. Boli medzi vami aj konflikty?
Je logické, že ak sú rôzne názory na tie isté veci, prichádza k napätiu. Dôležitá je forma riešenia, ktorú Kulich zvolil. Ja som ju ako študent ustál, samozrejme, s podporou mojej manželky a dcéry a veľkého množstva osobností, s ktorými som mal česť sa stretnúť, osobitne profesora Albína Brunovského.
.čo si myslíš o tom, že Kulichove sochy sú dnes na kľúčových miestach Bratislavy, teda na Námestí SNP, pred parlamentom a na Hrade?
To, čo si myslím, je irelevantné, tie sochy tam stoja, rozhodol o tom niekto iný, otázku treba smerovať jemu. Ale to, že sú osadené, samo osebe hovorí veľa o tom, či tu niečo padlo, alebo sa iba transformovalo do iného tela. Osobne si myslím že sme našli iba kožu z hada.
.čo hovoríš na Svätopluka?
K soche Svätopluka od Kulicha sa vyjadrovať nebudem. Obrazne povedané – „neprisadnem si k ohníku, kde si partizáni rozprávajú svoje príbehy a zásluhy a budujú si svoje tri dni slávy“. Soche bola venovaná pozornosť, ktorá jej neprináleží. Podstatne väčším prínosom na Hradnom vrchu sú najnovšie archeologické objavy celoeurópskeho významu, ktoré budú zrejme opätovne pochované a ktorým sa nevenuje pozornosť. Paradox, ktorý v našej spoločnosti dvadsať rokov pretrváva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.