Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Zaujímavejšia a podstatnejšia bude otázka, ako konkrétne bude Slovensko pomáhať Srbsku. S názorom, že Srbsko patrí do EÚ (bez toho, aby sa hovorilo o Bosne alebo Kosove) súhlasia politici naprieč spektrom. Akoby sme však Srbom mali konkrétne pomôcť? 
Možností je viacero. Slovensko by mohlo tému otvoriť na pôde Višegrádu, ktorému momentálne predsedáme a žiadať Maďarov a Poliakov, aby počas svojho predsedníctva EÚ tlačili na Komisiu a o Srbsku hovorili viac. Slovenský minister zahraničných vecí by mal častejšie cestovať do Belehradu, aby poznal záujmy srbskej vlády a pozývať srbských ministrov na Slovensko, aby sami hovorili o tom, čo potrebujú. Srbov by sa mali na pôde Európskeho parlamentu zastávať naši europoslanci a poslanci z Hradného vrchu by mali vytvoriť vplyvnú srbsko-slovenskú parlamentnú skupinu. Pomoc Srbsku nás musí aj niečo stáť. Napríklad podporením návštev expertov, grantmi pre srbských akademikov aj tretí sektor. Srbom to totiž hisoricky dlhujeme: keď išlo o maďarizáciu, Mníchov, inváziu vojsk v roku 1968 alebo zatýkanie disidentov, vždy stáli na našej strane. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite